Denník N

Zhrnutie

Žijeme obsahy

Už pri pohľade na vklady jedného blogu za rok je vidieť, že život človeka môže mať zmysel. Strácame, niektorí so šťastím aj tváre, ktoré sme mali radi, ale ľudia s vlastnými príbehmi majú zmysel.

Obrázok pochádza zvnútra alpského ľadovca Rhone. Tento záber urobil Dominik Roman Letz OP, syn zakladateľa trnavskej Katedry filozofie profesora Jána Letza.

Máme za sebou nielen čas významných strát, ale aj zvláštne presvitajúcej nádeje, že všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň tak to chcem vnímať nielen dnes.

Za chvíľu sa budú opäť opakovať v televízii rozprávky. Po uplynulých dňoch si neprajem nič viac, len aby sme im všetci trochu prepadli. Zápasíme každý inak. A možno ich iba tak žijeme.

Posledná dilema, s ktorou ľudia určite budú putovať aj v novom kalendárnom roku, je dilema rozlišovania v atmosfére informácií, ktorá vnucuje pocit zvrátenosti, že každý môže vedieť alebo robiť všetko, pretože má na výber.

Na záver pár slov zachytených v rozhovore zosnulého prof. Letza so vzácnym kapucínom doc. Ladislavom Tkáčikom z knihy Dve ohniská siločiar života.

Ján Letz  sa vyjadril povzbudzujúco k Tajomstvu prežívania: „Každé pravé poznávanie je nesené láskou alebo túžbou po láske. Ba ešte viacej, láska je pri zdroji, v priebehu i v zavŕšení poznávania. Je všade tam, kde sa dotýkajú, ba až vzájomne prestupujú poznávanie a bytie. Vďaka tomu má pravé poznávanie premieňajúcu moc.“

*

 

Dnes ako pred týždňom

čas stíchol v zásype otázok

 

Boli sme bez nich, bez hudby,

nudní aj dvojnásobne my.

 

Ale vstávame s nimi

hocikedy na krajoch tmy.

 

Obidvaja takí,

aby sme v nich milovali.

 

*

 

Si mi bližšie ako on,

kanál pre môj poriadok.

 

Črievičky na stromčeku

udržia piesne podobné.

 

Za oknom biely úplet

niekoho radosť, iného obavy

 

kĺžu sa spolu s nami

tam, kde si, dobro mení.

 

*

 

Objavujeme Ameriku.

Milión pozretí.

 

Krátime vety,

aby nás rozvinuli…

 

Pod stromami

nové verše čakajú na zápis.

 

Žijeme obsahy,

keď sme v nich noblesní.

 

*

 

Včerajší večer

je teraz live.

 

Máme viac spoločného 

ako trochu a čas.

 

Túžiš ma stiahnuť

a spojíš

 

nebo a zem,

signálky za tým.

 

Niečo vždy krajšie potom

a niečo predtým.

 

*

 

Nepreháňame s hudbou.

Dohrala, vypli sme.

 

Zase si vo mne zadunel

a ja som tieň: niečo, čo vidieť

 

vysiela tému z tém:

Spojenia mužov a žien

 

dospeli k snom,

ktorým sme najväčšie dobro

 

*

 

Je v tom zmysel:

Hľadáme

nádherný úsmev

s plnými myšlienkami.

 

Pred sebou

lásku naveky

vysunúť,

z nehy rozdávať

 

vo všetkých kútoch Teba

vyznávať sa,

ako by nebolo

lepšie už inak

 

*

 

Nepoznám väčší zázrak ako Ty.

Svet je tak trochu naruby.

 

Zmámení vôňami

vo dne i v prítmí

 

čisto je vidieť

 

Môžeme hýriť farbami,

milovať nežne…

 

Sme len o kúsok nižšie k nebu

ako sen.

 

*

 

Snáď opravia obraz…

Aj keď vidíme v hmle,

možno stále…

 

Rodíme sa

vždy na dvoch miestach

Strom nie je bez ramien.

 

Ľúbime

od kolies po hniezda.

Veci tak staré, niečo

 

tak neznáme

si nás privinulo, v tom

kúsky z neba, rajský doplnok.

*

 

Máme za sebou otázky.

Niekedy sa zdá, že aj odpovede.

 

Potrebujeme celú večnosť

a tak sa hľadáme a nemôžeme spolu byť.

 

Čerstvo ma cieliš:

Je z toho medzi nami

 

ticho, ktoré hladí

po vzore nad oblakmi.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.