Denník N

Na Ukrajine je to ťažké, ale pomáhať sa dá aj po telefóne

© UNICEF/UN0399566/Filippov
© UNICEF/UN0399566/Filippov

Z východnej časti Ukrajiny sa na začiatku vojnového konfliktu odsťahovalo veľmi veľa mladých ľudí. Tí starší, ktorí ostali, sú často osamelí. Občas sa porozprávajú aspoň so susedmi na záhradke. No pandémia COVID-19 zvyšuje úmrtnosť a zatvára ľudí doma. Výsledkom je ešte väčšia osamelosť, strach, stres. Nemajú sa s kým porozprávať. A tak vznikol dobrovoľnícky projekt „Môj telefonický kamarát.“

Keď som pracovala na Ukrajine, mala som na starosti opravy rozstrieľaných striech. V oblastiach, kde sa minimálne 6 týždňov nestrieľalo. Z miest sa vytratili mladí ľudia a na dedinách to bolo ešte horšie. Vláda predávala opustené domy, či pozemky takmer zadarmo. Nebola práca, miestne rozpočty nemali z čoho dediny budovať. Ostali v nich iba starí ľudia. Väčšinou babky, ktorých muž už dávnejšie opustil alebo umrel. Veď kto by tu ostával, ak nie je zaistená bezpečnosť a ľudia sa boja o život svojich detí?

Chodili sme z domu do domu, kontrolovali škody na strechách. Bol to naozaj deprimujúci pohľad. Jedna babka žila sama. Streľba jej poškodila dvere, takže ich nedokázala poriadne zatvoriť. V noci sa bála od strachu zažmúriť oči. Nemala záchod, používala vonkajšiu latrínu, ktorú jej počas bojov zrovnali zo zemou. Nebol to ojedinelý smutný príbeh. Každá návšteva v blízkosti vojnovej línie bola výletom do „mesta duchov.“

Neviem si predstaviť, ako do života týchto ľudí zasiahla pandémia, pretože je obmedzená aj práca neziskových organizácií, či dobrovoľnícke aktivity. Keď sme rozdávali materiálnu či finančnú pomoc, hľadali sme spôsob, ako sa spojiť s týmito ľuďmi. Ako ich zaregistrovať na pomoc. A tak mimovládne organizácie zriaďovali telefonické centrá, ktoré koordinovali distribúcie pomoci.

Telefonovanie sa stalo spojkou, ktorá udržiava ľudí v kontakte aj počas pandémie. UNICEF hľadal spôsob, ako zapojiť mladých ľudí do pomoci. A tak v spolupráci s Ukrajinskou dobrovoľníckou službou vznikol telefonický projekt, ktorý pomáha spájať mladých ľudí so staršími. Aby sa necítili osamelí.

© UNICEF/UNI211196/Zmey

„Telefonické dobrovoľníctvo má dve úlohy: osobnú a verejnú. Na jednej strane kamarát na telefóne môže zlepšiť život konkrétnemu človeku, umožňuje mladým ľuďom robiť niečo dobré, na druhej strane pomáha medzi ľudí šíriť informácie. Pomáha im prekonať obdobie pandémie. Televízor už nie je ich jediným zdrojom informácií,“ hovorí  Anna Bodarenko, ktoré vedie Ukrajinskú dobrovoľnícku službu.

Od júna tohto roku sa do projektu prihlásilo 7 000 mladých dobrovoľníkov z celej Ukrajiny.

Dnes takmer 40 percent dobrovoľníkov sú tínedžeri vo veku 13 až 18 rokov. Cez projekt svoje nové priateľstvá rozvíja minimálne 1500 vytvorených dvojíc. Približne 10 percent tvoria ľudia so zdravotným postihnutím.

Margarita (22) z mesta Užhorod na západe Ukrajiny komunikuje s 37-ročnou ženou, ktorá sa stará o svojich rodičov a nemá priateľov. „Spočiatku bolo mimoriadne ťažké vybudovať si jej dôveru,“ hovorí Margarita.  Teraz si však dvojica telefonuje dvakrát týždenne, aby sa podelila o najnovšie správy zo svojho života.

© UNICEF/UN0432299/Volskyi

16-ročnná Márie zo Zhmerynky cez telefón skamarátila so 61-ročnou Olgou. Komunikujú spolu už rok a vytvorili si pevné priateľstvo.

„Netelefonujem s ňou z ľútosti alebo preto, že je to nevyhnutné,“ hovorí Mária. „Počas rozhovoru cítim skutočné emócie a to je cenné.“

Pätnásťročná Júlia z Ľvovskej oblasti dokonca učí svoju 73-ročnú kamarátku Eugeniu po telefóne angličtinu. Eugenia žije sama a rada sa učí nové veci. Júlia tak na ich telefonické rozhovory v angličtine pripravuje rôzne témy, ako je umenie, životy známych ľudí či významné historické udalosti.

@UNICEF Slovensko

V UNICEF Slovensko sa tiež snažíme pre našich Junior Ambasádorov vytvárať priestor, aby mohli robiť niečo užitočné. Pre svojich rovesníkov, ale aj pre starších, ktorí nikoho nemajú.  Tento rok pripravili vianočné balíčky pre seniorov, ktorí strávia svoje Vianoce v centre Senires v Dolnom Piale.

A pre každého, kto by chcel urobiť niečo dobré a zároveň potešiť niekoho aspoň elektronickou pohľadnicou, sme aj tento rok pripravili Pohľadnicu dobrého pocitu, ktorú nájdete medzi našimi Darčekmi pre život. Darujte dobrý pocit sebe aj svojim blízkym.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine. Od decembra 2018 som riaditeľkou Slovenskej nadácie pre UNICEF. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.