Denník N

Kde sú kritici vojenských intervencií teraz, keď Rusko bombarduje Sýriu?

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Verejná debata o rizikách ruskej vojenskej intervencie v Sýrii je u nás v ústraní.

Ak ste stratili prehľad o vojne v Sýrii, patríte k väčšine. Zamotanej situácii v Sýrii už rozumie len málokto. Momentálnu situáciu pre BBC trefne zhodnotil Samar z Damasku: „Koho už len zaujíma, kto nás bombarduje. Veď celý svet sa už zaplietol do masakrovania Sýrie.“

Na hodnotenie ruskej intervencie v Sýrii je priskoro, pretože môže priniesť rôzne výsledky. Podobne ako sýrsky prezident Baššár al-Asad ani ruský prezident Vladimir Putin totiž nerozlišuje medzi teroristami z ISIS a sýrskou opozíciou podporovanou západnými krajinami a bohatými ropnými štátmi v Perzskom zálive.

Putinova zásterka

Ak sa Rusku podarí oslabiť, prípadne zničiť ISIS, Putin zožne svetovú slávu podobne, ako keď v roku 2013 dohodol zničenie sýrskych chemických zbraní, ktoré Asad použil proti civilistom. Netreba však zabúdať, že Rusko začalo spolupracovať na ich odvoze a zničení až pod hrozbou vojenskej intervencie USA v Sýrii. K tej napokon nedošlo, čím Putin zachránil svojho spojenca Asada.

Už skôr som písal, že Putinovi nejde v Sýrii o boj s Islamským štátom z nezištných dôvodov, napríklad aby zastavil exodus Sýrčanov a pomohol tak Európe s utečeneckou krízou. Putin chce predovšetkým pomôcť svojmu spojencovi Asadovi, ktorému dlhodobo dodáva zbrane, a upevniť tak ruské postavenie na Blízkom východe, ako aj to svoje na domácej politickej scéne.

Ruské zbrane v Sýrii sú spoluzodpovedné za súčasnú utečeneckú krízu v Európe, no nie sú samozrejme jediné. Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko poslali umiernenej sýrskej opozícii síce najskôr len nebojovú techniku, no neskôr aj ľahké zbrane. Naproti tomu arabské štáty spolu s Tureckom vyzbrojili povstalcov aj ťažkými zbraňami, vrátane delostreleckých a protitankových zbraní.

Humanitárne riziko ruskej intervencie

Ak sa však Rusku podarí popri ISIS zničiť aj umiernenú sýrsku opozíciu, podporovanú veľkou časťou sýrskej populácie, a zakonzervovať tak diktátorskú vládu prezidenta Asada, utečenecká kríza v Európe pravdepodobne naberie na obrátkach.

Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana hrozí v takomto prípade odchod ďalších 3 miliónov ľudí zo severnej Sýrie, najmä z najväčšieho sýrskeho mesta Allepa a jeho okolia. Informáciu tlmočil Erdogan prezidentovi EÚ Donaldovi Tuskovi počas svojej dvojdňovej návštevy Európskej únie. Tusk dodal, že svet okolo nás sa nám nechystá pomôcť a že niektorí európski susedia sa dokonca s uspokojením pozerajú na naše problémy.

Medzinárodná organizácia pre migráciu uviedla, že takéto varovania sú zatiaľ len špekuláciami a zo Sýrie momentálne viac ľudí neodchádza. Riziko nečakanej utečeneckej vlny však netreba podceňovať, pretože Rusko doteraz prioritne naozaj útočilo na pozície  iných skupín než ISIS.

Podľa tureckého premiéra Ahmeta Davutoglu len 2 z 57 ruských vzdušných náletov zasiahli Islamský štát, kým zvyšok mieril na umiernenú sýrsku opozíciu. Zdroj z britskej armády zasa pre denník The Independent tvrdí, že len 1 z 20 rakiet zasahuje pozície ISIS. V oboch prípadoch ide o veľký nepomer a svedčí to o narastajúcej podpore Asadovho režimu zo strany Ruska, pričom boj s ISIS slúži očividne ako zásterka.

