Denník N

Práve som dočítala….

Práve som dočítala knižku, o ktorej som ani nevedela, či ju napísal chlapec alebo dievča. Audur Ava Ólafsdóttir môže byť hocikto, napísaná je ich-formou, odhliadnuc od toho, že zručný spisovateľ je dnes schopný prevteliť sa do ľubovoľného pohlavia…
Na zelenom obale je obdĺžnik cukríkovoružovej farby. Také knihy nečítam už z princípu, nikdy som nemala vzťah k sentimentálnej a romantickej literatúre, aj mladého Werthera som okolo dvadsiatej strany nabádala, aby už ukončil svoj život a moje čitateľské trápenie, ale mimočítanková literatúra bola pre gymnazistov a neskôr germanistov príliš povinná, než aby som si urobila prepis prepisu prepisu nesúvislých fráz, ktoré mnohí pokladali za ideovo-tematický plán literárneho diela. Našťastie sa dnes už viem spoľahnúť na literárny a hudobný vkus mojich detí, keď mi čosi odporučia, s radosťou sa do toho pustím. Príbeh dvadsaťdvaročného Arnljótura, ktorého plné meno zaznie v knihe iba jediný raz, keď je „matka jeho dieťaťa“, ako o Anne celý čas hovorí, rozhodnutá odísť a malú Flóru Sól mu nechať, lebo v ňom vidí dobrého otca. Bizarný spôsob splodenia v sklenníku, po známosti, ktorá trvala iba niekoľko hodín, pripravuje autorka čitateľovi neočakávane vtipný prehľad príbehov života mladého muža,dosiaľ ešte nevysporiadaného s vlastným telom, ktorý sa rozhodne opustiť Island a ísť pracovať do cudziny, kláštora s veľmi vzácnou záhradou ruží, aby do nej priniesol poklad, ružu osemlistú zo spomenutého sklenníka svojej mamy. Vzťah so staručkým otcom, autistickým dvojčaťom,ale i spomienky na mamu, čo umrela pri autonehode, to všetko prechádza autorkinou i čitateľovou fantáziou ako kakaová polievka so šľahačkou, jedna z dobrôt, čo ostala ako nenapodobiteľná špecialita v pamäti hrdinov a zošite s jej receptami.
Vzťahové otázky, ktoré si kladie každá generácia, rieši autorka so šarmantným nadhľadom: hrdinovia nie sú dosť zrelí, aby niesli zodpovednosť za svoj čin spolu, ale sú dosť bystrí na to, aby dieťaťu nič nechýbalo. Objavovanie života dokonalej malej ľudskej bytosti prebudí na jednej strane rodičovské city, na strane Anny však túžba po slobode a potrebe čosi zažiť, neviazať sa, ju inšpiruje k návratu na univerzitu, dokončeniu štúdia genetiky. Kým si Anna ide ujasniť svoje ambície, milujúci otec s dieťaťom vstupuje na brieždení do chrámu s vitrážami na oknách a presne podľa slov otca Tomáša prechádza prvý slnečný lúč cez kvet nad oltárom, pohladiac líčko dieťaťa.
Knihu ocenila aj literárna kritika a čitatelia krajín, v ktorých bola preložená, jej slovenský preklad nám sprostredkovala Zuzana Stankovitsová, kniha vyšla v Slovarte v roku 2013.

Teraz najčítanejšie