Denník N

Marián Magát – obdivovateľ Adolfa Hitlera, rasista, antisemita a popierač holokaustu

O Mariánovi Magátovi som už písal, ale bolo to dosť dávno, naposledy v januári 2017. Od tej doby toho Magát na sociálnych sieťach uverejnil naozaj dosť a dokonca vydal knihu „Židokracia,“ v ktorej úplne otvorene popiera masové vraždenie Židov. Vzhľadom na to si myslím, že nebude na škodu ukázať verejnosti čo Magát zverejňuje na rôznych verejne prístupných platformách.

Okrem Facebooku, kde publikuje aj také perly, ako „Demokracia je vládou spodiny a jedinou cestou z tohto úpadku je odstrániť demokratický aparát“ a „začať politikov vešať, verejne pred zrakmi ľudí,“ je Magát aktívny aj na Telegrame, kde má kanál Marián Magát a na ruskej sieti V kontakte profil s názvom Marian Magat.

Je toho naozaj veľa, takže si myslím, že najlepšie bude nepostupovať chronologicky, ale skôr tematicky. Začnime Magátovým opusom Židokracia. Magát takto nazýva demokratické zriadenie, ktoré je podľa neho dobou úpadku a rozkladu, vládou slabochov a degenerovaných ľudí, slúžiacich Židom. Magát tvrdí, že židovské kruhy riadia všetko dianie vo svete a všetky vlády v demokratických krajinách sú v ich područí. Holokaust, ktorý sa podľa Magáta nestal, je iba nástrojom židovskej propagandy k presadeniu ich záujmov a Hitler bol génius a mierotvorca. Hotovou knihou, ktorej vydanie dlhšiu dobu predtým avizoval, sa pochválil 21. decembra 2020. Má 564 strán a 855 poznámok s uvedením zdrojov pod čiarou.

Už 13. februára 2021 Magát napísal, že z nákladu 1000 ks sa predalo už 700 kusov, bez predaja prostredníctvom knižných distribúcií aj kníhkupectiev, ktoré na jeho ponuku nereflektovali.

Celý náklad bol vypredaný už v auguste a Magát avizoval dotlač v mäkkej väzbe s nižšou cenou.

Magát už počas predaja knihu ponúkol bezplatne k stiahnutiu, dokonca so zábavným tvrdením, že knihu odporúčam aj ja. Urobil tak po tom, ako si všimol môj status, v ktorom knihu aj jej autora odsudzujem.

Koncom augusta začal predpredaj dotlače.

A v októbri už bežal riadny predaj dotlače v mäkkej väzbe.

Prečo knihu „Židokracia“ napísal, vysvetľuje Magát aj takto: „Nechcem zbohatnúť, nechcem byť slávny, chcem byť slobodný.“

Pokračujme Magátovým obľúbeným Adolfom Hitlerom. Jeho status ešte z roku 2013 je všeobecne známy.

V rovnakom duchu a takmer rovnakými slovami vyjadril Magát Hitlerovi náklonnosť aj v tomto roku na Telegrame.

A bez najmenších prekážok aj na ruskej sociálnej sieti V kontakte. Len aby sme nezabudli, pripomeňme si ako proputinovskí trollovia neustále verklíkujú mantru o ruskom boji proti fašizmu. Najmä zo strany proruských separatistov na Ukrajine, pričom Ukrajincov en bloc opakovane obviňujú z fašizmu.
Magát bez akýchkoľvek zábran falšuje históriu a predstavuje Hitlera ako duchom predchnutého velikána predurčeného k veľkým činom. Skromného Vodcu, priam zakladateľa priamej demokracie, ktorý sa riadil želaniami ľudu, ktorému dal veľkoryso možnosť vyjadriť sa v referendách.

Aká je skutočná pravda o Hitlerových referendách, opísal František Šebej v článkoch: „Hitlerova referendová cesta k moci, k vojne a holokaustu.“ a „Epilóg o obetiach, vine a kľačiacom kancelárovi.“ František Šebej v prvom článku, okrem iného, veľmi presne napísal: „Hitlerova kniha Mein Kampf je jednak sebaoslavnou autobiografiou, ale najmä politickým programom, takpovediac „plánom činnosti“, pomäteného a megalomanského narcisa, chorobného antisemitu, šovinistu a rasistu. Je v nej množstvo bludov o nadradenosti či menejcennosti rôznych rás a národov. Židov vníma v knihe ako ultimátne zlo. Mein Kampf obsahovo kopíruje aj podvrh ruskej cárskej „ochranky“ známy pod názvom Protokoly sionských mudrcov.“

Magát predstavuje Hitlera ako človeka, ktorému myšlienka akejkoľvek diktatúry pripadala ako zločin proti slobode. Človeka, ktorý necítil nepriateľstvo voči Židom, dokonca viacerých chránil a rozrušilo ho vypaľovanie synagóg, o ktorom vraj počas Krištášovej noci nič nevedel. Jeho vzťah k Židom bol rovnaký, ako vzťah iných Nemcov k Židom a zmenil sa až po tom, ako vraj Židia vyhlásili Nemecku vojnu.

