Policajným fiaskom na proteste záchranárov si Oľano odpálilo reformu nemocníc

Žiaden demokratický a slobodný štát nesmie odopierať právo slobodne a pokojne sa zhromažďovať v akýchkoľvek podmienkach. Môžu aj fúriky padať, ale právo protestovať má byť právo garantované.

Kritika nesmeruje k policajtom. Tí si robia svoju prácu, ktorou je vyžadovanie dodržiavania právnych predpisov. Je len veľmi dobre, ak žijeme v štáte, kde polícia robí to, čo je jej prácou – vynucovať dodržiavanie zákonov.

Problém je v politikoch, ktorí sú schopní prijímať nezmyselné zákony. Fatálne zlyhal premiér, vláda, poslanci, bohužiaľ aj prezidentka a celý administratívny aparát stojaci za informovaním autorít o nutnosti prijatia takýchto zmien.

Ľudia majú mať vždy právo pokojne vyjadriť nesúhlas s akýmikoľvek krokmi parlamentu a vlády. A to aj v prípade, že tým riskujú ohrozenie svojho vlastného zdravia. Inak si môže parlament schvaľovať hocičo bez ohľadu na názor ľudu – to je už ale totalita. Už sme v dobe, kedy si každý vybral očkovanie alebo neočkovanie. Neočkovaný znáša následky a očkovaný je predsa pred neočkovaným chránený očkovaním.

Nechutné ale je, že v rovnaký deň parlament schválil reformu nemocníc a hneď potom dal záchranárom po palcoch.

Tak záchranári tu skoro dva dlhé roky makajú na pokraji svojich psychických a fyzických síl a keď sa konečne ozvú, že už stačilo, tak ich naše úžasné núdzové zákony pošlú do cely. Kto má potom veriť nejakej reforme nemocníc, keď nedokážu politické špičky prejaviť štipku slušnosti, rešpektu a úcty voči našim zdravotníkom?

A keď niekto vraví, že zákony platia pre každého, tak áno, platia. Načo ale vytvárať každý týždeň nové predpisy, keď ich nikto nedodržiava, keď nemajú zmysel, a ktoré vychádzajú z imaginárnych a nepresných čísel? Zákon bez dôvery ľudí nie je zákonom.

Strácame dôveru v súčasnú vládu, v reformy, v zákony a ďalším krokom je už len úplná anarchia a nevedomosť, čo v tomto štáte ešte platí a čo nie.

V sérii románov Illuminatus od Roberta Shea a Roberta Antona WIlsona existoval tretí Celinov zákon, ktorý hovoril, že čestný politik je národná pohroma. Lebo zatiaľ čo nepoctivému politikovi ide len o zlepšenie vlastného vrecka zneužívaním dôvery verejnosti, čestný politik je oveľa nebezpečnejší, pretože má úprimný záujem o zlepšenie spoločnosti cez politiku, čo znamená písať a zavádzať ďalšie a ďalšie zákony, čo znamená, že tým vytvára viac a viac zločincov. Takéto zákony obmedzujú slobodu jednotlivca a privysoká rýchlosť, ktorou vytvára zákony znamená, že občania už nemajú kapacitu na to, aby v priebehu svojho každodenného života neporušili aspoň jeden z tých množstva zákonov. No a tým sa z demokracie stáva tyrania.

Tyrania je presne ten pocit, ktorý prevláda v tisíckach ľuďoch na Slovensku. Z pocitu oklamania, z pocitu nekonečnej úzkosti, depresie a neslobody. A teraz sme ľuďom pridali aj strach, že Igor Matovič, Eduard Heger a jeho kamaráti naozaj nevedomky transformujú našu demokraciu na tyraniu.