Denník N

Calm down and nenaser zdravotníkov

Ľudia žijú v tom, že zdravotníci sú nás povinní liečiť. Za necelú stovku mesačne očakávajú špičkovú nepretržitú starostlivosť. Mnohí sa dokonca pozerajú na túto prácu ako na poslanie, nie zamestnanie a hádam by chceli, aby bol lekár naporúdzi vždy, keď ho potrebujú, lebo Hippokratova prísaha a snáď aj zadarmo, lebo poslanie.

Aj keď veľa lekárov robí svoju prácu určite rado, stále je to zamestnanie a aj lekár má právo myslieť na seba, tak ako aj každý iný človek. Verím, že každý z nás je pre seba tým najdôležitejším jedincom na svete. Ak sa nepostaráme najprv o seba, nemôžeme pomôcť iným. Sama pracujem ako opatrovateľka a uvedomujem si, že ako sa hovorí vo filme Fundamentals of caring: “Prvé pravidlo opatrovania je: staraj sa o seba.” Ak nevládzem, nemôžem nikomu pomôcť. Musím sa vyspať, najesť, oddýchnuť si.

Zdravotníci majú toho v poslednom čase viac než dosť. Ťahajú x-hodinové smeny, stretávajú sa s útokmi a agresiou pacientov a ich príbuzných. Vyčerpaný človek robí chyby, ale oni si to nemôžu dovoliť. Majú v rukách ľudské životy. Popri práci mnohí píšu verejné príspevky na siete a snažia sa ľuďom podať svedectvo z prvej línie, presvedčiť ich, aby sa zaočkovali. Niektorých to možno motivuje, no kvantum ľudí im zas posiela nenávistné správy a obviňuje ich z toho, že sa zapredali. (Aj iným verejne činným osobám nabádajúcim k očkovaniu.)

Nie, nemáte právo žiadať od ľudí, aby sa o vás starali donekonečna. Nikto nie je kvôli vám povinný zomrieť, skončiť totálne vyčerpaný, odsúvať svoj život, rodinu bokom. Tí ľudia môžu kedykoľvek zo svojho pracovného miesta odísť. Hippokratova prísaha ich nezaväzuje zničiť sa. Mnohí už aj odišli a ja sa im vôbec nečudujem. Obdivujem tých, čo ostali.

Jasné, aj ja som sa stretla s nepríjemnými zdravotníkmi, neadorujem ich, no faktom je, že tých ľudí teraz potrebujeme a financie nie sú to jediné, čo ich presvedčí, aby neodišli. Čoraz viac ich odchádza kvôli vyhoreniu a agresii zo strany verejnosti. Slušná komunikácia je základ pre vyriešenie čohokoľvek a každý by mal začať od seba.

Zdravotníci nie sú povinní sa kvôli vám roztrhať a za stovku mesačne nemôžete očakávať mega starostlivosť donekonečna. Pomohlo by im, keby mali menej zahltené oddelenia a viac ľudí sa nechalo zaočkovať. Keby ich ľudia počúvali a nie len očakávali neustálu pozornosť voči svojim problémom, “medicínskym teóriám” a alternatívnym liečebným postupom. Zdravotník vie lepšie, či Savo pomáha viac na dezinfekciu WC alebo ľudského organizmu. Na jednej strane od nich ľudia očakávajú pomoc, na druhej im neveria a sťažujú im prácu.

Nechápem, ako sme sa dostali do štádia, že iný Slovák je pre nás nepriateľ. Celé Slovensko je rozhádané, ľudia na seba vo verejnom priestore kydajú, vyhrážajú sa ostatným. Akoby sa všetci zbláznili. Ako sa v tomto dá žiť a pracovať? Asi nie veľmi dobre, čo?

Takýto prístup nikam nevedia a občas sa zdá, ako keby sme boli na pokraji občianskej vojny (alebo v blázinci). Chcelo by to upokojiť sa a uvedomiť si, že sa navzájom potrebujeme. Nenadávať si, poďakovať si, počúvať sa. Calm down and nenaser zdravotníkov, lebo nám odídu.

 

Teraz najčítanejšie