Krištáľová noc bola podľa Magáta v skutočnosti „odvetná akcia nemeckéího obyvateľstva, ktorej predchádzali dve vraždy nemeckých diplomatov v zahraničí,“ s ktorou Hitler nemal nič spoločné, dokonca násilnosti osobne zastavil a vydal príkaz „tvrdo stíhať každého, kto na obchody či židovské strediská zaútočil.

Hitler vraj usiloval zo všetkých síl o mier s Poľskom a rokoval o tom do poslednej chvíle s Anglickom a za každých okolností odmietal viesť vojnu proti civilistom. Hitler vraj iba chránil svoj národ ako dielo Všemohúceho, ktorý ho stvoril.

Aj bojkot židovských obchodov bol podľa Magáta iba neškodnou reakciou Nemcov „na bojkot nemeckého tovaru Židmi.“

Ale Židia sa napriek tomu „hrajú na obete.“

Magát avizuje, že vo svojej knihe „zúčtuje s mýtom podľudí,“ za ktorých vraj Hitler nepovažoval Slovanov, pretože „podľudia boli Židia a ich nežidovskí pomocníci, ktorí financovali a riadili rozklad národov, hlavne Ruska.“ Zaujímavé, že tu Magát nevidí žiadny rozpor. Na jednej strane tvrdí, že Hitler Židom priam pomáhal, na druhej strane ich pokladal za podľudí. Tak ako je to teda, pán Magát?

Potvrdzovať to, že Hitler nepovažoval Slovanov za podľudí, podľa Magáta majú aj plány ríšskeho ministra vnútra, Waltera Funka o obchode v povojnovej Európe.

A Magát tvrdí, že vyvracia aj ďalší „mýtus – Hitler. Židia a holokaust.“ Pretože nemecká armáda „bola doslova presiaknutá vojakmi so židovským pôvodom.“ Väčšinu mali tvoriť miešanci a „iba malú časť tvorili čistí Židia.“

Od toho už pravda nie je ďaleko k tvrdeniu, ktoré je súčasťou reklamy na knihu, ktorú Magát propaguje. O tzv. Einsatzgruppen, ktoré hromadne vraždili najmä židovské obyvateľstvo, na východných okupovaných územiach, sa tu tvrdí, „že neexistují žádné důkazy o tom, že tyto jednotky někdy dostali příkazy k velkému vraždění Židů.“

A čo je potom hromadné vraždenie civilistov, prevažne Židov, v rokline Babyn Jar na Ukrajine, pán Magát? V dňoch 29. a 30. septembra 1941 tu pod vedením Sonderkommanda 4a, ktoré bolo súčasťou Einsatzgruppe C pod vedením dôstojníka SS Otta Rascha, postrieľali 33 771 ľudí.

Magátovi hrdinovia: SS-obersturmbannführer Waffen-SS Otto Skorzeny a Rudolf Hess, druhý Hitlerov nástupca po Göringovi. Nemecký vojak aj 14-ročný chlapec s pancierovkou, zneužitý a cynicky obetovaný v samom závere dávno prehratej, Hitlerom rozpútanej vojny.

, Aby spochybnil holokaust, ako masové, priemyselné vraždenie Židov, siahne Magát ochotne po každej lži či polopravde. Plavecký bazén, peniaze za prácu, spochybňovanie existencie plynových komôr aj počtu obetí.

Šťastný život židovských detí v Auschwitzi či Novákoch. Či to, že v táboroch a getách vraj mali všetko pod kontrolou samotní Židia. Áno, v getách či Terezíne bola aj židovská samospráva, vrátane židovskej poriadkovej služby. Ale to, že v getách a táboroch, vrátane vyhladzovacích, mali dianie pod kontrolou Židia, je lož.
Magát popiera existenciu plynových komôr, masové popravy, zlé a kruté zaobchádzanie a nedostatočnú výživu v pracovných a vyhladzovacích táboroch. Podľa Magáta sa väzni v táboroch mali dobre, strava bola dostatočná a mali aj dostatok odpočinku. Úmrtia vysvetľuje epidémiou týfusu a v závere vojny nedostatkom stravy a liekov, čo malo spôsobiť americké bombardovanie.

Bez váhania nazve aj Rudolfa Vrbu, ktorý ušiel spolu s Alfrédom Wetzlerom z Auschwitzu a podal správu o tom, čo sa tam deje, podvodníkom.

Magát opakovane prezentuje historku o francúzskom plavcovi Alfredovi Nakache, neskoršom účastníkovi povojnových olympijských hier v Londýne, ktorý vraj trénoval v Auschwitzi. Aká je skutočnosť? Dotyčného v roku 1944 deportovali s manželkou Paulou a ich trojročnou dcérkou do Auschwitzu. Pri selekcii po príchode do tábora bol Nakache vybraný ako  vhodný na prácu, ale manželka a dcérka zahynuli v plynovej komore. Alfred Nakache pracoval v tábore Auschwitz – Monowitz, v krutej zime roku 1945 prežil pochod smrti a slobody sa dočkal v Buchenwalde.

Za bod zlomu po porážke nacistického Nemecka považuje Magát norimberské procesy. Vtedy sa podľa neho „zrodila demokracia, systém úpadku a rozkladu.“ Procesy považuje za podvod a dokonca volá po ich revízii a rehabilitácii odsúdených.

Okrem Hitlera si Magát váži aj jeho slovenského spojenca, prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, Jozefa Tisa.

O Slovenskom štáte Magát píše chválospevy a SNP nazýva vlastizradou, pričom sa nezabudne pochváliť zbierkou predmetov z vojnového obdobia.

Zbierka Magátových relikvií obsahuje aj onakvejšie kúsky.

Okrem zberateľstva obskúrnych relikvií a militárií, Magát distribuuje a ponúka aj dobové plagáty, pohľadnice a knihy. Čo sa týka kníh, zväčša ide o produkciu nazi vydavateľstva Guidemedia Pavla Kamasa, vrátane vydaní jeho nového časopisu šíriaceho bludy a konšpirácie o pandémii vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie Covid – 19.

Pavel Kamas z Guidemedie s produkciou vydavateľstva a spoločné fotografie s Mariánom Magátom, Lukášom Kopáčom a Mariánom Mišúnom.

Hodné povšimnutia sú aj rôzne plagáty, kresby a karikatúry, ktoré Magát zdieľa.

Ostalo nám ešte niečo z Magátovho rasizmu. Podľa Magáta „neexistuje nič odpornejšie, ako rasové miešanie.“

V súvislosti s tým čo Magát šíri a čomu verí, vyznievajú niektoré jeho statusy viac ako varovne. Kvôli nelegálnemu držaniu zbrane mal Magát v minulosti už problémy, napriek tomu nabáda: „Mať zbraň v tejto dobe je povinnosťou, hoc i nelegálne! Mať zbraň je v tejto dobe životne dôležité.

Parlament „treba i s tou cháskou, vypáliť.“ A pandémia nemoci Covid 19 „je najväčší podvod hneď po hološvindli.

Doplnené 14.12.2021.

Keďže ma Marian Magát v statuse zo 6.11.2019, uverejnenom na jeho konte na ruskej sieti V kontakte, priamo vyzval, aby som o tejto veci niečo napísal, vyhoviem mu.

Ide o to, že Magát ako obyčajne zavádza, či bez servítky povedané, klame. Yad Vashem má totiž fotografie v databáze zoradené podľa predmetu/SUBJECT, tak aby bádateľom uľahčili hľadanie. No a túto fotku majú v databáze s tými, ktorých sa týkajú nasledovné kľúčové slová: Gas Chambers, Victims, Corpses, Camps, Liberation – Plynové komory/ obete/ telá/ tábory/ oslobodenie. Nemusí teda nevyhnutne ísť, ako Magát tvrdí, o „fotky splynovaných Židov.“ Sú to mŕtvi ľudia, ktorých v tábore našli po jeho oslobodení. Obete neľudského režimu, ktorý ľudí využíval na otrockú prácu, väznil ich, trýznil a vraždil iba kvôli ich pôvodu.

Inak aj v koncentračnom tábore Dachau bola plynová komora, ale nepoužívala sa v takých rozmeroch ako v táboroch na východe. Je to logické, pretože Dachau nebol vyhladzovací tábor, akými boli Chelmno-Kulmhof, Belzec, Sobibor, Treblinka, Majdanek a Auschwitz II – Birkenau kde boli Židia hromadne vyvražďovaní v plynových komorách. Plynová komora je vyznačená aj na pláne koncentračného tábora. Konkrétne v „Crematoria Area,“ kde je v objekte označenom ako Barrack X umiestnené New Crematorium and Gas Chamber.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.