Eduard Chmelár napadol iniciatívu Dobre., a Dobre. odpovedá

V prvom rade všetkým želáme, aby sa v tomto zimnom a predvianočnom období cítili čo najviac Dobre.

…a ďalej pre vás máme zbytočne rozťahaný, ale s láskou a oddanosťou napísaný textík o tom, čo nás postretlo.

Vážení čitatelia,

volám sa Patrik Lenghart a som zakladateľom iniciatívy Dobre., ktorá primárne pôsobí na Facebooku a Instagrame od októbra 2021. Tento blog píšem vo svojom mene, pretože pán Chmelár adresoval svoje vyjadrenia mne ako osobe, a zároveň píšem aj v mene celej iniciatívy Dobre. a jej administrátorského tímu, pretože nám pán Chmelár svoj drahocenný čas venoval aj ako celému projektu.

Pán Chmelár iniciatívu Dobre. napadol 15. decembra 2021 cez jeho účet na sociálnej sieti Facebook, a to formou naozaj zbytočne dlhého a únavného textu, do ktorého stihol vtesnať asi všetko okrem vzniku vesmíru. A tak sme sa rozhodli mu odpovedať cez blogy Denníka N, aby nemal pocit, že zostal nevypočutý (a tiež mi zablokoval možnosť mu ten status priamo okomentovať, hoci je menovite o mne, čo je inak prejavom skutočného džentlmenstva).

Mimochodom, ak ste o našej iniciatíve ešte nepočuli a mali by ste záujem sa o nás informovať, aby ste lepšie porozumeli našim dôvodom sa takto pekne vyjadriť, vrelo vám odporúčame, aby ste hodili očko na našu stránku na Facebooku, prípadne na náš účet na Instagrame. …ak by ste sa k nám nebodaj chceli pridať, čomu by sme absolútne rozumeli, pretože sme nesmierne zábavná skupinka, radi vás privítame TU – apropos, je medzi nami aj viacero redaktorov Denníka N.

---

Na úvod sa mi žiada otvorene povedať, že ako tím úplne rešpektujeme právo pána Chmelára voči nám vystúpiť, ba i ja sám absolútne prijímam, že sa pán Chmelár rozhodol sa mi takto osobne povenovať vo svojich textoch. Je to nečakaná, ale nie nevítaná pozornosť, a veď aj preto sme sa rozhodli, že toto milé prekvapenie nenecháme bez odpovede.

Pre potreby tohto vyjadrenia sme sa rozhodli odpovedať pánu Chmelárovi v rovnakom duchu, ktorým nás on sám oslovil, a tak si budeme jeho vyjadrenia postupne prechádzať a radi na vzniknuté nejasnosti odpovieme. No a, prirodzene, sa taktiež pokúsime použiť humor. Možno nie sme rovnako vtipní a rovnako rétoricky nadaní ako pán Chmelár, ale aj tak urobíme, čo bude v našich silách, aby sme sa mu v jeho nebývalej komunikačnej hyperbole aspoň trošku priblížili.

Veď keď on v jeho vyjadreniach o nás neváhal použiť hravú a humornú komunikáciu, je spravodlivé odpovedať s rovnakou vášňou.

Musíme priznať, že už od začiatku sme mali v tíme dilemu: Mali by sme vôbec odpovedať na pohnútky pána Chmelára?

Neboli sme si istí, ale potom sme si uvedomili, že sa blížia Vianoce. A každý si zaslúži aspoň kúsok pozornosti, a predsa ani my nie sme žiadni skupáni.

A okrem toho existujú aj reálne dôvody, prečo by sme mali na pána Chmelára odpovedať.

Prvým dôvodom je, že pán Chmelár je huncút domýšľavý, a to je síce milé a aj mu to pristane, ale niekedy je dôležité aj eposy a bájky uviesť na správnu mieru.

Koniec koncov, keď pán Chmelár z dlhej chvíle kandidoval za prezidenta v roku 2019, opakovane vyzýval kandidátku Zuzanu Čaputovú, ktorá v tom čase viedla v predvolebných prieskumoch, aby s ním išla do intelektuálneho duelu v podobe debaty na tému armády, obrannej politiky a tak vôbec. Pani Čaputová vtedy na jeho výzvy nereagovala, z čoho pán Chmelár vtedy usúdil, že sa ho pani Čaputová určite bojí. Zrejme mu ani na um nezišlo, že ho nikto nepovažoval za relevantného oponenta, ktorému by sa patrilo venovať pozornosť a čas, ale to vôbec nevadí – iniciatíva Dobre. má teraz času aj pozornosti dosť, a preto ju pánu Chmelárovi venujeme aspoň my, keď už tá zlá a protivná terajšia pani prezidentka oňho ani nezakopne.

Druhým dôvodom, prečo sme sa po niekoľkých hodinách úvah pri pozeraní seriálov nakoniec rozhodli odpovedať pánu Chmelárovi, je táto jedinenčná príležitosť – máme príležitosť ukázať, kým nie sme. A nie sme vôbec nič z toho, čo v nás pán Chmelár vidí. Je to až komické, pretože je do nás zadívaný ako chlapča do panenky, a tiež v nás vidí magické nadprirodzeno. Až sa trošku aj bojíme, že bude sklamaný, keď zistí, že sme vlastne úplne normálni, ba dokonca až nezaujímaví, ale chceme to uviesť na správnu mieru. Nebolo by od nás pekné, keby sme ho vodili za nos. On možno ani nevie, že je do nás zapozeraný úplne zbytočne a táto láska nikdy nerozkvitne.

Tak či onak, využijeme túto šancu jasne povedať, kto nie sme.

---

Paragraf 1: Veselé príbehy ako z filmu

Progresívni trollovia v službách americkej propagandy – inak, to vôbec nie je zlý názov. Napríklad pre fantasy knižku.

V zásade nás vôbec neuráža, že si pán Chmelár myslí, že sme v službách americkej propagandy. Pravdupovediac ani nevieme, čo si pán Chmelár predstavuje pod pojmom americká propaganda, ale to nevadí. Okrem tohto vyjadrenia tam totiž mal ešte jedno, a to ešte zábavnejšie.

Vraj nám niekto dáva noty. Konkrétne minister obrany, ktorého pán Chmelár familiárne volá ‚Jaro‘.

Pravda je taká, že na rozdiel od pána Chmelára u nás v tíme nikto ministra obrany familiárne neoslovuje. Nikto z nás s ním nie je v kontakte, a dokonca nie sme ani v kontakte so žiadnym predstaviteľom ktoréhokoľvek ministerstva. Viacerí z našich adminov sa osobne poznajú s niektorými poslancami, niekoľko poslancov by sa našlo i medzi našimi členmi, pretože príslušnosť k politike ako taká u nás nie je dôvodom na odmietnutie, ale ilúzie pána Chmelára o našom vzťahu s ministerstvom čohokoľvek naozaj nie sú ničím podložené.

Je ale veľmi milé, že si pán Chmelár myslí, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky proti nemu musí používať zbrane ťažkého kalibru a zamestnávať nás, drobných influencerov, ktorí inak doma pozerajú Netflix a jedia cereálie, aby sme mu škodili. Patrí to k jeho životnému štýlu a aj predošlému renomé pána Chmelára. Tak, ako si myslel, že sa ho Zuzana Čaputová bojí, a preto sa s ním nechce kamarátiť v debate o armáde, si teraz myslí, že proti nemu brojí celé ministerstvo obrany. Zdá sa totiž, že pán Chmelár žije v predstave, že sa o jeho vyjadrenia niekto dôležitý zaujíma.

Pravda je inde a aj keď je to smutné, jediný, kto pánu Chmelárovi mieni venovať čas a pozornosť, sú admini Dobre. Nám to robí radosť, pokojne budeme pána Chmelára takto zdiaľky čičíkať a hladkať mu ego. Smutné je len to, že nikto dôležitý nás o to nežiada, aj keď si to pán Chmelár asi rád predstavuje, keď ide večer buvať.