Putinove kroky aj z tohto dôvodu nedávno ostro kritizovali Francúzsko a Veľká Británia. Francúzsky prezident François Hollande povedal, že Asad nemôže byť súčasťou riešenia sýrskeho konfliktu, pretože je jeho príčinou, a jednoducho nemôžeme dávať dohromady obete a vinníkov vojny. Britský premiér David Cameron varoval, že ruská podpora Asada je strašnou chybou a povedie k ešte väčšej nestabilite v Sýrii.

Francúzsko a Veľká Británia sú členské štáty EÚ a NATO, stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a okrem Ruska jediné jadrové veľmoci v Európe. Jednoduchšie povedané, sú to mimoriadne silní svetoví hráči, ktorých sa navyše prípadná nová utečenecká vlna zo Sýrie môže dotknúť. Nemecko totiž hlási, že už presiahlo svoje kapacity v prijímaní utečencov a čiastočne dokonca obnovilo kontroly na hraniciach.

Slovenský vlažný postoj: Čo ťa nepáli, nehas

A ako sa celá situácia ohľadom ruských náletov, tureckých varovaní a západnej kritiky týka nás na Slovensku? V prípade nečakaného exodu 3 miliónov Sýrčanov títo ľudia prídu najskôr cez Balkán do strednej Európy a až tak si to namieria na západ. V situácii, keď Ficova vláda nepredvídavo odmietla podieľať sa na spoločnom európskom riešení utečeneckej krízy z dôvodu blížiacich sa volieb, navyše hrozí, že nabudúce sa európske krajiny otočia chrbtom nám.

Situácia v Sýrii sa aktívnym vstupom Ruska do konfliktu zamotala natoľko, že jej rozumie už len málokto. To je však už len krok od toho, aby sa slovenskou verejnosťou začali šíriť nepravdivé informácie a konšpiračné teórie podobne, ako sme to zažili v roku 2014 v prípade vojny na Ukrajine. Opäť hrozí, že v záplave rôznych informácií a dezinformácií si každý začne vykladať situáciu po svojom.

Ak by ste čakali relevantné informácie a zhodnotenie konfliktu od slovenského Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak sa nedočkáte. Na webstránke Ministerstva sa dočítate o oficiálnych pozvánkach, prijatiach, stretnutiach, návštevách či poradách, no jasne deklarovaný postoj Slovenska k vojne v Sýrii tam nenájdete.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa však predsa len nedávno v RTVS vyjadril aj k tomuto konfliktu. Podľa neho je možné dosiahnuť spoločné riešenie so všetkými stranami a to formou vytvorenia reprezentatívnej prechodnej vlády národnej jednoty, v ktorej budú zastúpení všetci, ktorí majú legitimitu.

Ficova vláda používa pri téme utečencov veľmi rada jeden zavádzajúci argument: Ako prinútime utečencov, ktorí na Slovensko prídu na základe kvót, aby tu ostali, keď tu ostať nechcú? Aj v prípade rusko-slovenského riešenia situácie v Sýrii sa dá použiť rovnako zavádzajúci argument: Ako prinútime ľudí, ktorí sa 5 rokov navzájom vraždia, sedieť v jednej vláde a žiť spolu v jednej krajine?

Rusko robí v Sýrii to, za čo dlhodobo kritizuje Západ

Vyzerá to tak, že sme sa kolektívne nepoučili z Líbye. Aj tam svet vojensky intervenoval, rezolúciu OSN v roku 2011 podporila Bezpečnostná rada OSN, vrátane Ruska a Číny, ktoré sa zdržali hlasovania, čím s ňou ticho súhlasili. Samotná bezletová zóna nad Líbyou a vojenská pomoc líbyjskej opozícii pri zvrhnutí diktátora Kaddáfího nikdy neboli problematické, no problémom bolo nedoriešenie situácie – Líbya sa po vojenskej intervencii zmenila na chaos, kde bojuje každý s každým. Svet ju opustil vtedy, keď najviac potrebovala našu pomoc.

