Safari v byte (3. diel: Špajza)
Špajza je akýmsi apendixom kuchyne, v ktorom sa to hmyzom a inou háveďou len tak hemží. Pokojne môžeme povedať, že táto časť bytového safari je pre entomológa či arachnológa často skutočným rajom.
Keby som mal vymenovať len všetky druhy hmyzu, ktoré s nami môžu žiť v špajzových zákutiach, nasledujúce riadky by sa zmenili na čosi veľmi podobné telefónnemu zoznamu. V záujme trvalo udržateľného rozvoja duševného zdravia čitateľov budem teda stručnejší ako zvyčajne.
Chrobač špajzová
Zanedbané špajze sú vysnívaným rajom napríklad pre pre červotoča kuchynského (Stegobium paniceum). Kuchynského červotoča neuveriteľne poteší, keď medzi skrutkovačmi, chuchvalcami prachu, formičkami na pečenie, pílkou na železo a množstvom balíčkov prášku do pečiva nájde čo len drobučkú omrvinku chleba. Jeho larvy sú však vyberavejšie. Priam sa trasú od rozkoše, keď naďabia na kus čokolády či sladkého vianočného pečiva. V čase núdze sa červotoč kuchynský dokáže veľmi rýchlo preorientovať. Napochoduje do knižnice a kŕmi sa chrbtami kníh alebo ochutnáva afgánske koberce a iné delikatesy. Keď dočista vyžerie všetko požívateľné, vzlietne a s ľahkým srdcom opúšťa miesto hostiny.
Konkurenciou červotoča kuchynského je vŕtavec zlodejský (Ptinus fur). Meria len štyri až päť milimetrov a s obľubou vŕta v rozličných drevených predmetoch. Jedálny lístok si spestruje múkou, koreninami a zvyškami potravín. Tento druh chrobákov si môžete zblízka poobzerať, ak sa podrobnejšie pozriete na steny špajze. To malé tmavohnedé s dlhými nohami a tykadlami, by mohlo byť ono. Pohľad cez lupu a potom do atlasu záhadu vyrieši.
Múčiar obyčajný (Tenebrio molitor) je približne dvojcentimetrový podlhovastý čierny chrobák. Môžete naň naďabiť v múke, ale aj v iných potravinách. Z jeho vajíčok sa liahnu pomerne veľké. približne dva a pol centimetrové žltohnedé larvy alias múčne červy, ktoré sa chovajú ako krmivo pre hmyzožravé druhy zvierat. Ďalším z partie múkožrútov je múčiar ničivý (Tribolium destructor). Meria päť až šesť milimetrov a je mimoriadne žravý. Nielenže sa drzo hostí na našich zásobách, on ich dokonca znehodnocuje svojím prenikavým karbolovým zápachom. Do našich končín zavítal po druhej svetovej vojne. Hranice prekročil spolu s dovážanými potravinami. Pôvodným domovom múčiara ničivého je juhovýchodná Ázia. Ak máte doma suchý hrach, poprezerajte ho.
Možno v ňom objavíte zimujúceho zrnokaza hrachového (Bruchus pisorum). Dostal sa však do hrachu ešte v čase, keď bol čerstvý. Zrnokaz je taký malý, necelého pol centimetra veľký chrobáčik širokooválneho tvaru so svetlým pásikom v tvare písmena V na každej krovke. Len čo sa tento hrachožrút dočká jari, konkrétne mája, vylezie von a zo špajze sa poberie rovno do polí. Najskôr osídli iné rastliny, v čase kvitnutia hrachu ho to však zláka domov. Usadí sa v kvetoch hrachu a vyžiera jeho peľ. Samička kladie vajíčka na mladé struky. Vyliahnuté larvy sa prevŕtavajú dovnútra, až k zrnku, kde sa zakuklia.
Určite ste už viackrát vyhodili do koša fazuľu, z ktorej vyliezali otvormi celkom pekne sfarbené chrobáčiky. Boli to iste zrnokazy fazuľové (Acanthoscelides obtectus). Poznáte ich podľa toho, že krovky nekryjú posledný, oranžový článok zadočka. Fazuľožrút dokáže narozdiel od hrachožrúta napádať aj suché fazuľové semená. Okrem fazule mu menej chutia aj iné semená – napríklad hrach, šošovica, bôb či lupina.
Od ľudských obydlí sa takmer nepohne zrniar tmavý (Sitophilus granarius). Tento malý, takmer polcentimetrový nosáčik je charakteristický lomenými tykadlami. Svoj vývoj si odbavuje v obilkách pšenice, raže, jačmeňa, ovsa, pohánky, prosa, zriedkavejšie v gaštanoch či žaluďoch, ale v posledných desaťročiach si obľúbil aj cestoviny. To, či preferuje farfalle, penne, bucatini či iné tvary, iste rozlúštia vedci túžiaci po Ig Nobelovej cene. Samička zrniara vyhryzne do zrna drobný otvor a vloží doň vajíčko, otvor potom zalepí špeciálnym lepivým sekrétom, aby to vyzeralo, že ona nič, však zrno je nepoškodené. V zrne sa však nenápadne vyliahne biela beznohá larvička, ktorá potichúčky vyžiera vnútornú škrobovitú časť zrna. Dorastá a kuklí sa priamo v zrne, ktoré po vyliahnutí opúšťa kruhovým otvorom. Samička nakladie za život 200 až 300 vajíčok, tak si predstavte tú pohromu v obilných skladoch. V ryži a cestovinách často operuje aj nosáčik ryžový (Sitophilus oryzae), v šošovici si zas hovie zrniar šošovicový (Bruchus lentis), ktorý sa nápadne podobá na vyššie menovaného zrnokaza hrachového.
Zbierka motýľov
Motýle – éterické bytosti, jeden z atribútov prvoplánového romantizmu. Ale len dovtedy, kým sa vám nenasťahujú do bytu. Okrem zopár uletených motýlkarov som v podstate nezažil, že by sa niekto rozplýval nad nežnou krásou šatových molí. Blízkym príbuzným šatových molí je zavíjač múčny (Ephestia kuehniella). Nenápadný, sivastý, zaprášený, nudný motýlik. Je pliagou skladísk s múkou, v domácnostiach jeho larvy však požierajú aj iné potraviny, ktoré sa čo len o múku obtreli. Táto potravinová moľa pochádza z Ázie, skadiaľ sa najskôr dostala do Indie a potom do Severnej Ameriky. Tam si počkala až na koniec devätnásteho storočia a preplavila sa na lodiach do Európy. Odvtedy sa nám prehrýza do súkromných zásob múky, ktorú znečisťuje chuchvalcami vatovitých zámotkov.
Podobným nekalým činnostiam sa venujú aj zavíjač domáci (Pyralis farinalis), zavíjač paprikový (Plodia interpunctella), moľa obilná (Tinea granella), makadlovka škrobová (Endrosis sarcitella), makadlovka obilná (Sitotroga cerealella) a niekoľko ďalších motýľov. Ich larvy si zásoby živín dopĺňajú tiež zo sušeného ovocia a korenín. Ak by ste sa v tej zmäti druhov strácali, zadajte do gúgľa ten-ktorý latinský názov a pozrite si obrázky.
Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV
