Vraciame sa do jaskyne

Stalo sa nám to, že svet sa príliš rozčlenil, špecializoval. V období neolitu si ľudia podelili prácu a začali sa špecializovať. Odvtedy sme prišli na strašne veľa vecí, získali kvantum poznatkov. Špecialista v jednom odbore nemá šancu porozumieť problematike iného odboru. Napríklad strojný inžinier ani za mak nerozumie kardiológii.

Nedávno sme objavili internet a každý ho začal vo veľkom využívať. Odborníci si tam oznamujú novinky zo svojich odborov a niektorí v začiatkoch hádam aj s nadšením popularizovali vedu v oveľa väčšom rozsahu, ako to bolo dovtedy bežné, snažili sa sprístupniť info laikom. Aj ja to niekedy robím, teda nie že by som bola nejaký vedec v pravom zmysle slova, ale občas sa cítim, ako by som vo svojom odbore objavila novú planétu a s vervou tie info zdieľam s ostatnými. Keďže sa vede nevenujem naplno, myslím, že môj jazyk je laikom blízky a dosť zrozumiteľný, neustrnul v spleti cudzích slov a odborných pojmov. No a vyštudovala som jednu z humanitných vied, avšak, čo má robiť taký virológ. Ako to laikom pretlmočiť zrozumiteľne?

Nuž píše, píše a v dobrej viere posúva odborné poznatky verejnosti. A toto je kameň úrazu, laická verejnosť nemá šancu pochopiť ich úplne. Čím viac odborných pojmov, dlhých viet a vysvetľovania, tým viac sa “obyčajný človek” v tom stráca. Mnohí si začnú nahovárať, že tomu rozumejú, lebo veď ľudia majú aj nejaké charakterové vlastnosti a keď sa do procesu zapojí sebavedomie bez kritického myslenia, poľahky sa stane, že si taký Jožko od áut povie: “Veď je to easy” a ešte aj nájde riešenie, ako z toho von.

Komplexnosť sveta nemáme šancu “poraziť”, nikto z nás. Nikto z nás nebude rozumieť všetkému. Máme dve možnosti: buď dôverovať špecialistom, alebo veriť rozprávkam a vrátiť sa do jaskyne. Zatiaľ to vyzerá tak, že víťazí tá druhá. Tam, kde mozog nemá spojazdnené dráhy medzi neurónmi a logické spojenie sa nevytvorí, prihrá niečo z centra tvorivosti. Ľudia si dokreslia do svojho videnia sveta niečo z rozpávok. Namiesto zlého kráľa sužujú svet zlé elity a sedemhlavého draka nahradia farmaceutické spoločnosti. Nedostatok logických schopností zastúpia v pohode tie tvorivé. Namiesto prijatia skutočnosti, že tomu jednoducho nerozumieme, nútia niektorí jedinci svoj mozog, aby uchopil zložitú problematiku niekoľkými jednoduchými neurónovými dráhami. Je to ako keby ste veľmi delikátnu prácu robili bagrom. Ako keby ste oddeľovali červené krvinky od bielych lopatou.

Magickí myslenie dostáva zelenú, lebo ľudia si chcú za každú cenu vedieť vysvetliť všetko, a tak sa vraciame k sedemhlavým drakom, bohom hromu a hrdinom, ktorí nás vyslobodia. Neveríme faktom, podozrievame všetkých z manipulácie. Niektoré konšpiračné teórie majú viac črty kriminálky, iné povestí a rozprávok, ďalšie zas náboženstva. Všetky však majú spoločný nepriateľský postoj voči faktom. Tam, kde mozog nemá nástroje, ktorými informácie uchopí, si nejaké jednoducho dokreslí, využije nástroje nekonečnej ríše konšpirácii, ktorá nie je ohraničená ničím, lebo nefunguje na faktoch, ale na tvorivosti.

Pre ľudskú bytosť je neakceptovateľné nerozumieť, ľudia odpradávna hľadali význam toho, čo sa deje, snažili sa o vysvetlenia, no zdá sa, že už nestačí, že tomu rozumie niekto iný, že nám povie časť a my sa s tým uspokojíme. Kedysi nám stačilo, keď nám vedec povedal, že toto ochorenie spôsobujú vírusy, ani nám nenapadlo študovať virologické knižky. Teraz to nestačí, nastala vlna všeodborníkov, ľudia si začali myslieť, že musia rozumieť všetkému. No nie je to tak. Nikto nerozumie všetkému a nikdy ani nebude.

Bezproblémový prístup k informáciám je niekedy na škodu. Možno by bolo lepšie, keby ich toľko veľa nebolo až tak ľahko dostupných. Keby ľudské hlavičky neprepínali svoje možnosti a každý sa venoval svojej oblasti.

Jung videl v neustálom rozvoji vedy a odmytizovaní sveta nástrahu pre vývoj človeka vo forme straty kontaktu s archetypmi. Tie bývajú spracované aj v rozprávkach a náboženstvách. Možno je na čase, aby humanitné vedy začali pracovať ruka v ruke s tými prírodnými a aktívnejšie riešili súčasné problémy spoločnosti. Dlho boli zaznávané, no zrejme prichádza čas, aby sa dostali znova na výslnie. Máme technológie, ktoré nám umožňujú prístup k informáciám, no nevieme s nimi naložiť. Práve humanitné vedy nám môžu pomôcť vyznať sa v nich a tak isto nám môžu pomôcť aj s problémom “odľudštenia” sveta, v ktorom žijeme. Sveta, v ktorom mnohí majú pocit, že v bludisku technológii stratili kontakt so svojou podstatou či ostatnými ľudskými bytosťami a Jung by povedal, že archetypy v nich sa pýtajú na svet aj tým, že vytrvalo mytologizujú súčasné dianie, vedecké poznatky, skrátka všetko, čo im príde do cesty.

Pevne verím, že sa do tej jaskyne nevrátime, ale že s humanitnými vedami nakoniec niečo vymyslíme.