Vianočné darčeky ministrov kultúry

Cesta ku kongresovému centru v Bratislave vyzerá po aktuálnych vyjadreniach ministra financií Matoviča o čosi komplikovanejšie. Počuli ste však niekde, že by sa na Slovensku uvažovalo nad stavbou nového múzea, alebo galérie? Asi nie, lebo pred desiatimi rokmi si ministerstvo kultúry už jedno múzeum kúpilo. Súkromné múzeum Danubiana dostalo 7 miliónov eur od ministra Krajcera a po 20 rokoch malo pripadnúť štátu. Úradníci ministerky Laššákovej sa ale rozhodli, že z 20 rokov sa stane 26 a Danubiane navyše prispejú na prevádzku 6,4 milióna eur (400.000€ ročne). Zdá sa vám to nemožné? Nie na Slovensku.

Minister kultúry Daniel Krajcer rozdával vianočné darčeky umelcom presne pred desiatimi rokmi. Rozhodol sa potešiť umeleckú scénu a oznámil, že zriadi dlho očakávanú Kunsthalle.

Na prekvapenie všetkých – nie v centre Bratislavy, ale v súkromnom Múzeu Danubiana v Čuňove. Zaviazalo ho k tomu uznesenie Radičovej vlády (č. 499/2011 z 13.7.2011), ktoré znelo nasledovne: „V roku 2000 bolo v Čuňove založené za finančnej podpory holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena Múzeum moderného umenia – Danubiana. V súčasnosti sa pripravuje výrazné rozšírenie tohto múzea. Ak sa štát tejto investície finančne zúčastní, pán Meulensteen je pripravený sa zmluvne zaviazať, že v budúcnosti odovzdá štátu do vlastníctva celé múzeum vrátane zbierky umeleckých predmetov. To si vyžaduje investíciu 12 mil. eur.”

O rok neskôr – po búrlivých debatách a napriek radikálnemu nesúhlasu významných predstaviteľov umeleckej scény vznikla nezisková organizácia Danubiana – centrum moderného umenia. Jej zriaďovateľmi sa stali MKSR a súkromná Via Danubia. Z dvanástich miliónov Danubiana dostala nakoniec “len” sedem na výstavbu budovy a činnosť v prvých rokoch. Po 20 rokoch podľa štatútu mala prejsť budova aj zbierky pod ministerstvo kultúry.

V roku 2020 (26.2.) sa však štatút v tichosti zmenil. Pribudla povinnosť štátu financovať Danubianu ročne sumou 400.000€. A keďže v minulosti dostávala podporu o čosi menšiu, spätne sa z desiatich rokov uznali iba štyri. Ak sa táto podmienka nesplní k 31. 3., daný rok sa dokonca nezapočíta a prechod Danubiany pod ministerstvo kultúry sa opäť posunie.

Tento záväzok na rozpočet ministerstva kultúry prevzali úradníci pod vedením ministerky Laššákovej bez akejkoľvek odbornej diskusie, prípadne auditu. Bez akýchkoľvek povinností na strane Danubiany a navyše v situácii, keď riaditeľ Vincent Polakovič nedokázal za desať rokov zaviesť základné inštitucionálne štandardy kladené na múzeá vo svete aj na Slovensku.

Právnou kľučkou sa dokonca Danubiana vyhla aj Zákonu o múzeách a galériách (nazvala sa Centrum moderného umenia, nie galériou ani múzeom), ktorý jasne stanovuje povinnosť “personálne zabezpečiť vykonávanie základných odborných činností zamestnancami s príslušnou odbornou spôsobilosťou”.

Vincent Polakovič však v Danubiane od roku 2012 nezamestnal žiadneho odborného zamestnanca, ktorý by garantoval výstavný, vzdelávací program, ani budovanie zbierok. Nevybudoval medzinárodný board odborníkov (ktorý paradoxne dnes nemá ani Slovenská národná galéria) a nedodržal ani prísľub z roku 2011, že vedenie ponechá odborníkom.

Danubiana aj naďalej pôsobí ako súkromné múzeum, nie nezisková organizácia, v ktorej má podľa štatútu väčšinu dnes už Milanovej ministerstvo kultúry. Podľa pôvodného aj nového štatútu neziskovej organizácie totiž štyroch zo siedmich členov správnej rady a dvoch z troch členov dozornej rady nominuje práve ministerstvo kultúry.

Ak by ste očakávali, že ministerstvo kultúry do týchto orgánov obsadilo lokálne a medzinárodne rešpektovaných expertov z oblasti teórie umenia, kurátorstva a kultúrneho manažentu, ste na omyle.

V správnej rade za ministerstvo o zmene štatútu rozhodli Jozef Švolík, Dagmar Srnenská, Radoslav Ragač a Kamil Peteraj ml., ktorého v roku 2020 nahradila rektorka VŠVU Bohunka Koklesová. /edit: Bohunka Koklesová už v správnej rade nepôsobí/

V dozornej rade v čase prijímania nového štatútu v roku 2020 ministerstvo kultúry zastupovali Peter Hajnala (generálny riaditeľ kancelárie Ľ. Laššákovej) a Lucia Zemanová (bývalá generálna riaditeľka sekcie financovania a rozpočtu). Aktuálne sú to Miriam Škvareninová (riaditeľka právneho odboru MKSR) a Jana Mifkovičová (vedúca oddelenia rozpočtových analýz).

Ministerstvo kultúry má nepochybne právo zveriť kontrolu nad neziskovou organizáciou právnikom a ekonómom, ale za predpokladu, že odborné činnosť budú kontrolované rešpektovanými autoritami z oblasti moderného a súčasného umenia, nie ministerskými úradníkmi, deťmi textárov a odborníkmi na pamiatky.

Rozhodnutie, že Danubiana pod správu ministerstva kultúry prejde o šesť rokov neskôr – v roku 2038 – má významný dosah na umeleckú scénu aj fungovanie existujúcich inštitúcií.

Väčším problémom je však opäť netransparentné rozdeľovanie financií. Keď minister Krajcer pridelil súkromnému múzeu Danubiana 7 miliónov, čelil návrhu na odvolanie. Záväzok ministerstva kultúry vo výške 6,4 milióna si ale nikto nevšimol.

Ministra Krajcera premiérka Radičová nakoniec neodvolala (odvolanie navrhli 21.12.2011 členovia rady pre umenie MKSR). Aké kroky podnikla ministerka Milanová zatiaľ nevieme.

Juraj Čarný
Autor je šéfredaktor časopisu Jazdec a riaditeľ Curatorial Studies Institute.

Text je časťou komplexnejšej analýzy, ktorá bude publikovaná v časopise Jazdec.

Obrázok: Sean Scully: Human, 2019, Abbazia di San Giorgio Maggiore, Venice, foto: Juraj Čarný