Teraz masívne intervenuje Rusko v Sýrii, bez požehnania Bezpečnostnej rady OSN, a na mieste je otázka, čo bude nasledovať potom. Ako uvádzam na začiatku, na hodnotenie ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii je priskoro, pretože môže priniesť rôzne výsledky – pozitívne aj negatívne. Nesmieme však obchádzať bezpečnostné riziká, ktoré ruská intervencia prináša.

Okrem zakonzervovania Asadovho režimu a možnej novej utečeneckej vlny je to aj vznik zástupnej vojny medzi Západom a Ruskom. Ruské vojenské lietadlá za posledný rok a pol niekoľko stokrát narušili vzdušný priestor európskych krajín od Portugalska a Írska až po Fínsko. Momentálne opakovane narúšajú vzdušný priestor Turecka, čo Rusko ospravedlňuje ako omyl a náhodu. Čo ak ruská stíhačka náhodou vystrelí na americkú, ktorá dnes tiež lieta nad Sýriou?

Letecké útoky Ruska a koalície pod vedením USA totiž momentálne nie sú koordinované. Podľa obyvateľa Damasku navyše obe skupiny porušujú suverenitu Sýrie: „Keď sa mocnosti hrajú na vašom zadnom dvore a vy k tomu nemôžete nič povedať, nemôžete tvrdiť, že toto je ešte suverénna krajina.“

Debatujme o zahraničnopolitických témach objektívne

V súvislosti s ruskou intervenciou v Sýrii sa tiež vynára otázka, kde sa podeli všetci tí kritici zahraničných vojenských intervencií. Verejný priestor neváhali zaplniť vždy, keď nejaká západná krajina intervenovala na Blízkom východe a v severnej Afrike, či už s alebo bez mandátu OSN. Dnes Rusko otvorene a bez požehnania OSN bombarduje Sýriu. Možno je to tak, že odporcovia zasahovania veľmocí do diania v slabších krajinách si selektívne vyberajú, koho a kedy kritizovať.

Ich obranný argument, že Putin má pozvánku od Asada, je nedokonalý. Napokon aj tajomník Brežnev mal pozvánku od tajomníka Biľaka a napriek tomu to Sovietsky zväz nikdy neospravedlnilo z vojenskej invázie Československa. To, že je Asadova vláda legálna, nič nemení na fakte, že je nelegitímna, nereprezentatívna, nedemokratická, nemorálna, nespravodlivá a hodná akurát tak obžaloby za vojnové zločiny na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu.

Ak Putin a jeho obhajcovia ospravedlňujú vojenskú intervenciu pozvánkou od diktátora, vysmievajú sa štvrť miliónom ľudí, ktorí v tejto vojne prišli o život. Vo vojne, ktorú začal sám Asad ešte v marci 2011 paľbou do davu protestujúcich žiadajúcich demokratické reformy.

Súčasná situácia tak má možno jedno veľké pozitívum. Kým doteraz vo verejnej debate na Slovensku prevládal názor, že do diania vo svete najviac zasahujú Američania, či dokonca že práve oni spôsobili súčasnú utečeneckú krízu v Európe, čo je samozrejme zavádzanie, tak teraz sa situácia otáča.

Po Ukrajine a Sýrii sa snáď aj u nás začne viac hovoriť o úlohe Ruska vo vytváraní konfliktov vo svete a jeho obľube zasahovať do diania v cudzích krajinách. Ak ruská intervencia spôsobí ďalší exodus ľudí zo Sýrie, dôsledky ruskej zahraničnej politiky pocítime priamo na Slovensku. Dúfajme, že sa tak nestane a prezidenti Erdogan a Tusk vo svojich varovaniach preháňajú.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie