Denník N

Kto vlastne vynašiel metódu „nepretrhnúť reťaz“?

Jerry Seinfeld sa dištancuje. (Tu v časoch svojej najväčšej slávy: na červenom koberci pred odovzdávaním televíznych cien Emmy v roku 1992.) Foto – Alan Light/Flickr (CC BY 2.0)
Jerry Seinfeld sa dištancuje. (Tu v časoch svojej najväčšej slávy: na červenom koberci pred odovzdávaním televíznych cien Emmy v roku 1992.) Foto – Alan Light/Flickr (CC BY 2.0)

V reakcii na predvčerajší článok o metóde „nepretrhnúť reťaz!“ mi budhistický kamarát odpísal, že sám netuší, odkiaľ vtedy v 90. rokoch túto myšlienku vzal. A tak som skúsil po jej pôvode pátrať na internete.

Snažil som sa overiť, či ide naozaj o „budhistickú“ koncepciu, čo by ma neprekvapilo, lebo akosi mi k budhizmu pasuje, ale nič som nezistil…

Väčšina zdrojov na internete, ktoré som našiel, tvrdí, že systém „Nepretrhnúť reťaz!“ pochádza od slávneho židovského komika z New Yorku Jerryho Seinfelda. (Či skôr z Brooklynu, ako by zavrčal ďalší slávny Brooklynčan Larry King; ich interview na CNN vošlo do dejín.)

Žeby mal budhistický kamarát ten princíp vtedy od Seinfelda? To sa mi nejako nezdá, lebo kombinácia „budhista – americké sitcomy“ (ešte k tomu v 90. rokoch), to mi teda spolu vôbec nepasuje. (Teraz po desaťročiach, keď už je z kamaráta výrazne konvenčnejší človek, možno… ale vtedy, sotva po puberte?!) Na druhej strane, možno sa myšlienka ku kamarátovi vtedy dostala nejakou okľukou prípadne aj od Seinfelda, no bez toho, že by bol zaregistroval Seinfeldovo meno.

Zábavné je, že sám Seinfeld (v januári 2014) popiera, že by bol vynašiel túto koncepciu. Dokonca sa o nej vyjadruje s dešpektom v tom zmysle, že „takú sprostosť by som určite nevymyslel“.

A v tom s ním súhlasím: že v tej surovej podobe, aká sa pripisuje Seinfeldovi (teda fixkou si odškrtávať dni na papierovom kalendári… moje nervy! veď máme rok 2021), by to bolo nanič. Minimum, čo treba na efektívnosť, je podľa mňa zhruba to, čo som pred štyrmi dňami rozbehol na retaze.avenarius.sk.

Ako sa dalo očakávať, od nedele mi do zoznamu pribudla ďalšia reťaz, takže teraz už kujem každý deň 53 rôznych reťazí – pribudla reťaz „ranno-organizačná“. Ako inak, zatiaľ je každý deň pretrhnutá, pretože v tieto hektické týždne stíham máločo…

Veď suverénne najhoršie mesiace celého roka sú vždy september (keď chcú všetci ihneď a zaraz dobehnúť všetko, čo sa nestihlo urobiť vinou letných dovoleniek) a december (presnejšie jeho prvé tri týždne, keď chcú všetci bezpodmienečne za tri týždne stihnúť všetko, na čo by počas bežného mesiaca boli k dispozícii štandardné štyri týždne). Ak by som mal tú moc navždy z kalendára vyškrtnúť dva mesiace, boli by to september a december – a pokojne by som pre to obetoval aj Vianoce. (Veď majme Vianoce každý deň v roku, no nie?!)

Na systéme retaze.avenarius.sk je výhodné, že je ľahko škálovateľný (a to oboma smermi: nahor aj nadol), čo určite neplatí pre (údajného) Seinfelda s jeho papierovým kalendárom… Moja predstava o optimálnej apke je taká, že každý by si v nej sledoval toľko každodenných reťazí, koľko by potreboval. Ak chce niekto kuť každý deň 53 rôznych reťazí ako ja, tak nech si ich kuje. Ak chce niekto kuť až 127 reťazí každý deň, nech sa páči. A ak niekomu postačí len jedna, dve či tri reťaze denne, softvér by to takisto mal ľahko a prehľadne (a preto motivujúco) umožniť.

Nenašiel som však zatiaľ žiadnu apku, ktorá by bola dostatočne flexibilná… Každej apke chýbal ten či onen dôležitý aspekt funkčnosti. A tak som si evidenciu reťazí musel spustiť sám v googlovskej tabuľke – ako som si už pred rokmi spustil aj odtienkové tabuľky na evidenciu návykov. (Tie som pred veľa rokmi prevádzkoval ešte v lokálnom Exceli, ale v Google Sheets je to oveľa lepšie.) Aj s evidenciou návykov som sa najskôr mučil v rôznych softvéroch, najmä v Toodledo Habits, potom na akejsi japonskej stránke – ale nič z toho nebolo natoľko flexibilné a všestranné ako to, čo som si nakoniec na kolenách zbúchal sám v Google Sheets…