Potom je tu téma mojej maličkosti. Pán Chmelár ma láskavo oslovuje krstným menom, dokonca si dáva záležať, aby o mne hovoril s humorom a náležitým spôsobom adresuje moju údajnú hrdinskosť. Vďaka mu za to, je to nesmierne milé a neviem, či so mnou vôbec niekedy niekto flirtoval krajším spôsobom.

Kladie však veľmi ošemetnú otázku: Kto v iniciatíve Dobre. určuje, s ktorými príspevkami nesúhlasíme?

Odpoveď je jednoduchá: My. Admini. Členovia. To je všetko, nikto iný tam už ani nie je.

Chceli sme to tajiť, ale aha. Je to vonku.

To ľudia totiž robia. Rozhodujú sa, vyberajú si, čo budú robiť. Snažia sa dohodnúť. A preto aj v našej iniciatíve admini nie sú žiadni vládcovia, žiadni trend-setteri a rozhodne nikoho nekomandujú. Prichádzajú s postrehmi, na ktoré ma každý člen právo reagovať a nereagovať. Je nás takmer 12.000, takže je jasné, že na každú výzvu zareaguje len do desať percent členov. Pretože sme úplne voľný krúžok, na ktorý všetci môžu neprísť. Nie sme žiadna ideologická veľmoc, aj keď nás teší, že si to pán Chmelár myslí.

Iniciatíva Dobre. funguje jednoduchým spôsobom. Niekto si všimne, že napríklad istý pán Chmelár ľahkovážne rozhadzuje obvinenia ako ‚vlastizradca‘, čo je inak dosť závažný trestný čin voči štátu a dá sa ísť zato aj do basy a vôbec, a prinesie to do skupiny. Niekto to do skupiny pridá, povie, že aha, totálna smiechotka, ktorá do normálnej spoločnosti asi ani nemá patriť, tak sa poďme voči tomu ohradiť, ak sa na to cítime – a preto niektorí napíšeme, že Dobre.

Pretože naozaj nikto nemá právo kohokoľvek len tak nazývať vlastizradcom, to môže iba súd. Rovnako to funguje napríklad so slovom ‚vrah‘, taktiež so spojením ‚zakladateľ zločineckej skupiny‘ alebo so slovom ‚terorista‘. Na to máme súdy. A áno, pán Chmelár si rád myslí, že je nesmierne významný, a preto všeličo môže, ale podľa mňa by zasa nemusel niekoho len tak nazývať vrahom alebo vlastizradcom. A nemusel by ani zastupovať súdy v takých maličkostiach, ako je identifikácia a rozsudzovanie extrémne závažných trestných činov. A nemusel by to ani podľa niektorých členov iniciatívy Dobre., a preto sme mu tam napísali, že Dobre.

My totiž nie sme trollovia. Nie sme neznáme tváre ani fejkové profily. Sme ľudia, máme rodiny, máme kariéry, máme skutočné reputácie. V Dobre. je každý plnohodnotným členom, ktorý sa vždy musí rozhodnúť, či sa zapojí pod tú ktorú výzvu.

Nezastupujeme žiadne trollie farmy – ale k tým sa ešte dostaneme.

---

Paragraf 2: Masochisti a ešte že je kultivovaný alebo čo

Po prvé, toto je naozaj dlhý odstavec a nikto, kto trochu rozumie estetike textu, by s touto formou nebol spokojný. Kde sú odseky? Kde je členitosť? Kde je nejaký elementárny zmysel pre čaro pekne uprataného a naplánovaného rozloženia častí tela textu?! Docentka, ktorá ma na univerzite učila morfológiu a vysvetľovala mi estetiku textu, by za takýto literárny počin asi niekoho udrela novinami, ale nie o tom som teraz chcel.

Vraj sme v Dobre. všetci masochisti, lebo si užívame, že na nás niektorí útočia. K tomu som chcel povedať.

Nuž, užívame si to, áno. Ale rozhodne nie sme masochisti.

Sme dospelí ľudia, ktorí pracujú s nejakou myšlienkou, a tá myšlienka je aj pôvodcom príležitostného konfliktu.

A preto proti nám viacerí vystupujú. Medzi týchto našich odporcov patria napríklad Milan Uhrík, Tomáš Taraba, Erik Kaliňák, Robert Fico, Ten-Ktorého-Netreba-Menovať, Anna Belousovová, Andrej Danko… no skrátka tí najlepší z najlepších, absolútny crème de la crème slovenskej verejnej diskusie. No a teraz medzi nich oficiálne patrí aj pán Chmelár. Snáď sa v tejto novej spoločnosti cíti Dobre., podľa nás je medzi svojimi.

To, že  proti nám niekto konkrétny cíti potrebu bojovať, môže byť indikátorom, že niečo robíme aj správne.

Pretože my naozaj úprimne dúfame, že ľudia ako pán Mazurek s nami nebudú súhlasiť a budú proti nám vystupovať. A rovnako dúfame, že proti nám bude brojiť aj pán Fico.

Áno, teší nás to. Teší nás vedomie, že tí, ktorých považujeme za najviac stratených a žalostne škodlivých pre Slovensko a jeho spoločnosť, nás považujú za otrasnú iniciatívu.

A áno. Teší nás aj to, že k tomu dospel aj pán Chmelár. Je superské, keď nás pán Chmelár neznáša. Pretože presne o tom má celé Dobre. byť – má byť tŕňom v oku všetkým tým, ktorí niekde v duši túžia sabotovať Európsku úniu, túžia sa bratať s putinovským režimom či podobať na lukašenkovské panoptikum.

Áno, pán Chmelár, robí nám Dobre., že na nás útočíte. Ale nie preto, že by sme boli masochisti, ale preto, lebo si myslíme, že ste totálne mimo. Preto by bolo úplne celé zle, keby sme sa Vám páčili.

Pán Chmelár má pocit, že je slušný a vyargumentovaný. Tak to napísal vo svojom paragrafe.

Pán Chmelár na to možno už aj zabudol, ale toto nie je naše prvé stretnutie na sociálnych sieťach a nie je to ani prvýkrát, čo navštívil môj súkromný profil na Facebooku.

Príbeh našej lásky sa začal 9. mája 2020, keď som napísal na Facebooku status pri príležitosti spomienky na Deň víťazstva nad fašizmom (ten je ôsmeho mája, ale jeden deň som meškal, pretože som nedochvíľny a nespoľahlivý).

V tom čase som bol ešte viac neznámy a bezvýznamný, ako som teraz, písal som statusy len pre svojich priateľov. Nebol dôvod sa o mňa zaujímať. V tom statuse som však náhodou kritizoval Červenú armádu za to, že sa jej vojaci dopustili státistícov znásilnení a že to nie je úplne OK podľa mňa.

A to by predsa hnutie Socialisti.sk nemohlo nechať len tak!

Medzi priateľmi na Facebooku som vtedy mal aj istého Mateja Pintera, bývalého chránenca pána Chmelára. Pán Chmelár bol v tom čase ešte stále predsedom strany Socialisti.sk a pán Pinter bol v tom čase hovorcom strany Socialisti.sk.  Pán Pinter ako hovorca tejto strany zdieľal môj status na stránke Socialisti.sk a cielene proti mne poštval skupinku ozajstných pro-ruských trollov, o akých čítame v hororových poviedkach. Medzi komentármi prívržencov hnutia Socialisti.sk sa zvlášť blysla táto dvojica:

Skutočných trollov ku mne prišli desiatky – nežartujem. A nie takých smiešne-trápnych amatérskych trollov, akých pán Chmelár vidí v našej iniciatíve Dobre., ale takých ozajstných trollov s čudnými menami v azbuke a čudnými profilovkami. No veď takých trollov, čo radi spomínajú pohlavné orgány.

Pán Pinter, koordinátor tohto útoku ôs na mňa, bol vtedy hovorcom, chránencom a osobným žiakom pána Chmelára. A mali spolu svojich ozajstných trollov – až im trošku závidíme.

A čo na to vtedy samotný pán Chmelár?

Pán Chmelár na tento mýtický komentár dal srdiečko zo svojho osobného profilu. ♥

Tieto milé komentáre sú tam dodnes a ak by ste sa chceli pozrieť na onen status a jeho komentáre, našli by ste ho TU.

Oveľa menej milé je, že táto trollia farma, ktorú pán Chmelár na mňa zoslal, sa vyrojila aj u mojej rodiny. Milovníci Červenej armády a hnutia Socialisti.sk koordinovane obťažovali aj mojich blízkych, písali súkromné správy a verejné komentáre napríklad mojej manželke. To sa stalo pred rokom. A deje sa to zas. A zas vďaka príspevkom pána Chmelára.

Nehnevám sa, len mi príde nesmierne milé, že práve pán Chmelár chce niekoho nazývať trollom, čo znižuje úroveň komunikácie a nedáva priestor slušnej komunikácii.

Prirodzene, to isté sa udialo teraz, 15. decembra 2021, keď sa pán Chmelár historicky druhýkrát začal spájať s mojím Facebookom.

Tento komentár je z Facebooku mojej drahej manželky, inak farmaceutky a výskumníčky. Komentár sa na jej profile ocitol pod dotazníkom, ktorý kládla na Facebook v snahe rozšíriť poznanie slovenskej medicíny v oblasti úzkostných porúch. Vďaka pánu Chmelárovi sa tento mladý slovenský intelektuál Tomas Karavasilev mohol prísť vygrcnúť mojej drahej žienke na nástenku. A nebol prvý, nebol posledný, nebol jediný. Pán Chmelár toto spôsobil už druhýkrát.

Tak teda toľko k trollom a k tomu, kto ich naozaj má, a kto ich, bohužiaľ, nemá.

Keď sme pri tom dlhočiznom paragrafe, pán Chmelár v ňom vágne hovorí o urážkach a o ničení úrovne spoločenskej diskusie. Ževraj také voľačo robíme v Dobre.

V skutočnosti je to presne naopak, členovia Dobre. píšu len… Dobre.

Práve prívrženci pána Chmelára radi zachádzajú oveľa ďalej, ako som sa mohol znovu presvedčiť na vlastnej koži. Jeden z najláskavejších a najmilších komentárov, ktoré mi prišli okamžite po publikácii príspevku pána Chmelára o iniciatíve Dobre. bol tento:

Dobre., teta Zlatica. Dobre.

Ale… Ako to ten pán Chmelár písal? Že on sám je slušný a vyargumentovaný a buduje aj takú komunikáciu a že to my nemáme šíriť nenávisť?

Nuž, povieme to otvorene. V Dobre. je takmer 12.000 svojprávnych ľudí a nezodpovedáme za všetky ich prejavy. Niekedy sa opustia, niekedy sú vulgárni. Nikdy to však nebolo cieľom našej skupiny, rozhodne to nepatrí k bežnej praxi našej skupiny. Sme zásadne proti tomu a dôkazy, že sme proti takejto hrubosti, by sa v našej skupiny našli takmer vo všetkých našich komunikátoch od adminov pre členov skupiny.

Už od vzniku skupiny zakladateľ a admini prosia členov, aby ich komunikácia neklesala na úroveň tejto pani Zlatice Markovej.

Asi najväčší rozdiel medzi členmi iniciatívy Dobre. a skutočnými trollmi z okolia hnutia Socialisti.sk a pána Chmelára osobne, je fakt, že my by sme nikdy neklesli tak hlboko, aby sme sa pustili do nezainteresovaných rodinných príslušníkov. A ak by sme sa dozvedeli, že sa niekto z nás niečoho takého dopustil, okamžite by sme dotyčného vyhodili a verejne od neho odstúpili. Pán Chmelár sa v tomto ohľade má od nás čo učiť.

