Prečo šíria ruskí experti propagandu a tolerujú to experti a vyslúžilí západní politici?

Začiatkom jesene som objavil článok, dosť absurdný svojim obsahom. Bolo prekvapujúce, že tento článok bol prezentovaný na Valdajskom fóre a následne publikovaný v nie nevýznamnom ruskom online časopise Russia in Global Affairs (vychádza v ruštine aj v angličtine), ktorý sa venuje medzinárodným vzťahom. Prekvapujúce bolo, že autorom bol ruský vysokokvalikovaný expert A. Sushentsov (Sušencov), ktorý pôsobí na MGIMO – Univerzite medzinárodných vzťahov, katedra aplikovanej medzinárodnej analýzy, ako docent a riaditeľ Inštitútu medzinárodných štúdií.

Aby tých prekvapení nebolo málo, šéfredaktorom Russia in Global Affairs, kde bol jeho článok publikovaný, je Fyodor Lukanov, ktorý je popredný ruský zahraničnopolitický expert, považovaný za blízkeho pohľadu Kremľa, a je známy ako poradca tamojších vedúcich pracovníkov (https://on.rt.com/bnk7).

Následne som skontaktoval experta Sušencova, aby som mu emailom oznámil, že píše, ehm, bludy.

Napísal som aj Otvorený list v angličtine (nižšie), pre ktorého podporu som sa v priebehu septembra až októbra 2021 snažil získať slovenskú a európsku komunitu expertov v medzinárodných vzťahoch. Na moje prekvapenie, prevládalo mlčanie, alebo hľadanie absurdných dôvodov ako sa nevyjadriť k tejto téme.

V tomto liste som v zdvorilejšej forme vyjadril tú istú nízku mienku o pamflete experta Sušencova. Otvorený list, spolueditovaný a  spolupodpísaný Dr. Bisserou Zankovou, bol zaslaný šéfredaktorovi Lukanovovi (o ktorom som predtým nevedel, že má blízke vzťahy s Kremľom). Boli mu odoslané tri emaily, a to 26.11.2021, 9.12.2021 a 20.12.2021, na adresu: editor@globalaffairs.ru.

Bez odpovede.

Šéfredaktor Lukanov pritom vyzýval v jeho nižšie citovanom staršom článku na medzinárodný dialóg vedeckej a expertnej komunity.

Zaujímavé až šokujúce je, že v troch poradných orgánoch (najmä v Editorial Board-e) časopisu Russia in Global Affairs je viacero európskych a iných bývalých politikov z liberálno-demokratických krajín. Napríklad tu nachádzame bývalého prezidenta Fínska Martti Ahtisaariho, bývalého predsedu vlády Švédska Carla Bildta, alebo bývalého predsedu vlády Austrálie Kevina Michaela Rudda. Sú tu aj členovia z medzistupňa politiky a verejnej správy, konkrétne Nemec Horst Teltschik, ktorý pôsobil ako vedúci Zahraničnopolitického odboru Úradu kancelára (1982–1998) tiež aj ako šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (1999–2008).

Nachádzame tu aj bulharského intelektuála Ivana Krasteva, bývalého dlhoročného šéfredaktora príbuzného časopis Foreign Affairs Gideona Roseho, alebo profesora lorda Williama Wallaceho z London School of Economics.

Je tu uvedený aj, napríklad, súčasný ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Keď to zhrniem, blízky poradca moskovského vedenia zverejňuje bludy, ktoré píše jeho formálne vysokokvalifikovaný a vysokošpecializovaný kolega. Tieto bludy, ako si môže každý prečítať aj v origináli, by neprešli ako seminárna práca študenta vysokej školy. To ale neprekáža množstvu ruských, a niekoľkých európskych, austrálskych a amerických expertov alebo bývalých vysokopostavených politikov, či úradníkov, aby to tolerovali, resp. kryli svojimi menami. Tieto bludy sa šíria, či už priamo na Valdajskom fóre, alebo nepriamo, cez poradcu Lukanova, alebo si ich prečíta Lavrov, alebo niekto iný, ďalej do ruskej a následne do svetovej politiky.

Je zrejmé, že uvedení bývalí politici, štátni úradníci a (aj súčasne aktívni) experti slúžia ako „krovie“ pre ruskú propagandu, ktorá sa tvári ako odborná analýza. Prečo to robia? Najpravdepodobnejšie asi ani nečítajú, čo tento časopis uverejňuje.

Šéfredaktor vyzýva na dialóg, ale keď ten je ponúknutý, mlčí.

Podobne, množstvo slovenských a európskych jednotlivcov a organizácií, ktoré sa venujú medzinárodnej politike, radšej mlčia, akoby sa vyjadrili k tejto – ako dnes jasne vidíme – závažnej téme.

Tam kde mlčí racionálne slovo, priestor dostáva propaganda, a vo výsledku začínajú rinčať zbrane. To sme chceli?

Námesačníci: séria 2021?

Je známe, že bývalá nemecká kancelárka Merkelová po rozhovore s Putinom vyhlásila, že žije v inom svete. Dnes trochu lepšie chápem, aký to je svet, a prečo to je tak.

Ospravedlňujem sa, nie je to príjemná predvianočná téma, ale udalosti sa vyvíjajú bez ohľadu na sviatočné obdobie.

OPEN LETTER

to the journal Russia in Global Affairs

To: Editor in chief, members of the Editorial Board, members of the Board of Trustees, members of the Board of Advisors

We, scientists and researchers from the EU read with great interest and hope for open scholarly dialogue the statement of Fyodor A. Lukyanov, editor-in-chief of the journal, who has written that:“the journal has been keen to make a modest contribution to the discussion of international relations and encourage dialogue between different countries and strategic cultures.“(DOI: 10.31278/1810-6374-2021-19-2-5-8).

This is certainly a useful and welcome goal.

However, we are not sure whether the content of an article or speech, written by Andrei A. Sushentsov (DOI: 10.31278/1810-6374-2021-19-1-44-48) contributes to that goal. Fundamentally, this contribution, although possibly welcome as a discussion contribution for the Valdai Discussion Club, should not remain unanswered as it seems to be the case currently.

The statements expressed there are clear distortions of reality and a result of unique imaginations.

The author claims that the goal of Poland and Lithuania „… is to undermine Belarus internally, to deprive it of its status of agency in international affairs, and to make use of its resources and the outflow of people that may occur as a result of the crisis. „.

Well, it should be made clear that all EU, ie 27 countries, share that same opinion as Poland and Lithuania regarding the political and moral illegitimacy of the current dictatorship in Belarus. This opinion was expressed for example at an informal meeting of the EU M.S. Foreign Affairs Ministers on September 3, 2021.

In part, such argumentation by the author is due to the unique belief that Belarus is a democratic country with free and fair elections, although there is no evidence for that. No wonder that then Andrei A. Sushentsov further wrote: „As a result of Belarusian elections, part of Belarusian society became disoriented“, without presenting reasons for that situation.

Another rather bizarre explanation follows:“ Sanctions were applied against Belarus, and the most acute phase of the electoral campaign coincided with at least one provocation by special services, this time Ukrainian ones, which intended to capture Russian citizens. However, the situation played out in such a way that they were detained by the Belarusian security services under the pretext of accusations of Russian interference in the presidential campaign in Belarus.

Thus, who was the bad guy there? Russian „citizens“, Belarussian security services or Ukrainian intelligence services?

And „Why are Eastern European countries putting pressure on their Belarusian neighbor?The fact is that the border between two security areas runs through Eastern Europe: NATO and Russia’s CSTO.“.

Thus, all of sudden, Poland and Lithuania decided to provoke Belarus, apparently with the aim to disrupt „security arena“ there, due to „deep and insoluble geopolitical contradictions ….“.

Moreover, this process is allegedly somehow directly and automatically connected to elections in these two countries:“every electoral cycle in Eastern European countries automatically gives way to a geopolitical rivalry between Russia and the West. And Eastern European countries, primarily Poland and Lithuania, are most active in this regard.“

All in all, we are sorry but these defective visions by Andrei A. Sushentsov have nothing in common with reality. It is OK to have a great imagination. However, if such outputs are presented at an international discussion club, and then, edited, in an international journal, well, one can be worried about the consequences.

Words have an impact.

Therefore, also encouraged by the call of the editor in chief for international dialogue among scientists, we raise our voice to point out that an international journal with so many respected names on its three boards, should be careful when publishing, without warning, or without comments, such defective visions.

Yours Sincerely

Dr Andrej Školkay, director, School of Communication and Media, Bratislava, Slovakia, EU

Dr Bissera Zankova, president, Media21 Foundation, Sofia, Bulgaria, EU

November 26, 2021