Denník N

V školstve sa druhý pandemický rok končí s hrozbou štrajku

Kým aktuálny kalendárny rok sa končí, ten školský bude po prázdninách pokračovať čeliac omikronu | Foto – unsplash.com
Kým aktuálny kalendárny rok sa končí, ten školský bude po prázdninách pokračovať čeliac omikronu | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 13. 12. 2021 – 19. 12. 2021 | Budúcoročný rozpočet pre školstvo je schválený • Školskí odborári požadujú vyššie platy a hrozia štrajkom • Univerzity nesúhlasia s pozmeneným návrhom novely vysokoškolského zákona

Výrok týždňa

Väčšina z tých, ktorí sú funkcionári univerzít, na tých univerzitách vyštudovali, robili doktorát, robili asistenta docenta alebo profesora a celý život prežili na tej univerzite. Môžete tvrdiť, že ten človek to najlepšie pozná zvnútra, ale akademický svet je o poznaní celého sveta, o učení sa, o mobilite a prenášaní nových poznatkov a to sa nedá robiť v uzavretom systéme, na to musí byť systém otvorený a jedine tak sa dá postupovať vpred.

Vladimír Šucha
vedúci Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku
rozhovore pre denník SME | 13. 12. 2021

 

Výber z udalostí

• Poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v uplynulom týždni na poslednej riadnej tohtoročnej schôdzi parlamentu schválili návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024. Rezort školstva z rozpočtu dostane vyše tri miliardy, z toho je vyčlenených 390 miliónov eur na rozvoj a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch regionálneho školstva.

• V súvislosti s budúcoročným rozpočtom sa rokovalo aj o platoch učiteľov a zdravotníkov. Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) začiatkom decembra vyhlásila štrajkovú pohotovosť a vyzvala vládu, aby začala bezodkladne riešiť nepriaznivú situáciu v školstve, najmä navýšením financií na lepšie ohodnotenie zamestnancov školstva a vedy. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) navýšenie prostriedkov pripustil a potvrdil, že rokovania s odborármi prebiehajú.

Predseda OZPŠaV Pavel Ondek po rokovaniach potvrdil, že valorizácia miezd o tri percentá sa od júla dotkne aj zamestnancov v školstve napriek tomu, že školskí odborári nepodpísali kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. „My sme tým, že sme ju nepodpísali, povedali, že nezaručujeme sociálny zmier. Dali sme jasne najavo vláde, že potrebujeme, aby do školstva prišlo viac peňazí,“ priblížil Ondek, podľa ktorého je štrajk krajným riešením a dodal, že ministerstvo školstva vynakladá úsilie, aby zlomilo odpor ministra financií. Štátni zamestnanci, vrátane pedagogických a nepedagogických pracovníkov škôl, dostanú aj odmenu vo výške 350 eur.

Na to, či trojpercentná valorizácia a odmena 350 eur bude jediným zvýšením platov, sa ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) pýtal Denník N. „Už počúvam od ľudí, že o tom iba hovorím, ale nič sa nedeje. Lenže ja nesedím na balíku peňazí. Keby som mohol, učiteľom by som zvýšil platy aj o 20 percent, pretože by to vyriešilo v školstve mnohé problémy,“ odpovedal minister v rozhovore s Denisou Gdovinovou.

• Na minulotýždňovej schôdzi plénum rozhodovalo aj o poslaneckom návrhu Radovana SloboduAnny Zemanovej (obaja SaS), ktorí chceli umožniť realizáciu povinného predprimárneho vzdelávania aj v tzv. detských lesných kluboch.

„Detské lesné kluby, respektíve škôlky, sú alternatívou voči klasickým škôlkam, pričom kladú väčší dôraz na pobyt v prírode, individuálny prístup či dostatok pohybu,“ tvrdil Sloboda s tým, že zmena by v prechodnom období dočasne zvýšila nedostatočné kapacity v škôlkach. Návrh ešte v septembri čelil kritike profesijných organizácií, ktoré mu vyčítali nesystémovosť a poľavenie z kvalifikačných predpokladov na osoby vzdelávajúce v lesných kluboch. Úprava napokon nezískala potrebnú podporu ani v parlamente.

• Školské materiály boli aj na programe minulotýždňového rokovania vlády. Tá s pripomienkami schválila Stratégiu Slovenskej republiky pre mládež na roky 2021-2028. „Do dva roky trvajúcich konzultačných procesov prípravy stratégie sa zapojilo viac ako 300 subjektov z celého Slovenska,“ uvádza materiál, ktorý kladie dôraz na vekovú skupinu od 13 do 30 rokov.

Vláda schválila aj Návrh na ratifikáciu Globálneho dohovoru UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania (dostupný tu), ktorý prispieť k zvýšeniu mobility študentov a absolventov.

