Denník N

Ako mi Oxfordská pošta prekazila plány

V mojich doterajších blogoch som sa zameriavala na mnohé pozitíva života a štúdia vo Veľkej Británii. Avšak život v Oxforde má aj svoje úskalia. Na Slovensku sa sťažujeme na rozbité cesty či málo kvalitné potraviny, no a v Oxforde sa ľudia sťažujú… na poštu.

Hneď po príchode do Oxfordu som poslala domov pohľadnicu. Pohľadnica namiesto do troch dní prišla o tri týždne. No, stále lepšie, ako vzorky na PCR test, ktoré som odosielala v rovnakom čase a doteraz mi z nich neprišli výsledky. Keď som to kontrolovala na stránke laboratória, ktoré mi test malo spracovať, tak som zistila, že moje vzorky sú stále na ceste. Nepredpokladám, že niekedy dorazia.

Keď sa problémy s poštou skombinujú s problémami s bankou, je z toho poriadny chaos. Počas môjho prvého týždňa v Anglicku som si potrebovala otvoriť britský účet, aby som si naň mohla previesť libry na zaplatenie školného a životných nákladov. Tak som šla do Lloyds banky, aby som si s nimi dohodla stretnutie. Povedali mi, že mám prísť na druhý deň. Pán, ktorý so mnou dohadoval stretnutie ma uistil, že okrem pasu nič nepotrebujem, čo mi prišlo dosť zvláštne. Ako sa ukázalo, zdanie ma neklamalo, lebo na druhý deň mi povedali, že pred príchodom do banky si musím začať zakladať účet online. Okrem toho potrebujem potvrdenie o návšteve školy s mojou britskou adresou.

Tak som poslušne nasledovala všetky pokyny a tretí krát som odišla s Lloyds banky s radosťou s novootvoreného účtu.  Myslela som si, že všetky vybavovačky s bankou už mám za sebou. To som ale nevedela, čo bude nasledovať. „Debetná karta vám príde budúci týždeň,“ povedala mi pani, ktorá mi otvárala účet. No ale, kvôli už zmieneným problémom s poštou, debetná karta nechodila a nechodila. Neprišla mi o týždeň, ba ani o dva týždne. A tak som sa nešťastne vrátila do Lloyds banky. Pani pri okníčku môj problém vyriešila tak, že prvú odoslanú kartu zablokovala s tým, že sa asi stratila a objednala mi novú.

Karta mi prišla o pár dní, čo ma potešilo. Ako sa ale ukázalo, karta bola neplatná. Áno, bola to tá karta, ktorá mi mala prísť o týždeň skôr. Tak som sa rozhodla, že na moju druhú kartu budem čakať dlhšie ako na tú prvú. Čakala som prvý týždeň, druhý týždeň, tretí týždeň. Hotovosť mi dochádzala, no a karta stále nikde. Tak po troch týždňoch som to už nevydržala a zašla som do banky opäť. Tento krát mi novú kartu poslali priamo na pobočku a nie na moju adresu. Táto karta už našťastie prišla. Keď som sa s ňou triumfálne vrátila domov, našla som v schránke moju druhú, už zablokovanú kartu. A tak som mala v peňaženke tri karty. Dve zablokované a jednu funkčnú. Prišlo mi to dosť vtipné.

Čo mi ale prišlo menej vtipné bolo, keď som potrebovala poslať späť na Slovensko žiadosť o študentskú pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania a mala som sa spoliehať na Oxfordskú poštu. Posledný termín akceptácie žiadostí bol prvého novembra. Môj zápis do programu biomedicíny bol desiateho októbra. To znie ako dostatok času na vybavenie a odoslanie všetkých potrebných dokumentov. Trvalo mi ale asi týždeň, kým som získala prístup k tlačiarňam a vytlačila som žiadosť a potvrdenie o štúdium. Potom som zase pár dní musela počkať, na stretnutie s úradníčkou, ktorá mi žiadosť podpísala a tak potvrdila, že skutočne študujem v Oxforde.

Keď som teda mala žiadosť už vyplnenú, bolo príliš neskoro na to, aby som ju poslala poštou. Namiesto toho som ju teda poslala mailom ako sken. Hneď na druhý deň sa mi ozvala veľmi milá pani z Fondu na podporu vzdelávania, ktorá ma upozornila, že ten sken môžu akceptovať, iba ak bude potvrdený overeným elektronickým podpisom. Keďže nemám čítačku občianskeho preukazu, nezostávalo mi nič iné, len poslať žiadosť poštou. Zostával mi asi týždeň. Pani z Fondu na podporu vzdelávania ma ubezpečovala, že by to malo stačiť. To ale nevedela, ako v Oxforde funguje pošta.

Rýchlo som písala vystresované maily ľuďom z môjho collegu a vysvetľovala som, aký mám problém. Tí sa podujali pomôcť mi. Poslali moju žiadosť najexpresnejšie ako sa dalo. Poštovné zaplatil Oxford. Žiadosť mala prísť na čas, ale neprišla. Omeškala sa o jeden alebo dva dni. No a tak som pôžičku tento rok nedostala. Bol to dosť skľučujúci okamih, keď som sa to dozvedela. Na tie peniaze som sa spoliehala. No čo už teraz urobím. Budúci rok to musím skúsiť opäť.

A tak sa teraz pri platení školného za druhý ročník musím spoliehať na iné zdroje. Mám ešte peniaze z mojej zbierky na tento ročník. Tiež si chcem požiadať o grant z Tatra banky a zo Slovnaftu. Stále ale potrebujem približne 10 000 až 20 000 eur, v závislosti od toho, či granty získam. Budem veľmi vďačná každému, kto sa rozhodne prispieť mi na môj transparentný účet v Slovenskej Sporiteľni. Viac o mojej zbierke a link na môj účet nájdete na na mojej webovej stránke.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).