Znovu, je to práve pán Chmelár, kto je obklopený milými komentujúcimi, ktorí útočia ešte aj na členov rodiny neprijateľých kádrov, a ešte aj on sám osobne tieto mýtické útoky príležitostne srdiečkuje.

Keby sme chceli, mohli by sme povedať, že je pán Chmelár neuveriteľný pokrytec. Ale nechceme. Povieme len: DOBRE.

---

Paragraf 3: Už nepridáme skrinšot, ale tristo hrmených!

Nakoniec pre pána Chmelára, ľavicového intelektuála, politológa, politického prognostika, sociológa, historika, žurnalistu, akademika a spisovateľa máme ešte jednu tému.

Obvinil nás a konkrétne menoval aj istého človeka, Miroslava Kocúra, ktorý je takmer od samotného vzniku inicatívy Dobre. jej členom, že sa riadime propagandou podľa šablóny veľvyslanectva USA a ministerstva obrany.

Nuž, nie je to pravda.

Ale inú radôstku máme pre pána Chmelára:

Zasa to nie sme my, ale je to práve on, kto komunikuje podľa šablóny cudzích veľvyslanectiev – konkrétne podľa toho ruského.

Pán Chmelár dlhodobo vehementne tvrdil, že na okupovanej Ukrajine nie sú ruskí vojaci ani ruská technika.

Pri odhalení útoku na české Vrbětice pán Chmelár komunikoval verne podľa šablóny Putinovho režimu, písalo sa o tom práve v Denníku N a bol to práve pán Šnídl, zhodou náhod aj člen iniciatívy Dobre., ktorý na túto podobnosť poukázal.

Pri dovezení vakcíny Sputnik-V na Slovensku to bol zasa pán Chmelár, kto sa ako vycvičený slovanský komunikátor pevne venoval prezentovaniu postojov ruského veľvyslanectva, a to dokonca v tom najvýznamnejšom, fakticky najpresnejšom a najviac renomovanom médiu na Slovensku – tieto múdrosti pána Chmelára totiž vyšli v článku denníka Hlavné správy.

---

A tak sa konečne blíži záver nášho blogu.

Neveríme, že sa sem niekto okrem nás a pána Chmelára dočítal, ale to je v poriadku.

Dôležité je, že všetko to, čo nám pán Chmelár vyčíta, sú len prehnane tvorivé konštrukty a fantázie.

Pán Chmelár nám vyčíta tri hlavné veci:
1) Vraj máme trollov.
2) Vraj šírime nenávisť najhrubšieho zrna.
3) Vraj sa riadime propagandou.

A ľaľa, ani jedno z toho o nás neplatí, aj keď o ňom platia všetky tri.

Ako sa to vraví? Pán Chmelár nám vyberá smietku z oka, ale vo svojom brvno nevidí?

Pán Chmelár je pre nás ale stále dôležitý a máme ho radi. Budeme s ním flirtovať aj naďalej a budeme radi, keď nám zasa venuje pozdrav. My mu totiž dobrovoľne venujeme pozornosť a radi ho budeme nežne navštevovať, aj keď pre väčšinu Slovákov je len akademikom, ktorý nemá koho učiť, autorom, ktorého nemá kto čítať, a politikom, ktorého nemá kto voliť.

Ako dokázal aj v tomto milom incidente, taktiež zostáva aj prorokom, ktorému sa nedá veriť.

Pán Chmelár je totiž ten, kto sa riadi cudzou propagandou a bez hanby ju šíri.

Pán Chmelár je totiž ten, kto z otrasných ‚alternatívnych‘ médií významne poškodzuje úroveň spoločenskej diskusie.

Všetky neduhy a zlyhania, ktoré nám pán Chmelár vyčítal, sú v skutočnosti jeho vlastnými neduhmi a jeho vlastnými zlyhaniami. A to oveľa viditeľnejšími a oveľa významnejšími, než by kedy dokázal vymyslieť pre iniciatívu Dobre.

A úplne na záver máme pre Chmelára len posledný láskavý odkaz:

Dobre., pán Chmelár.

Dobre.