Denník N

Ötzi a jeho osud

Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku v údolí Val Venosta územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami. Po ceste odpočíval, upiekol si mäso, najedol sa a opäť vyrazil smerom k hlavnému alpskému hrebeňu. Keď sa blížil k vrcholu, posilnil sa ešte sušeným mäsom z kozorožca a zajedol ho trochou chleba a zeleninou. Netušil, že ho niekto sleduje.

O chvíľu dorazil do výšky 3200 metrov, tam, kde je dnes hranica medzi Talianskom a Rakúskom. V momente, ako sa chystal prejsť cez hlavný hrebeň, niekto vystrelil šíp, ktorý sa mu zaryl pod pravú lopatku a jeho kamenný hrot skončil len pár centimetrov od pľúc. Hrot šípu však poškodil aj veľkú podkľúčnu tepnu, takže muž zrejme počas niekoľkých minút vykrvácal. Krátko pred smrťou ešte zápasil so svojimi prenasledovateľmi. Potom spadol hlavou na kameň, alebo ho jeden z nepriateľov kameňom dorazil.

Antropológovia zistili, že dve hodiny pred tým, než Ötzi zomrel, zjedol mäso z kozorožca (Capra ibex) a jeleňa, pšeničné zrná a toxickú papraď orličník obyčajný (Pteridium aquilinum). Nie je úplne jasné, prečo zjedol práve jedovatú papraď, časť výskumníkov sa domnieva, že ju mohol používať ako liek proti parazitom, ktorých mal na rozdávanie. Druhá časť odborníkov zastáva názor, že orličník použil na zabalenie jedla, podobne, ako my dnes balíme jedlo do plastovej fólie. Na Otziho poživeň sa teda toxické spóry nalepili a on ich jednoducho prehltol spolu so sústom.

Kozorožec alpský (Capra ibex) – jeden z chodov, ktorými sa Ötzi pred smrťou posilnil a list orličníka, v ktorom mal pravdepodobne jedlo zabalené.

Nález pri ľadovci

O 5300 rokov neskôr, v septembri roku 1991, keď nastal nezvyčajný odmäk, našli dvaja nemeckí turisti náhodou jeho mŕtvolu. Ležala v jame vedľa ľadovca v Ötztalskom údolí, podľa čoho neskôr dostal ľadový mužík meno Ötzi. Nevzhľadný kadáver najskôr považovali za mŕtveho rakúskeho alpinistu, ibaže podľa nástrojov a zbraní, ktoré sa vedľa neho neskôr našli, špecialisti zistili, že ide o človeka oveľa staršieho. Pomocou moderných datovacích metód potvrdili, že žil v období, keď ešte v Anglicku nestál Stonehenge a ani pyramídy v Gize; tie postavili až o 600 rokov neskôr. Krajina, ktorou Ötzi kráčal, bola riedko osídlená, prevažovali v nej zmiešané lesy, podobné, aké dnes nájdeme v juhotirolských Alpách. Začínala sa doba medená.

Pravdepodobná trasa Otziho cesty.
Miesto nálezu Ötziho tela (červený bod).
Reinhold Messner (vpravo) s kolegom po tom, ako sa roztopil alebo odlomil ďalší kus ľadu (september 1991). Všimnite si drevenú palicu v pravej ruke jeho spoločníka. Použili ju počas prvých pokusov vyslobodiť Ötziho z ľadu. V skutočnosti je to časť rámu Ötziho batohu. V pravom hornom rohu vidno Ötziho luk opretý o skalu.

Odkiaľ pochádzal a kto bol

Podľa izotopov v kostiach a zuboch odborníci zistili, že Ötzi pochádzal z údolia rieky Isarco (Eisack), najskôr z osady, kde dnes leží obec Velturno (Feldthurns). Neskôr sa presťahoval viac na sever, do údolia Val Venosta, kde žil najmenej desať rokov pred smrťou. Tento fakt potvrdilo aj druhové zloženie peľových zŕn v tráviacom trakte. Je medzi nimi tiež peľ stromu hrabovca hrabolistého (Ostrya carpinifolia), ktorý rastie iba južne od hlavného alpského hrebeňa. Dôkaz o rovnakom pôvode podporujú aj drobné úlomky horniny z kamenných mlynčekov na obilie v jeho črevách, ktoré sa tam dostali spolu s potravou a pochádzajú zo severotalianskych hornín. Navyše aj materiál, z ktorého sú vyrobené štiepané predmety, je odtiaľ. Jedna z teórií hovorí, že Ötziho vylúčili z komunity súkmeňovci kvôli závažnému spoločenskému priestupku a pravdepodobne utekal pred pomstou. Prenasledovatelia ho však chytili a zabili.

Ako vyzeral

O tom, ako Ötzi vyzeral, majú dnes vedci už pomerne presnú predstavu. Vo veku približne 45 rokov meral 160 centimetrov, vážil 50 kilogramov, pričom nemal ani štipku tuku navyše. Chýbal mu dvanásty pár rebier, čo je pomerne vzácna anomália. Dnes by nosil topánky veľkosti 38. Mal hnedé oči, zvlnené tmavohnedé až čierne vlasy a bradu. Na tele sa našlo 61 tetovaní, ktoré nemali pravdepodobne rituálny význam. Boli to vlastne drobné rezné rany, väčšinou v podobe krátkych paralelných línií, do ktorých bol vtretý popol, čo bola akási forma akupunktúry, zmierňujúca bolesť. Analýzou jedného Ötziho nechtu sa sa zistilo, že trpel neznámym chronickým ochorením. Tri z takzvaných Beauových línií (čo sú priečne brázdy na nechtoch) naznačujú, že jeho imunitný systém bol vystavený ťažkému stresu osem až šestnásť týždňov pred smrťou.

Umiestnenie a tvar Otziho tetovaní.

Onedlho budeme možno počuť, aký mal Ötzi hlas. Nečakajte však, že bude hovoriť akousi „pratyrolčinou“. Antropológom sa zatiaľ podarilo zrekonštruovať svaly a úpony okolo Ötziho hlasiviek, takže teraz pracujú na počítačovom modeli, ktorý bude údajne schopný simulovať zvuk a zafarbenie jeho hlasu veľmi podobné tomu, akým hovorili ľudia v neskorej dobe kamennej. Nie je vylúčené, že sa do projektu raz zapoja aj archeolingvisti, aby mohli Ötziho naučiť nejakú tú krátku reč v „protoindoeurópčine“, aby mohol osobne pozdraviť návštevníkov svojho posmrtného domova v archeologickom múzeu v talianskom Bolzane.

Outfit

Najnovšie sa vedci pozreli na jednotlivé kusy Ötziho odevu. Vedecký tím chcel presne zistiť, z akých druhov zvierat je oblečenie, ale hľadal aj odpoveď na otázku, či tieto zvieratá už boli v tej dobe domestikované. Získať dáta zo všetkých častí oblečenia bol tvrdý oriešok. Genetickú informáciu mohla zničiť kontaminácia, ale aj skladovanie tela v ľade, výskumníci sa tiež báli poškodenia vzácnych artefaktov. Na analýzu sa dostalo deväť fragmentov, ktoré ukázali prítomnosť piatich druhov zvieracích koží. V Alpách bola väčšinu roka zima a trebalo sa zahriať. Archeológovia potvrdili, že vrchný veľký kabát bol ušitý zo štyroch kusov koží. Išlo o kombináciu kozej a ovčej kože. Ötzi si zrejme musel opravovať kabát tým, čo bolo práve po ruke. Ďalšia časť odevu, pripomínajúca bedrový pás, bola vyrobená z ovčej kože, nohavice z kozej. Bolo to údajne preto, lebo táto koža mala strečový efekt – bola dosť pružná na to, aby poskytovala potrebné pohodlie pri dlhých peších presunoch (pozri nižšie).

Hlavu si Ötzi chránil čiapkou z medvedej kožušiny. Keďže aj puzdro pochádzalo zo srnčej kože, vyzerá to tak, že ľadový muž mal prístup k ulovenej zveri. To nebola samozrejmá vec. Nemusí to však nutne znamenať, že to bol lovec. Muž z ľadu nebol pustovník. Pravdepodobne obchodoval s kožušinami alebo domácimi zvieratami.
Genetická analýza koží navyše ukázala, že ovce, kozy a dobytok boli v tom čase už domácimi zvieratami. Ötzi bol pri vytváraní svojho praktického šatníka pekne prieberčivý. Ľadový mužík bol pravdepodobne dosť zbehlý aj v reparácii svojho oblečenia. V dobe medenej bola ešte práca s kožou pomerne primitívna a odevy sa dosť rýchlo rozpadali. Ötzi, tak ako jeho generační súpútnici, si musel odev buď neustále obnovovať, aby sa spoje nerozpadli, alebo po častiach nahrádzať.

Legíny, bedrová rúška a opasok
Ötziho „nohavice“ pozostávali z dvoch samostatných legín dlhých približne 65 cm. Vrchná časť legín bola vystužená koženými pásmi a na opasok sa navliekala ďalším koženým pásom. V spodnej časti legín boli pútka, ktoré sa pripevňovali k topánkam.

Ötziho spodná bielizeň
Ötzi nosil bedrovú bielizeň z úzkych pásov ovčej kože zošitých dohromady. Pôvodne to bol 100 x 33 cm veľký kus kože, ktorý sa nosil medzi nohami a upevňoval sa opaskom.

Opasok s našitým vreckom
Opasok pozostával z pásu teľacej kože širokého 4 až 5 cm. Dlhý bol pravdepodobne asi 2 metre a bol dvakrát omotaný okolo bokov. Je možné, že existovali dva samostatné opasky – jeden na udržanie bedrového plášťa na mieste a druhý na udržanie uzavretého plášťa. Na opasku bol našitý ďalší kožený pás, ktorý tvoril malé vrecko. V tomto vrecku na opasku nosil Ötzi práchnovce, škrabku, vrták, kostené šidlo a plochý pazúrik.

