Denník N

O koľko znížite riziko hospitalizácie očkovaním

Prečo je téma vakcinácie taká kontroverzná a rozdeľuje spoločnosť? Však očkovanie ako také tu existuje už stáročia a doposiaľ neprinášalo toľko emócií a otáznikov. Tak prečo teraz počas Covidu? Dôvodov sa ponúka hneď niekoľko. Nedôvera v účinnosť očkovacích látok, obavy z vedľajších účinkov, nedôvera vo farmaceutické spoločnosti, vládne autority, odborníkov, médiá, zmena pravidiel, ktoré tu fungovali predtým, množstvo otáznikov.

V médiách sa opakuje, že očkovanie je JEDINÁ CESTA. Farmaceutické firmy od začiatku deklarovali účinky svojich vakcín na úrovni vyše 90 percent. Masívna motivácia k očkovaniu je spájaná so zásadnými argumentami – ochrana života a zabránenie kolapsu zdravotníckeho systému.

Poďme sa teda na tieto argumenty pozrieť bližšie. Vychádzajme z aktuálne známych dát. Momentálne je v slovenských nemocniciach vyše 3000 ľudí s pozitivitou testu na SARS CoV-2. Máme zaočkovaných približne 50 percent občanov. Skúsme opomenúť fakt, že na vrchole takzvanej druhej vlny sme mali začiatkom jari v nemocniciach približne rovnaký počet pacientov a ekvivalentné množstvo ľudí na oddeleniach JIS a umelej pľúcnej ventilácii. Vtedy bolo zaočkovaných podstatne menej ľudí.

Do médií sa rýchlo dostali správy o tom, že aktuálne je medzi „pozitívnymi“ pacientmi v nemocniciach viac ako 80 percent neočkovaných. Skúsme sa súbežne vrátiť k tvrdeniu, že vakcíny sú účinné na viac ako 90 percent. Poďme ale k ďalším známym číslam. Momentálne je na Slovensku približne 96 500 ľudí infikovaných vírusom SARS CoV-2. Z nich je približne 3100 hospitalizovaných. Teda niečo vyše 3,2 percenta infikovaných je v nemocniciach. Ak použijeme údaj o tom, že niečo vyše 80 percent z nich sú neočkovaní, prídeme k tomu, že zo všetkých 96 500 infikovaných je v nemocniciach je približne 2,7% nezaočkovaných a 0,5% očkovaných.

Samozrejme, niekto by mohol namietať, že v nemocniciach sú aj pozitívne testovaní ľudia, ktorí nemajú pľúcnu formu ochorenia Covid.. Áno, sú tam napríklad aj bezpríznakoví ľudia s duševnými poruchami, alebo s inými telesnými ťažkosťami, kvôli ktorým boli hospitalizovaní. Nehovoriac o tom, že celkový počet infikovaných bude logicky vyšší ako 96 500, keďže mnohí sú bezpríznakoví a test neabsolvovali. Tieto fakty nám spomínaný percentuálny benefit z predídenia hospitalizácie kvôli Covidu z hodnoty 2,2% ešte zredukujú. Výsledné percento je u mladých ľudí samozrejme ešte o niečo nižšie, kým u seniorov a chronicky chorých logicky vyššie. Pochopiteľne, experti od štatistiky by našli aj iné limity. Tento článok nemôže mať ambíciu presného výpočtu. Skôr tu ide o vytvorenie komplexnejšej predstavy.

Suma sumárum, pre jednotlivca to znamená, že vakcináciou sa jeho riziko hospitalizácie zmení nepatrne, kým pre nemocnice môže ísť aj o 5-násobnú redukciu počtu hospitalizácií. Hrdinský princíp solidarity je na mieste, pokiaľ má svoje racionálne opodstatnenie a možné riziko neprevažuje u konkrétneho jednotlivca nad benefitom.

A teraz pripojme ďalšie medializované informácie. Prichádza k nám infekčnejší a zásadne zmutovaný variant Omikron, ktorý s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vytlačí pôvodný variant delta. U zaočkovaných nespôsobuje tento variant ťažký priebeh, kým u nezaočkovaných sa o priebehu nič nevie. Prečo to nevieme? Infikoval zatiaľ len očkovaných? A možno ešte väčší otáznik visí nad tvrdením výrobcov vakcín o tom, že tretia dávka ich vakcíny posilní obranyschopnosť voči variantu, ktorý od vytvorenia vakcíny opakovane zásadne zmutoval.