• Ministerstvo školstva plánuje na rokovanie vlády čoskoro predložiť aj upravený návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý vyvolal množstvo protichodných reakcií, vrátane protestov a petície za zachovanie akademickej slobody. Univerzity a vysokoškolské reprezentácie návrh odmietali najmä pre obavy z politizácie škôl prostredníctvom správnej rady. Kritizovali aj proces tvorby navrhovaných zmien (napr. tututu).

Podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva Ľudovíta Paulisa (SaS) boli obavy z politizácie vypočuté a nová úprava hovorí o takej voľbe členov správnej rady, v ktorej bude ministerstvo aj senát iba vyberať z nominácií iných aktérov. „Budú si vyberať z nominácií združení zamestnávateľov, miestnych a územných samospráv, neziskových organizácií a občianskych združení,“ priblížil Paulis.

• Po zapracovaní 280 z približne 500 zásadných pripomienok zo strany ministerstva však vysoké školy návrh naďalej odmietajú. Podľa Univerzity Komenského (UK) finálna verzia stále obsahuje nekoncepčné a nesystémové zásahy do samosprávnosti škôl.

Hovorkyňa UK Lenka Miller v tejto súvislosti skonštatovala, že nový spôsob voľby členov správnej rady redukuje riziko politizácie, no je príliš komplikovaný. „Otázkou je, či sa podarí vygenerovať tímy s dostatočnými znalosťami, skúsenosťami a motiváciou pravidelne sa stretávať a vyjadrovať sa k množstvu dokumentov,uviedla Miller. „Máme ten dojem, že proklamované zvyšovanie kvality nie je možné zabezpečiť touto novelou,“ doplnil rektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík.

„Minister nebude môcť svojvoľne odvolávať členov a nebudú sa teda meniť s každým novým ministrom,“ okomentovala finálnu podobu návrhu expertka na vysoké školstvo Renáta Hall. Dodala, že moc správnej rady a jej externých členov sa výrazne znížila aj pri voľbe rektora. Vysoké školy sa však podľa Hall bránia akejkoľvek zmene. Neexistuje kompromis, ktorý by im vyhovoval. Ich kompromis je, že všetko ostane tak, ako je,“ hovorí Hall pre denník SME.

• O tom, že sa v súvislosti s novelizáciou vysokoškolského zákona črtá ďalšia reformná dráma, informoval denník SME.Reformu zrejme tentoraz nebude blokovať Sme rodina. Kritickí sú najmä v Za ľudí a niektorí členovia OĽaNO,“ píše Martin Vančo.

Súčasný systém riadenia a financovania vysokých škôl na Slovensku bol aj témou rozhovoru Zuzany Kovačič Hanzelovej s novým šéfom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimírom Šuchom. Máme systém nastavený v roku 1992, keď sa urobila, na tú dobu, dobrá reforma univerzít, ale časom sa ukázalo, že neprináša výsledky a zostala zaseknutá v tej dobe. Jednoducho ju potrebujeme obnoviť. Nemôžeme si myslieť, že nejaká politika môže trvať 30 rokov,“ povedal Šucha.

• Zásadnejšiu reformu vysokého školstva a väčšiu otvorenosť škôl externému prostrediu by podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) uvítali aj mnohí podnikatelia. Výkonný riaditeľ PAS Martin Lidaj pri informovaní o výsledkoch prieskumu poukázal aj na to, že Slovensko v podiele vysokoškolákov študujúcich v zahraničí výrazne prevyšuje priemer vyspelých krajín.

„Podnikatelia vidia príčiny najmä v tom, že naše vysoké školy nevychovávajú absolventov vhodných pre pracovný trh (64 percent). Ďalšie príčiny vidia vo všeobecne nízkej kvalite výučby (55 percent) a v slabej previazanosti univerzít s prostredím vedy (47 percent),“ priblížil Lidaj možné dôvody odchodu študentov.

• Téme odlivu mozgov do zahraničia sa venuje aj nový komentár Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva. Autori Dávid MartinákSamo Varsik v ňom zhrnuli základné charakteristiky maturantov z roku 2018, ktorí sa rozhodli študovať na vysokých školách v zahraničí.

„Po zohľadnení pohlavia, národnosti a zdravotného znevýhodnenia má na pravdepodobnosť odchodu vplyv sociálno-ekonomické zázemie a úspešnosť v externej časti maturitnej skúšky. Pravdepodobnosť štúdia v zahraničí zvyšuje tiež absolvovanie bilingválnej školy, 8-ročného gymnázia a miesto školy v Bratislave, Košiciach alebo v českom pohraničí (Trenčiansky kraj),“ píšu autori.

To, že „každý tretí študent študuje v zahraničí“ v uplynulom týždni na tlačovej konferencii Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) zdôraznil aj ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský upozornil aj na nedostatočné získavanie talentov zo zahraničia a nerozvinuté celoživotné vzdelávanie. Školstvo by podľa Lelovského malo prejsť výraznou reformou, aby lepšie pripravovalo na budúce pracovné pozície.

• Aj na to, či schválenie reformy vysokoškolského zákona nebudú blokovať koaliční partneri, Denníku N odpovedal minister školstva Gröhling. V rozhovore reagoval aj na otázku, v akom stave je školstvo po dvoch rokoch pandémie a aké najväčšie problémy spôsobila. „Vieme zo skúsenosti mnohých riaditeľov, že keď sa deti vrátili po dištančnom vzdelávaní, vedeli učivo rýchlo dobehnúť,“ skonštatoval minister.

Vplyv pandémie a dištančného vzdelávania na študentov maturitných ročníkov zdôrazňuje aj Aliancia stredoškolákov. „Dnes je už všeobecne známe, že dištančné vyučovanie nie je rovnako efektívne ako prezenčné. Mnohí sa necítia byť pripravení na maturitnú skúšku a je pochopiteľné, že začínajú vznikať nové petície a iniciatívy za zrušenie maturít,“ uviedol prezident aliancie Kristián Krivda.

Minister školstva zatiaľ pripustil iba zrušenie online maturít. „To, čo nás brzdí, sú zákutia verejného obstarávania,“ vysvetlil minister a dodal, že prípravu online maturít komplikuje najmä pandémia.

• Téme dopadov prerušenej prezenčnej výučby na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa venovali Hospodárske noviny. „Škola by aj bola na to sčasti pripravená, ale žiaci nie. Nemajú možnosti domáceho vzdelávania. Internetové pokrytie je tu veľmi slabé,“ povedal pre HN riaditeľ školy v Lomničke Miroslav Zelina.

• Viaceré média v uplynulom týždni informovali o tom, že okresný súd v Prešove koncom novembra vyhovel žalobe zákonných zástupcov troch rómskych detí z obce Hermanovce, ktoré mali byť na miestnej základnej škole diskriminované a nezákonne segregované v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym znevýhodnením. Triedy sa nachádzali mimo hlavnej budovy a navštevovali ich výlučne rómske deti.

„Ide o historicky prvé rozhodnutie súdu v prospech rómskych detí, ktoré boli nezákonne vzdelávané v systéme špeciálneho školstva na Slovensku. Pridal sa tak k súdom z Maďarska a Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré už v minulosti rovnako rozhodli v obdobných prípadoch,“ uviedla právna zástupkyňa žalobcov Vanda Durbáková. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

O tom, že rezort školstva stále nepresadil a nezrealizoval podporné opatrenia pre žiakov a žiačky so sociálnym a zdravotným znevýhodnením, v Školskom týždni píše Centrum vzdelávacích analýz.

 

Všimli sme si

• Vláda 8. decembra odvolala doterajšiu splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Andreu Bučkovú. Vo funkcii ju nahradil Ján Hero, ktorý v minulosti pôsobil na ministerstve školstva, v Štátnom pedagogickom ústave či na kremnickom gymnáziu, ktoré založil. V rozhovore pre Aktuality.sk Hero odpovedal aj na otázku, prečo štátne školy zlyhávajú pri vzdelávaní detí z osád.

• Občianske združenie Detský čin roka po 21. raz odovzdávali rovnomenné ocenenie deťom, ktoré niekomu zachránili život, postarali sa o svojich blízkych, pomohli chorej spolužiačke či inak prejavili empatiu, odvahu a porozumenie. Viac o ocenených deťoch a ich skutkoch nájdete tu.

• České ministerstvo školstva začalo v januári tohto roka s pilotným projektom stredného článku podpory. O tom, ako by mal stredný článok fungovať a ako sa v tejto oblasti možno inšpirovať zo zahraničných vzdelávacích systémoch, sa v podcaste organizácie EDUin zhovárajú Veronika SedláčkováVladimír Srb, vedúci pracovnej skupiny Stredný článok v rámci Partnerstva 2030+.

• Konzervatívny inštitút vyhodnotil šestnásty ročník Študentskej eseje a ôsmy ročník Ceny Ernesta Valka. Eseje a odborné články, ktorými sa študenti a študentky zapojili do súťaže, ako aj mená ocenených, nájdete tu.

 

Pripravujeme

Po tomto poslednom týždennom súhrne udalostí pripravujeme zhrnutie diania v školstve za celý rok 2021, ktoré zverejníme začiatkom januára.

Prajeme Vám príjemné prežitie sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka! A veľa zdravia!

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie