Denník N

Strácame rysa ostrovida. Pomôžte nám ho chrániť.

Pri prijímaní opatrení musíme myslieť aj na tých najslabších jedincov, ak máme v populácií "dobrodruhov", ktorí prekonajú i cesty, neznamená to, že netreba konať. Napríklad práve rysie samice sa na takéto odvážne a nebezpečné presuny zvyčajne nevydávajú.
Pri prijímaní opatrení musíme myslieť aj na tých najslabších jedincov, ak máme v populácií „dobrodruhov“, ktorí prekonajú i cesty, neznamená to, že netreba konať. Napríklad práve rysie samice sa na takéto odvážne a nebezpečné presuny zvyčajne nevydávajú.

Rys ostrovid sa z našej prírody stráca. Ľudia mu ničia domov a už raz ho takmer vyhubili. Pomôžte nám tento vývoj zvrátiť. Symbolicky si adoptujte rysa na stránke bit.ly/adoptujrysa a podporte ochranu rysov na Slovensku.

Rys sa z našej prírody stráca. Posledná medzinárodná štúdia hovorí, že v slovenskej prírode môže byť už len 193-337 jedincov. „Naše odhady vyplývajú z údajov získaných počas piatich rokov intenzívneho fotomonitoringu v troch územiach s trvalým výskytom rysa. Prinášame zatiaľ najrobustnejší vedecký odhad veľkosti populácie a nadväzujeme na štúdiu kolegov z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí monitorovali rysov vo Veľkej Fatre a v Štiavnických vrchoch.,“ hovorí Martin Duľa z Mendelovej univerzite v Brne, ktorý výskumný tím viedol.

Doterajšie odhady hovorili o početnosti zhruba 300- 400 jedincov rysa, od tejto početnosti sa odvíjajú aj opatrenia v programe starostlivosti o rysa, ktorý bol pripravený v roku 2017. Nová štúdia je dôležitá, pretože prináša poznatky o tom, že rysy na našom území žijú kratšie ako by mohli a oveľa skôr sa z našej divočiny strácajú. „Z predošlých štúdií európskych výskumných tímov vyplýva, že rys ako teritoriálna šelma môže v území fungovať niekoľko rokov, pokojne aj 10. Takéto dlhé zotrvanie rysa v lokalite sme však zachytili len u zanedbateľného počtu jedincov,“ hovorí Duľa a konštatuje. „Populácia rysa na Slovensku dlhodobo stagnuje. V porovnaní s medveďom či vlkom sa výrazne do ďalších pohorí nešíri.“

Prečo rysa strácame?

Autori posledného výskumu sa domnievajú, že príčinou je najmä tlak zo strany človeka – a to od pytliactva cez fragmentáciu krajiny, keď dochádza k rozdeľovaniu vhodných prírodných území na menšie časti. Dochádza k nej kvôli výstavbe ciest, rozširovaniu obcí či rekreačných areálov, aj vytváraním rozsiahlych plôch poľnohospodárskej pôdy a oplocovaním, čo ohrozuje prežitie populácií živočíchov.

Vplyv týchto hrozieb vidia aj odborníci z WWF Slovensko, ktorí sa venujú monitoringu šeliem priamo v teréne. „Napriek tomu, že je rys chráneným druhom, je aj na Slovensku stále ohrozený, a to najmä pytliactvom, no tiež fragmentáciou krajiny, stratou migračných koridorov a kolíziami s dopravnými prostriedkami. Prírodné stanovištia sú zástavbou rozdeľované na menšie časti, ktoré ostávajú izolované a prekážky, predovšetkým cesty, ktoré medzi nimi budujeme, je pre zvieratá, vrátane rysov ťažké prekonať,“ hovorí Romana Uhrinová z WWF Slovensko.

Bariéry, ktoré človek stavia šelmám do cesty pri ich putovaní krajinou spôsobujú, že sa rys nerozširuje ani ďalej do pohorí, kde sa historicky vyskytoval „Dáta, ktoré máme a štúdie, ktoré sledujú stav rysa dlhodobejšie a porovnávajú aj historické údaje, ukazujú, že rys neobsadzuje okrajové časti Karpát napriek tomu, že v nich je vhodný biotop a dostatok koristi. Populácia v Moravsko-sliezskych Beskydách stagnuje, rovnako ako v celých Karpatoch na Slovensku, preto nemáme stálu populáciu rysa ani v Bielych Karpatoch či v Malých Karpatoch a ani v iných pohoriach, kde by sa mohol vyskytovať,“ konštatuje Martin Duľa.

Rys ostrovid z Veľkej Fatry. Foto: Tomáš Hulík

Rys už čelil vyhynutiu

Rys už raz vymizol z veľkej časti Európy. Kedysi sa vyskytoval vo všetkých zalesnených častiach Európy vrátane Britských ostrovov, no na začiatku 20. storočia prežívali jeho populácie len v niektorých oblastiach, a to najmä v Škandinávii či v Karpatoch. Dôvodmi bolo najmä priame prenasledovanie zo strany ľudí, výrazné odlesňovanie územia, rozvoj sídiel, priemyslu a dopravy. Program starostlivosti o rysa ostrovida uvádza, že i na Slovensku žilo v 30-tych rokoch 20. storočia už len zhruba 50 jedincov. Záchrane rysa pomohlo zavedenie jeho čiastočnej ochrany v 40. rokoch, ktorá však bola po čiastočnej stabilizácií populácie znova zrušená. Celoročnú ochranu priznala rysovi až vyhláška v roku 2001.

Rysí jedinci predovšetkým zo Slovenska, čiastočne i z Rumunska či tí odchovaní v zoologických záhradách, pomáhali pri obnove niektorých európskych populácii, napr. vďaka presunu rysov zo Slovenska bola obnovená populácia v Alpách, na Balkáne, ale aj na Šumave. Časť rysov sa zo slovenských Kysúc a Javorníkov presunula prirodzene do Moravsko-sliezskych Beskýd. Takéto prirodzené presuny sú však pre zvieratá, vrátane rysov stále náročnejšie.

Mladé rysy to v prírode nemajú vôbec jednoduché. Na svet prichádzajú zvyčajne v apríli či máji a s matkou ostávajú zvyčajne jeden rok. Počas tejto doby sa musia naučiť všetko to, čo budú potrebovať na prežitie, najmä loviť. Potom sa vydávajú hľadať si vlastné teritórium. Pri všetkých nástrahách, ktoré mladým rysom v živote skrížia cestu, sa dospelosti dožíva menej ako polovica mláďat. Preto by sme si mali vážiť, že je Slovensko jednou z krajín, kde ešte stále žije pôvodná populácia rysa ostrovida. Mnohé západné krajiny toto bohatstvo už dávno stratili,“ hovorí Romana Uhrinová.

Martin Duľa upozorňuje na zraniteľnosť rysích samíc. Ak sa i medzi mladými rysmi nájdu „dobrodruhovia“ schopní prekonať i kritické úseky ciest, neznamená to, že pre záchranu populácie rysa nemusíme konať. Opatrenia na jej záchranu musia myslieť aj na menej zdatných jedincov „Ak sa nám aj do nového teritória dostane samec – dobrodruh, ako to pomôže populácii rysa, ak v území chýba samica? V každej populácii sú mladí dobrodruhovia, ale potom sú v nej aj samci, ktorí náročných a nebezpečných presunov nie sú schopní a potom sú tu i najzraniteľnejší jedinci, a to sú práve samice.“

Ako hovorí, napriek dlhoročnému monitoringu v oblasti Kysúc a Beskýd sa tímu z Mendelovej univerzity a z Hnutí Duha nepodarilo zdokumentovať prípad rysej samice, ktorá by dokázala prekonať rozrastajúce sa množstvo bariér akými sú cesty, železnice či nová zástavba v údolí rieky Kysuca a presunúť sa z Malej Fatry či z Kysúc na druhú stranu údolia do Javorníkov či za štátne hranice do Moravsko-sliezskych Beskýd.

Tohto fešáka naše fotopasce zachytili pri tradičnom značkovaní – krátke obtretie hlavy a malá dávka moču na záver, aby ostatní vedeli, kto tam bol pred nimi :-) Fotopasce nám pomáhajú pri monitoringu s cieľom chrániť migračné trasy, po ktorých sa šelmy presúvajú v krajine.

Pomôžte nám pomôcť rysom

Aj WWF Slovensko sa snaží prispievať k ochrane rysa, spoločne s partnermi pracujeme na monitoringu migračných trás veľkých šeliem vrátane rysov. Mapujeme a identifikujeme kritické miesta, kde tieto šelmy zdolávajú cesty a iné prekážky. Pri týchto aktivitách sa spájame s ochranárskymi organizáciami v ďalších európskych krajinách, pretože potreba zachovať priechodnosť krajiny a prepojenosť prírodných a chráneným území nepozná hranice, práve naopak.

V rámci medzinárodných projektov sa tiež podieľame na zefektívnení stíhania environmentálnych trestných činov, vrátane pytliactva.

Presadzujeme tiež potrebu ochrany a obnovy prírodnej krajiny a upozorňujeme na dopady fragmentácie biotopov. Pomáhame pri obnove remízok a iných prirodzených biokoridorov pre zvieratá v otvorenej krajine.

Pomôžte nám zachovať prirodzenú a životaschopnú populáciu rysa ostrovida na území slovenských Karpát. Tak ako rysy potrebujú krajinu s prepojenými prírodnými územiami, záchrana rysov na Slovensku potrebuje spojenie síl a snáh všetkých ľudí, ktorým na prírode záleží. Spojte s nami svoje sily a podporte ochranu rysov na Slovensku!

V našej snahe o záchranu rysa ostrovida nás môžete podporiť jeho symbolickou adopciou. Viac na bit.ly/adoptujrysa

 

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.