Nie, toto nemá byť článok namierený proti očkovaniu. Vakcinácia mala v prevencii ochorení vždy dôležité miesto. Tento text má byť upozornením na to, že nie všetky informácie o bezpečnostnom profile a účinnosti predmetných vakcín sú dostatočne prebádané a zdôvodnené. Mnohí vedci a klinici, ktorých by ste v našich médiách hľadali len ťažko, upozorňujú na úplne nový charakter vakcín, ktoré v minulosti nemajú svoju obdobu a tiež na niekoľkonásobne skrátenú dobu klinických štúdií, pri ktorých nebolo možné vychytať všetky vedľajšie účinky.

V čase, keď sa čoraz viac skloňuje povinné očkovanie je tu určite miesto pre imunológov. U nás ich veľmi nepočuť. Pri riešení tak zásadnej otázky nie sú ani súčasťou odborného konzília. Nečudujem sa. Keby som bol imunológ, tiež by som do takejto zodpovednosti týmto systémom nešiel. V susednej Českej republike majú imunológovia na viaceré veci aj odlišné názory. Zhodujú sa však v tom, aby sa rozhodovanie o očkovaní ľudí riešilo prísne individuálne, v závislosti od benefitu, rizík i stavu munitného systému.

Možno viete, že očkovanie ovplyvňuje aj pamäťové bunky imunitného systému. Mal by byť teda pripravený na budúci kontakt s vírusom. Problém môže nastať, ak vírus zásadne mutuje. A to je náš prípad. Domnievam sa však, že pridanie tretej dávky môžeme prirovnať k očakávaniu, že kľúčom od brány domu otvoríte vchodové dvere od bytu, len sa musíte o to opakovane snažiť. Možno je to trocha zveličené prirovnanie, ale nemyslím si, že by si niektorý imunológ dovolil konštatovať, že tretia dávka bude v tomto prípade efektívna.

Toto je však tá menšia polovica problému. Tou väčšou môžu byť riziká pre zdravie človeka. Pre ich zohľadňovanie nemajú lekári žiadne smerodajné postupy. Napokon, väčšina ľudí svoje očkovanie so žiadnym odborníkom nekonzultuje. Predpokladám, že väčšina z nás počula o rôznych zdravotných ťažkostiach, ľudí vo svojom okolí, ktorí sa dali zaočkovať. Nemám tým na mysli bežné postvakcinačné účinky trvajúce deň alebo dva. Mám na mysli ľudí, u ktorých sa po očkovaní vyvinie toľko skloňovaná autoimunitná reakcia sprevádzaná zdravotnými ťažkosťami rôzneho charakteru.

Zrejme chápete, že je skoro nereálne dokázať súvislosť týchto problémov s vakcínou. Štát, ktorý hrdinsky vzal túto zodpovednosť na svoje plecia, má v rukách podstatne väčšie tromfy. A tie nebudú určené v prospech bežného smrteľníka.. A práve títo ľudia budú buď následkom rozhodnutia o povinnom očkovaní, alebo z titulu podmienky potvrdenia o očkovaní vo svojej práci, či iných sférach svojho života zaočkovaní aj treťou, alebo ďalšími dávkami. Aké to bude mať pokračovanie?

Zdôrazňujem, že mi téma očkovania ako taká nevadí, pokiaľ je za týchto okolností daný krok individuálne zvažovaný zodpovedným odborníkom. Vadia mi extrémne tvrdenia. Tie, čo hovoria, že v očkovacích látkach je čip, ale aj tie, ktoré informujú, že očkovanie je jediná cesta. Tie prvé menej, lebo sa na nich dá aspoň zasmiať.

Je mi jasné, že väčšina ľudí je unavených zo stále sa opakujúcich informácií a majú aj strach. Alebo skôr pocit úzkosti. Tej sa dá pri sledovaní správ v televízii len ťažko vyhnúť, aj keby ste boli akokoľvek racionálni. Chápem, že ľudia radšej rezignujú na analýzu toho, čo sa prezentuje v mainstreame. Skôr sa prispôsobia, aby mali svoju „slobodu“, pričom časť z nich verí, že všetko je riešené v dobrom úmysle zachrániť ľudí. Sú nastavení pomenovávať alternatívne názory za hoaxy. To všetko sa dá pochopiť. Keby nešlo o tak vážnu tému, tento článok by ani nevznikol.

Hoci o tom médiá veľmi nehovoria, v súčasnosti je vedecký konsenzus, že vírus SARS CoV-2 je umelo vytvorený. To, čo bol prednedávnom hoax, je dnes vedecký fakt. Ako hoax sú dnes vnímané aj varovania o možných dlhodobých vedľajších účinkoch mRNA vakcín. Povieme si aj v tomto prípade o niekoľko rokov, že nevadí, však to sme nemohli vedieť a už je viacej informácií?

Pozrime sa ešte na tvrdenie, že očkovanie je JEDINÁ CESTA. Čo myslíte, je to pravda, alebo je to skôr jedna z viacerých ciest? Sú alternatívy, ktoré by mohli pomôcť? Poďme si ich rozdeliť do troch skupín.

Systém starostlivosti v nemocniciach. Je pravdou, že zdravotníci sú unavení. Keďže v médiách vidíme pomyselnú špičku ľadovca, buďme konkrétnejší. Unavení sú predovšetkým tí zdravotníci, ktorí pracujú na oddeleniach s pacientmi s ťažkým priebehom COVIDU. Je to okrem iného aj preto, lebo títo pacienti sú sústreďovaní na niekoľko miest. Ako bolo povedané, pacienti s pozitívnym testom sú liečení aktuálne na približne 3200 lôžkach (asi šestina z nich je v ťažkom stave). Čo sa ale deje na zvyšných 25 000 lôžkach slovenských nemocníc? Zrejme ste počuli o nejednom prípade, keď pacient s iným zdravotným problémom nemohol byť hospitalizovaný, hoci to jeho stav vyžadoval. Ona pomyselná špička ľadovca nám pri zlom systéme šíri problém na ľadovec celý.

Opakovane sa objavila správa o nedostatku ventilátorov. Aktuálne ich vyžaduje približne 300 pacientov. Kde sú tie zvyšné? Predsa hneď v úvode pandémie sme ich mali mať okolo 1000. Je problémom to, že s prístrojom vie pracovať nedostatočný počet odborníkov? Pandemický stav trvá už takmer dva roky. Je núdzový stav a my máme schopných internistov, pneumológov a anesteziológov, ktorí sa zaiste v tejto oblasti zdokonalili.

Personál v prvej línii to má pri starostlivosti o pacientov ťažké aj náročným prezliekaním sa. Budem povďačný tomu, kto nájde a sprostredkuje odkazy na štúdie, ktoré potvrdzujú, že použitie respirátorov FFP3 a rukavíc sú bez použitia tyweakov z epidemiologického hľadiska nedostačujúce. Som presvedčený, že rozdelenie síl na viac frontov a racionálnejšie používanie ochranných prostriedkov by zásadne zlepšilo systém nemocničnej starostlivosti, zredukovalo únavu zdravotníkov a otvorilo by možnosti aj pre pacientov s inými ochoreniami.

Nemocniciam by sa výrazne uľavilo aj v prípade, že by fungovala prednemocničná, teda ambulantná starostlivosť. Prevádzka ambulancií, mobilných zdravotných tímov a používanie včasnej medikamentóznej liečby by zásadne zredukovalo počet tých pacientov, ktorí sa dostanú do ťažkého stavu. Spomenuté by malo byť v kompetencii ministerstva zdravotníctva. V silách tejto inštitúcie by mala byť aj náprava.

A v neposlednom rade je tu prevencia. Sem patrí aj očkovanie, ktoré by malo byť prísne individualizované a indikované lekárom. Vakcinácia je však len jeden z regulérnych postupov v prevencii. Sú tu aj iné, ktoré sú určené pre všetkých, aj pre zaočkovaných. Áno, aj zaočkovaní ľudia môžu zomrieť na Covid. Absolútne nedostačujúca je osveta zdravého životného štýlu ako hlavnej zbrane proti civilizačným ochoreniam. Toto je u nás chronicky neriešená oblasť. Aj v rámci pandemického obdobia už ubehlo veľa času. Počas neho sa mohli a môžu ľudia dozvedieť viac o téme zdravého stravovania, spánkovej hygiene, o tom, akú úlohu hrá fyzická aktivita, ako zvládať stresové situácie, či napríklad aj to, ako využívať vitamíny. Iste, ide o beh na dlhé trate. Ale radšej začať hneď ako vôbec. A toto by mal byť priestor pre efektívnejšie využívanie médií. Žiaľ, tie sa zatiaľ prezentujú len skresľujúcim spájaním vybraných, spravidla stresujúcich údajov a dávaním priestoru hŕstke odborníkov, ktorí viac tvrdia ako vysvetľujú.

Teraz najčítanejšie