Denník N

Dôchodcovia ako živý štít, alebo baranidlo ?

Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.

Sľuby, sľuby, sľuby. Veta, ktorú uvádzam vyššie mi utkvela v pamäti skôr ako riekanka, ktorou sme sa doťahovali už ako deti. Pravdivosť tohto jednoduchého veršíku nás desivo sprevádza celým životom.

Veršík  je v rozpore s tým, čo sme ešte donedávna vštepovali mladej generácii, ako základ výchovy a  morálky. Klamať sa nesmie. Podvádzať v škole sa nesmie. Vštepujeme to aj dnešnej generácii mladých ľudí?  Alebo sme rezignovali na dvojitú morálku, veď príklady sú aj tak najlepším učiteľom, tak načo budeme deťom rozprávať jedno a robiť iné.

Radšej nech siahnu po drogách a záhaľčivom živote, v súlade s heslom epikurejcov „nech jedia a pijú, lebo po smrti už nebudú môcť vychutnávať žiadne pôžitky“ ( “ Ede, bibe, lude, post mortem nulla voluptas.“) Nech majú sexuálnych partnerov koľko len chcú a akých chcú, len nech sa zbytočne nerozmnožujú. A keď už, tak zo skúmavky. Lebo to je moderné myslenie. Kto ho nemá, je dezolát.

Väčšinou ho nemá práve staršia generácia.

Reči v slovenskom zákonodarnom zbore v posledných dňoch skloňovali slovo dôchodca, v zmysle starší človek, ktorému vznikol nárok na pravidelnú sociálnu dávku od štátu, nazývanú starobný dôchodok. Jeho výška sa komplikovane stanovuje podľa počtu odpracovaných rokov, výšky zárobku a podobne. Medzi najspravodlivejšie aspekty stanovenia jeho výšky určite patrí ten, že kto bol celý život nezamestnaný, tomu sa vypočíta zo základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve, smolu má ten, kto celý život pracoval, ale dosiahol len nižší príjem, napríklad len minimálnu mzdu. Ten bude odmenený za svoje úsilie nižším dôchodkom. Spravodlivosť po slovensky.

Spôsob, akým sa väčšina protagonistov rétorických cvičení v parlamente vyjadruje o  skupine ľudí a označuje ich ako dôchodcov vnímam ako urážlivý, nedôstojný a bezočivý.  To, čo predvádzajú  nie je mojou hanbou, aj keď hanbu pociťujem. Hanbu, že ľudia s takouto mentálnou výbavou tvoria vrcholný zákonodarný orgán na Slovensku. Bojovníci za osamostatnenie sa Slovákov, za ich vlastný štátny útvar, by sa asi veľmi červenali, keby videli, čo si Slováci so svojou samostatnosťou počali. V ušiach by im určite rezonovali reči oponentov, že načo je vlastný štát národu, ktorý oň nestojí, neváži si ho a nemá úctu k vlastným ľuďom. Riadiť štát nie je len preskakovať s holým pupkom a valaškou ponad ohník, komentoval úsilie Slovákov jeden poslanec uhorského parlamentu.

Ľudia v dôchodkovom veku nie sú mentálne zaostalí, nemohúci starčekovia a starenky. Áno, sú medzi nimi aj ľudia s mnohými zdravotnými obmedzeniami súvisiacimi s  vekom, alebo s následkami ťažkej práce v produktívnom veku. Väčšina z nich vysoko prevyšuje inteligenciou, charakterom a schopnosťami politikov, ktorí si opakovane vytĺkajú na ich účet politický kapitál.

Je chybou čestného človeka, ak uverí klamárovi ? Je chybou čestného človeka, že sa stane obeťou podvodu ? Má trestný  zákon v prípade trestného činu potrestať namiesto podvodníka jeho obeť a to za to, že mu naletela ?

Pokiaľ sa volič rozhoduje podľa predvolebných programov (sľubov), ktoré dostáva od tých, ktorí sa chcú dostať k moci, je jeho chybou, že sa opakovane stáva obeťou podvodu a bol hrubo zneužitý, a nastavil  bezcharakterným ľudom bažiacim po moci chrbát, po ktorom vyliezli hore ?

Myšlienkové pochody a argumenty, ktoré  vkladali poslanci do úst a myslí dôchodcov, v mene ktorých sa bili do hrude v parlamente, a to či už na laviciach koaličných alebo opozičných, svedčia len a len o mentálnom svete týchto jedincov.

Koaliční sa namiesto vecnej a rozumnej argumentácie poväčšine zmohli len na prehrávanie tej istej platne. Bývalé  vlády sa počas dekády, čo boli pri moci nezmohli na zlepšenie situácie dôchodcov, a keď im už aj schválili roky sľubované trináste dôchodky, neurobili to zo záujmu o blaho dôchodcov, ale len ako zúfalú predvolebnú korupciu, keď už videli, že im tečie do topánok.

No a ? Všetci priemerne inteligentní ľudia to vedia a videli v priamom prenose, o čo išlo. A áno, mnohí tento krok vnímali ako predvolebnú korupciu. Lenže, či to už bolo tak, či onak, dôchodcom predsa tento trinásty dôchodok doprajeme, či nie ?

Prečo im ho potom súčasní vládni poslanci, ktorí sa teraz rozplývajú nad tým, ako kruto sa k nim správali vlády v minulosti, bez mihnutia oka zobrali ? A prečo to urobili v rozpore s tým, čo sľubovali pred voľbami a aj po voľbách ? Takže na nich rovnako platí – sľuby sa sľubujú…

V ničom nemajú navrch nad tými, ktorých kritizujú a nemajú právo moralizovať. V ostatných dňoch možno vysoko vyhrávajú v schopnosti vytvoriť z národnej rady vulgárne a trápne miesto, miesto, ktoré je hanbou Slovenska. A to prosím národná rada už aj za minulých vlád prerazila nejedno dno. Prvenstvo však určite patrí súčasnej partii. Ale ak budeme postupovať touto cestou ďalej, určite sa nájde ďalší olympionik, alebo rovno celé družstvo, ktoré prekoná súčasný rekord v úpadku.

To, ako trápne sa opäť zahrávajú s témou dôchodcov, uvidíme, keď sa začne v praxi uplatňovať to, čo schválili. Inak to, že nesystémovo vynaložíme naše peniaze, sa neprejaví len v tom, koľko ich vyplatíme, ale aj v tom, koľko minieme na to, aby sme tieto výplaty vedeli zrealizovať.

Ale to, že týmto krokom Slovensko jednoznačne vykročilo cestou diskriminácie skupiny obyvateľov na základe ich rozhodovania o vlastnom tele a spôsobe liečby, momentálne je to téma očkovania, ale pri nej to skončiť nemusí, je fakt.

Lenže pre občanov, ktorí si vážia samých seba, je podľa mňa viac ako prospešné, že vidia, čoho sú nimi volení zástupcovia schopní a je na občanoch, aby vyvodzovali zodpovednosť. Nielen vo voľbách, priebežne. Nenechajú si nadávať, nenechajú ich klamať a skákať im po hlavách, a to bez ohľadu na to, kto je pri moci.  Či sme stále tie poddanské, otrocké duše, ktoré po výprasku na dereši ešte pobozkajú ruku pánovi veľkomožnému, že ich milostivo potrestal, lebo  si to zaslúžili. Opice, dezoláti a mafiáni, nezodpovední neočkovaní, by mali poslať vláde a poslancom ďakovné listy, za to, že ich láskavo označili hanlivými výrazmi, ktoré si zaslúžili.

Pokiaľ viem, väčšina, ktorá volila zmenu, ju nevolila preto, aby koalícia brala 4 roky plat za to, že bude nadávať na to, čo bolo za bývalých vlád zlé. Veď občania to vedeli a videli, preto chceli, aby to bolo inak. Od novej partie čakali, že začnú veci robiť inak.

Zatiaľ sme nevideli žiadnu zmenu k lepšiemu. Naopak, súčasnej vláde sa  podarilo  presvedčiť väčšinu ľudí o tom, že tí pred nimi neboli až takí zlí.

Ja som zhnusená.

P.S. Blahorodia, ktorým sa nepáčia opatrenia hlavného hygienika zrazu zistili, že lockdown zafungoval a cez sviatky sa budeme stretávať.

Pán Krajniak, to fakt ? Potom sa javí, že vôbec žiaden nebol potrebný.  Že by naozaj mali pravdu tí, ktorí hovoria, že štatistické údaje o priebehu pandémie sa prispôsobujú podľa predstáv politikov ? A aj školy sa otvoria ? Riadi to tu vôbec niekto ?

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..