Už aj vládu prekvapilo akú moc dostal hlavný hygienik ?

Naša vláda a poslanci, ktorí ju v národnej rade podporujú, sa už od svojho nástupu k moci zahrávajú s ohňom. Počínajú si ako slepý kôň na Veľkej Pardubickej, štartujú v súťaži plnej prekážok, lebo oni ich nevidia.

Žiaľ, niektoré veci úzko súvisia so schopnosťami, talentom a vzdelaním, ktoré máte alebo nemáte. Ak vám chýbajú, nemožno od vás očakávať, že si tieto nedostatky uvedomíte a nemožno očakávať ani to, že budete schopní plniť náročné úlohy. Tak ako slepý kôň totiž nevidíte ani to, aká náročná úloha pred vami  je a súčasne nevidíte ani zodpovednosť, ktorá je s ňou spojená.

Slovo  zodpovednosť sa vo verejnom priestore skloňuje často. Ale zo správania sa tých, ktorí o nej hovoria, je zrejmé, že nerozumejú tomu, na čo poukazujú. Zodpovednosť je všade tam, kde ak sa vec neurobí dobre, spôsobí to obrovské, často nepredvídateľné škodlivé následky. Také, ktoré sa ťažko odstraňujú. Ak nezodpovedný vodič ( podcenil riziko spojené s jeho šoférovaním) niekoho usmrtí, život človeka je nenávratne preč. Nič tento následok nedokáže reparovať.

Ústavný súd vyslovil, že obmedzovať ľudské práva môže štátny úradník vyhláškou. Obmedzenie osobnej slobody v tom, že jej zakážete vychádzať, zakážete jej stretávať sa s inými ľuďmi, nakupovať, a rôzne iné aktivity, patrí k mimoriadne závažným zásahom do slobody jednotlivca.

Súd tým (ne)zodpovedne prevzal  spoluúčasť na tom, čo sa tu vyše roka dialo. Strojcovia tohto výsledku, spolu s  vládou Slovenskej republiky  dostali pomerne rýchlu spätnú väzbu na svoje nerozumné a tvrdohlavé potláčanie hlasov zdravého rozumu.

Zákaz navštíviť najbližšiu rodinu počas vianočných sviatkov, ktorý má trvať do 9. januára nasledujúceho roku ( okrem iných zákazov), ktorý podľa názoru ústavného súdu pokojne môže uložiť hlavný hygienik, šokoval občanov sediacich v ministerských kreslách,  hoci jasne dávajú najavo, že sa medzi radových občanov neradia a už vôbec nie medzi obyčajných ľudí, napriek tomu, že si jedna z vládnych strán sprivatizovala toto slovné spojenie. Predseda vládnej strany sa nechal počuť, že takéto obmedzenie počas sviatkov vláda neschválila a pridali sa aj ďalšie hlasy o jeho nezmyselnosti, a hlasy  o tom, že má byť zrušené.

Ale veď práve toto je pointa. Ak naše práva obmedzuje jeden úrad, alebo úradník, nerozhoduje o tom vláda, ani parlament ani nikto iný. Občania sediaci vo vláde a v parlamente sú povinní tieto obmedzenia rešpektovať. Nemajú právomoc na to, aby ich menili, rušili alebo sami o tejto veci rozhodovali. Takúto moc dal súd do ruky hlavnému hygienikovi.

Ich protestné hlasy naznačujú, že si to zjavne neuvedomovali. 

Viac ako relevantné sú hlasy označujúce rozhodnutia o ponechaní vplyvných zahraničných obchodných reťazcov otvorených v období pred sviatkami nákupného ošiaľu, a súčasné zatvorenie, a v podstate postupnú likvidáciu domácich maloobchodníkov, za bezprecedentný zásah do slobodného trhu a voľnej súťaže, a možný výsledok lobbingu týchto reťazcov u štátnych úradníkov. O poškodzovaní záujmov Slovenska a slovenských občanov ani nehovoriac.  Takže ako každý aj tento úrad si  moc užíva a správa sa mocensky a je prakticky bez kontroly.

Ale to, čo musí prehryznúť a zniesť občan, už nevonia feudálnej vrchnosti.

P. S.

Slovnému spojeniu „obyčajní ľudia“ sa asi nič lepšie nemohlo stať, že sa na Slovensku takto sprofanovalo, pretože z pohľadu človeka, ako takého je každý človek  unikát a tak zložitý a neprebádaný „organizmus“, že je všetkým iným, len nie obyčajným.

Ale ak pod slovom obyčajný rozumieme aj jeho ďalší význam, ako ho uvádza  slovník slovenského jazyka – hrubý, nekultivovaný, potom je názov politickej strany, ktorej predseda nám v predsviatočnom čase v národnej rade predviedol priam orgie vulgárnosti a prízemnosti, zvolený nadmieru výstižne.