Denník N

Des na streche Stanice Nivy

Čo je naozaj park (vľavo hore) a čo je hora betónu v podobe parkovacích miest a obchodov v nákupnom centre Stanica Nivy od HB Reavis v Bratislave. (screenshot z https://nivy.com)
Čo je naozaj park (vľavo hore) a čo je hora betónu v podobe parkovacích miest a obchodov v nákupnom centre Stanica Nivy od HB Reavis v Bratislave. (screenshot z https://nivy.com)

Jeden z najdesivejších zážitkov tejto jesene som mal v Bratislave.

Vyšiel som na strechu nového nákupného centra Stanica Nivy, obzeral som si mesto z novej perspektívy. Uvažoval som, aké veľké násilie sme ochotní robiť stále na planéte, aby sme na strechu nákupného centra vysadili pár stromov a kríkov, celé to zavlažovali a udržiavali, pričom park by stačilo vysadiť normálne do zeme, bez všetkých týchto problémov, ale to by už nemohol slúžiť ako návnada na nákupné centrum.

V tom som si uvedomil hlasný spev vtákov. Ich spev bol neprirodzený, neustály. Ako som kráčal, vzďaľoval sa a potom zasa približoval s neprirodzenou nástojčivosťou. Potom som si uvedomil, že je umelý. Prešiel mi mráz po chrbte, premkla ma hrôza: je toto jeden z nenápadných, ale zlomových momentov v živote? Budem postupne čoraz častejšie počúvať spev vtákov nahratý a čoraz menej ako skutočný?

Som na streche zbytočnej, gigantickej betónovej barabizne, ktorej stavba (ako akákoľvek iná stavba) je extrémnou ekologickou záťažou, som na streche obrovského parkovacieho domu s 2500 parkovacími miestami, kde sa do 100-tisíc metrov štvorcových zbytočných obchodov zbytočne zváža tovar z celého sveta, ktorého veľká časť sa vyhodí alebo spáli, a aby do tejto barazibne ľudia chodili, urobia na streche ako návnadu, s nesmiernym vypätím falošný park, ktorý sa má k skutočnému parku asi ako umelý k skutočnému kvetu, a túto simuláciu reality podporia prehrávaním spevu vtákov, pretože živé vtáky tu vyspevovať nebudú, vyhubili sme ich a ak ešte nie, takéto budovy prispievajú k tomu, aby sme ich poznali už len z nahrávok.

Samo osebe je určite úžasné, že HB Reavis ako slovenská firma dokáže postaviť takúto impozantnú budovu. Škoda len, že všetok ten um a zručnosti miestnych ľudí zosobňuje namiesto novej nemocnice, železničnej stanice, vysokej školy, opery či galérie ďalšie obrovské, zbytočné nákupné centrum. Stanica Nivy sa mi zdá v klimatickej kríze, v roku 2021, keď planétu zmietajú požiare a povodne, ako prejav neuveriteľnej ignorancie.

Ale čo sa čudujem, banky požičiavajú peniaze, developeri stavajú, ak im nejaká inštitúcia neprekáža zbytočnými predstavami o meste, kde sa robí niečo iné ako nakupuje.

Píšem o tom, lebo dnes som si z nejakého dôvodu pozeral recenzie nového nákupného centra. Návštevníci udeľujú väčšinou päť hviezdičiek z piatich. “Novú stanicu, ktorá patrí do komplexu Nivy, nám môžu závidieť aj vo svete,” napísal jeden z nich na Google Maps. Všetci tu zhoríme, ale nové nákupné centrum, zameniteľné s akýmkoľvek iným nákupným centrom na svete, nám budú závidieť.

Médiá písali a verejnosť sa tešila, že sa konečne otvára „nová autobusová stanica“ (skutočnosť je taká, že nová, luxusná autobusová stanica stojí vedľa, ale nie je v nej nákupné centrum, tak je pre developera nepoužiteľná) s tržnicou, parkom na streche, bežeckou dráhou, nabíjacími stanicami pre elektroautá, cyklistickou vežou, vertikálnou záhradou (doplň čokoľvek z katalógu lacného greenwashingu), presne tak, ako im to nadiktoval developer, ten istý, ktorý musel po desiatich rokoch zatvoriť a zbúrať obrovský kancelársky komplex, a pripraviť stavbu nového (nesmierna enviromentálna záťaž) lebo by spadol užívateľom na hlavu, ale to tiež nikde nespomínalo, pretože to v tlačovej správe developera nebolo.

Nové nákupné centrá sa neotvárajú len na úkor ulíc, ale aj na úkor iných nákupných centier. Je to biznis extrakcie peňazí z ľudí sústredených vždy v najmodernejšej betónovej návnade. Jeden z najväčších svetových operátorov nákupných centier Rodamco-Westfield po oznámení otvorenia Nív a rozšírení Eurovey predal Aupark miestnej bratislavskej realitnej agentúre. Aupark už nie je pre medzinárodných investorov zaujímavý, neočakáva sa, že by sa niekomu oplatilo ho prevádzkovať. Nové centrá sa otvárajú na úkor starých, za cenu horších podmienok pre všetkých.

Ulice niektorých miest sú živé, Bratislava šedá a prizabitá, dusí ju práve reťaz nákupných centier, ktoré uzatvárajú obchod do seba a zapĺňajú cesty autami. Z prvého postaveného Polusu (36-tisíc m² obchodnej plochy) je to 1,6 km do Centralu (39-tisíc m²). Z Centralu je to 1,6 km do nových Nív (100-tisíc m²), Nivy sú 1 km od Eurovey (85-tisíc m²). A z Eurovey je to 2 kilometre do Auparku (60 000 m²). Predstavme si život z týchto kontajnerov rozliaty do okolitých ulíc.

Uvedené vzdialenosti znamenajú, že v Bratislave stačí ísť 15, maximálne 20 minút pešo, aby ste narazili na veľké nákupné centrum. Ale prečo by ste kráčali niekam pešo. Na chodníkoch nezáleží, sú rozbité, nesúvislé, v daždi vás ošpliechajú autá, alebo sa musíte pozerať 90 sekúnd na to, ako prúdia, a vy ako chodec čakáte, idete cez rozbité povrchy, neudržiavané kúty, odpad. Nezáleží na tom, nie je to problém, spoza volantu ide o plynulý prejazd medzi nákupnými centrami, kanceláriami a bytom.

Možno je to príležitosť – Bratislava sa môže blysnúť ako mesto, kde je všetok obchod zakliaty v betónových škatuliach, a môže sa pokúsiť okolo týchto škatúľ vybudovať úžasný, nekomerčný verejný priestor, ktorý v iných mestách nie je, pretože ho do veľkej miery vytvára práve obchod.

Ale skôr to bude tak, že Stanica Nivy bude mementom ignorancie, keď staviame starú verziu konzumu, keď už je jasné, že nás asi všetkých zničí, a zároveň je už aj archou, kde budú môcť davy tráviť čas, keď vonku bude 40 stupňov. V uliciach Viedne sa to nebude dať vydržať, možno vtedy zažiari rozžeravená Bratislava so svojou reťazou klimatizovaných kontajnerov.

Ak dovtedy všetci nezhoríme, práve aj pre takéto nákupné centrá.

Najbližšie: rozšírenie nákupného centra Eurovea, susediaceho so Stanicou Nivy, na 100-tisíc metrov štvorcových. Hlavný nájomca: jeden z najbezohľadnejších fast-fashion reťazcov Primark.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N.