To neznamená, že som spokojný s tým, ako odtienkové tabuľkyreťaze vyzerajú v googlovských tabuľkách teraz, a že už na nich niet čo zlepšovať. Naopak: nič by ma nepotešilo viac ako to, keby som tieto svoje výtvory mohol hodiť do koša a používať namiesto nich radšej (ešte) kvalitnejšiu apku. Zdá sa však, že taká apka zatiaľ neexistuje. (Apka by mohla pridať najmä takú funkčnosť, ktorá sa len veľmi ťažko konštruuje v prostredí googlovských tabuliek, prípadne je v nich celkom nemožná: napríklad dlhodobejšie a dodatočne motivujúce štatistiky v podobe grafov; ako aj motivujúce notifikácie upozorňujúce používateľa softvéru na tie návyky a reťaze, v ktorých treba pridať, ktoré zanedbáva – a, naopak, pravidelne mu gratulujúce k tým návykom a reťaziam, v ktorých je úspešný. To všetko môže ďalej zvyšovať jeho motiváciu vytrvať v pozitívnych návykoch a ďalej každý deň „kuť reťaze“.)

Moja nádej je, že raz natrafím na softvérového vývojára či tím, ktorý by zostrojil apku tak, ako si jej všestrannosť a flexibilnosť, prispôsobiteľnosť predstavujem ja. Možno naňho nenatrafím nikdy, ale nádej umiera posledná… Jednoznačne však vnímam „medzeru na trhu“, ktorú by apka, ako si ju predstavujem, mohla zaplniť. Ak by bola zostrojená kvalitne, mohla by podľa mňa mať prípadne aj celosvetový potenciál. Veď odtienkové tabuľky mi každý deň kalkulujú napríklad aj skóre šťastia – a ešte som sa nestretol so žiadnou apkou, ktorá by človeku každý deň zobrazovala v percentách, nakoľko je šťastný v aktuálny týždeň, mesiac, kvartál a rok. To je tá diera na trhu! (U mňa je skóre šťastia momentálne za december 62 %, za celý rok 2021 len 36 % – ale aj to by bol pre mňa nový osobný rekord, ak by sa mi celý rok podarilo uzavrieť aspoň na tejto percentuálnej úrovni šťastia.)

Poslal som včera odkazy na svoje googlovské tabuľky do dvoch redditových skupín, ktoré sa zaoberajú metódou „nepretrhnúť reťaz!“, v nádeji, že si ich tam možno všimne nejaký iniciatívny vývojár softvéru (ak si ich nevšimne dnes, tak možno o rok, o 5 rokov alebo o 25 rokov…):

Pochvalu (a desiatky „upvotov“) za googlovské tabuľky som už utŕžil v oboch subredditoch, ale s nájdením softvérového vývojára či tímu to určite nebude jednoduché. Hoci medzi prvými reakciami je aj taká, kde ma ktosi vyzýva, aby som sa mu ozval cez súkromnú správu – vraj mi pomôže skonvertovať googlovské tabuľky na webovú apku. No obávam sa, že až takto šmahom ruky to nepôjde.

To, že koncepciu „nepretrhnúť reťaz!“ vynašiel Seinfeld, o ňom prvý raz tvrdil v článku z roku 2007 softvérový vývojár Brad Isaac.

Seinfeld to však v roku 2014 poprel… Vývojár tvrdí, že Seinfeld mu metódu spomenul, „keď bol jeho sitcom ešte nová relácia“. Seinfeld sa vysielal v rokoch 1989 až 1998, čiže to by musel Seinfeld vývojárovi „dávať rozumy“ okolo roku 1990 alebo nanajvýš o rok-dva neskôr. Žeby sa Seinfeldov výrok dostal z New Yorku až na Slovensko k budhistickému kamarátovi?! Veď on si papier s vytlačeným NEPRETRHNÚŤ REŤAZ! vycapil na stenu už v hlbokých 90. rokoch…

Dnes, v roku 2021, sa už koncepcia „nepretrhnúť reťaz!“ považuje za takmer samozrejmú psychologickú techniku – o to zvláštnejšie je, že nie je isté, kto s týmto nápadom vyrukoval ako prvý. (Vari to len nebol sám môj budhistický kamarát – to by asi bol musel zažiť „prorocký sen“ a vzápätí naň zabudnúť.)

Na ilustráciu toho, nakoľko sa metóda „nepretrhnúť reťaz!“ už rozšírila a ujala, pätica webstránok, ktoré ju podrobne rozoberajú:

  • blog od tvorcov asi najrozšírenejšej apky časového manažmentu Todoist
  • analýza na stránkach Clockify venovaných časovému manažmentu
  • blog od tvorcov softvéru projektového manažmentu Zenkit
  • lotyšská stránka Luxafor zameraná na nástroje pracovnej produktivity
  • ďalšia stránka zameraná na produktivitu práce, príznačne nazvaná Ázijská efektívnosť

Dva z vyššie uvedených odkazov majú už podľa názvov „orientálny nádych“, no aj autori týchto webstránok priznávajú, že netušia, od koho metóda „nepretrhnúť reťaz!“ vlastne pochádza…

P. S.: Reakcia mi prišla aj na P. S. z predvčerajšieho blogočlánku – k zrušeniu diskusií pod článkami (v sekcii blogov aj inde) v Denníku N. Kiežby si to tí, čo o tom za N-ko rozhodujú, ešte rozmysleli! (Veď určite by sa dal k 1. januáru spustiť na N-ku napríklad Disqus, prípadne znova ako celkom na začiatku roka 2015 interné wordpressovské komentáre.)

Zdá sa však spečatený osud poruchového facebookového diskusného pluginu na stránkach N-ka – a za seba poviem: chvalabohu! (Považujem za chybu, že tu vôbec niekedy bol nasadený namiesto wordpressovských komentárov…)

Na záver dnešného článku pridávam (a rozširujem) svoje reakcie čitateľovi, ktoré som mu poslal pod svoj nedeľňajší článok, keďže v novom roku stadiaľ zmiznú:

Áno, je to smutné, ak nie je ani len teoretická možnosť diskusie.

Funkcia komentárov je tu na N-ku pokazená už zhruba rok – písali mi ľudia na Facebooku aj inde, že viackrát zareagovali na moje články, ale reakcie po úspešnom zaslaní neskôr zmizli. (Potom dokonca ešte aj mňa obviňovali, že ja robím cenzúru, lebo nestrpím kritické ohlasy…) Stále som dúfal, že chyba bude odstránená – miesto toho od januára celkom zmizne možnosť diskutovať. (A aj toto, čo si tu dnes píšeme, 1. januára odtiaľto zmizne.)

Je mi jasné, že ak budem svoje články zverejňovať u seba na avenarius.sk namiesto tu, prídem o veľa čitateľov, ale ešte stále sa mi zdá lepšie zverejňovať články niekde, kde sa aspoň v teórii otvára možnosť diskusie (a to predovšetkým konfrontácie s inými názormi, než mám ja), než v prostredí, kde je to už vopred znemožnené…

V pondelok som pridal reakciu:

Môžem len držať palce s takou iniciatívou

Je fakt, že na Slovensku sa kultúra diskusie absolútne nepestuje. Podceňuje sa to, že by sa pestovať mala. A potom tak aj vyzerá celospoločenský dialóg na Slovensku: že tu ľudia a znepriatelené tábory po sebe len štekajú ako besné psy…

Ale ani na celosvetovej úrovni to nie je žiadna sláva – keď sa dnes také softvérové paškvily ako Facebook alebo Reddit môžu považovať za hlavné diskusné platformy, to je naozaj na zaplakanie…

V prehľadnosti diskusií podľa mňa nič neprekoná klasické fóra typu phpBB alebo vBulletin.

A nie, nejde o „staromódnu záležitosť z minulého storočia/z 90. rokov“: celosvetovo najväčšia diskusná platforma o ľadovom hokeji, HFBoards, aj koncom roka 2021 funguje na báze klasického diskusného fóra. Diskutovať tam o hokeji je jedna radosť.

(S výnimkou tých relatívne ojedinelých úkazov, keď sa odtrhnú z reťaze moderátori, ktorých má toto fórum desiatky dobrovoľných. To je však daň za to, že niekto na diskusie „dávať pozor“ musí, lebo ak by fórum nemalo žiadnych moderátorov, potom by sa „z reťaze odtrhli“ celé zvlčilé davy prispievateľov, ako je to každodenný úkaz a štandard na Facebooku, Twitteri a ďalších dnes najrozšírenejších asociálnych sieťach.)

Ach, a ešte ma včera zastihol a potešil tento úryvok z listu čitateľom od riaditeľa vydavateľstva českého Deníka N Jána Simkaniča:

Ceníme si i vaší velkorysosti, když dočtete článek, který se vám nelíbí, a přesto ho berete jako legitimní součást diskuse a tříbení názorů bez zjednodušeného nálepkování. V dnešní době výkřiků na sociálních sítích je stále vzácnější nepostavit se na jednu stranu barikády a bezhlavě přes ni nekřičet na tu druhou. Věřte, že i v redakci samotné často probíhají vášnivé diskuse, a jestli něco mezi sebou nepěstujeme, je to jednobarevné vidění a jedna názorová linie. Naopak víme, že jsou témata, na kterých se asi nikdy všichni neshodneme, a je to tak úplně v pořádku. Otevřená mysl a vědomí pestrosti světa a pohledů na věc jsou podmínkou novinařiny.

Kiežby toto uvedomenie si dôležitosti diskusie (áno, aj tej vášnivej, pokiaľ len stále slušnej) priviedlo aj slovenských kolegov pána Simkaniča k prehodnoteniu rozhodnutia celkom zrušiť na N-ku funkciu komentárov pod článkami. Veď občas má čitateľ chuť si povzdychnúť: „Keď už niet plurality názorov v novinách, tak aspoň v komentároch pod článkami!“ Je únavné musieť si otvárať rôzne servery len nato, aby sa človek zoznámil s rôznymi uhlami pohľadu na riešenie tej či onej pálčivej otázky dneška.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.