Topánky 
Počas uvoľňovania z ľadu mal Ötziho na nohe len pravú topánku. Z ľavej sa zachovala len sieťovinová kostra.  Topánky sa skladajú z niekoľkých vrstiev. Vnútorná topánka pozostáva z povrazovej sieťoviny vyrobenej z lipového lyka. Pod sieťovinu bola ako izolácia napchatá suchá tráva. Vonkajšia topánka bola vyrobená z jelenej kože a bola prišitá k podrážke rovnako ako sieťovina. Experimenty s rekonštruovanou obuvou ukázali, že je teplá a pohodlná aj pri dlhých a terénne náročných cestách. Hoci sú veľmi teplé, poskytujú len malú ochranu pred vlhkosťou, takže ak trávová izolácia navlhla, jednoducho ju vymenili.

Pončo alebo rohož?
Pri prieskume miesta nálezu sa našli zvyšky tkanej trávnatej rohože. Pôvodne sa predpokladalo, že táto rohož, vyrobená z vysokohorského druhu „trávy“ (pravdepodobne z čeľ. šachorovitých), je vlastne časť ponča proti dažďu. Dnes sa však časť archeológov prikláňa aj k názoru, že išlo skôr o rohož, ktorá bola súčasťou výplne krošne.

Ďalšie outdoorové vybavenie

Najdôležitejšou a najcennejšou súčasťou výstroja Ötziho bola 60 centimetrová sekera s medeným ostrím a tisovým poriskom, ostrie bolo v porisku upevnené dechtom a koženými remienkami. Archeologické experimenty ukázali, že medená sekera bola ideálnym nástrojom na rúbanie stromov a priemerne fyzicky zdatný chlapík dokázal zoťať starší tis bez priebežného ostrenia sekery za 35 minút. Sekera teda nebola len symbolom významného spoločenského statusu, ako sa často píše.

Replika Otziho sekery.

Dlhý luk, šípy a tulec
Ötzi mal pri sebe 1,82 m dlhú palicu vyrobenú z tisového dreva a bolo na jej povrchu vidno, že ju práve pomocou sekery opracovával. Polotovar bol takmer hotový, stačilo by ho už len natrieť, vyleštiť a pridať tetivu. Nie je jasné, prečo Ötzi potreboval nový luk. Možno sa mu starý luk zlomil, alebo mu ho ukradli. Pokusy s modelom tohto typu luku ukázali, že zvieratá typu vysokej zveri možno bez problémov skoliť na vzdialenosť 30 až 50 metrov.

Nahrubo opracovaná časť lučišťa z nedokončeného Ötziho luku.

Drevená krošňa
Jedinými časťami Ötziho krošne, ktorá zrejme niesla kožené remence alebo hustú sieť, je do tvaru písmena „U“ ohnutý konár z liesky (dlhý približne 2 m) a dve úzke drevené doštičky. Drevené krošne majú v Alpách dlhú tradíciu. Používali sa napríklad na nosenie palivového dreva.

Nádoby z brezovej kôry
V blízkosti Ötziho sa našli dve valcovité nádoby z brezovej kôry (pozri obr. vyššie) s priemerom 15 až 18 cm a výškou približne 20 cm. Boli vyrobené z jedného kusu kôry a zošité lipovým lykom.  Vnútro jednej z nádob obsahovalo čerstvo nazbierané listy javora mliečneho (Acer platanoides) a úlomky dreveného uhlia. Predpokladá sa, že Ötzi zabalil uhlíky do listov a prenášal ich v nádobe z brezovej kôry. Takto mohol uhlíky uchovávať niekoľko hodín a v priebehu niekoľkých sekúnd založiť oheň. Nádoby z brezovej kôry sú mimoriadne ľahké a pevné. Dodnes sa vyrábajú v niektorých častiach Európy, napríklad v neďalekom Trentine, kde sa ich výroba zachovala ako tradičné miestne remeslo.

Kamenný disk
Kamenný kotúč z dolomitu má v strede otvor, cez ktorý je prevlečený strapec z úzkych stočených pásikov kože. To, čo na prvý pohľad pripomínalo archeológom talizman, neskôr určili ako opasok na ulovené vtáky, ktoré sa zavesili za hlavu na jednotlivé slučky opaska. Lovecký nástroj mohol byť na opasok pripevnený pomocou kamenného kotúča.

Brezovník a práchnovec
Súčasťou Ötziho výbavy boli aj dva kusy parazitickej huby – brezovníka (Piptoporus betulinus), ktoré boli navlečené na kožené pásiky. Predpokladá sa, že huba mala liečebné účely, keďže sa ešte začiatkom 20. storočia používala v medicíne. Má antibiotické, antivírusové, protizápalové, protirakovinové, neuroprotektívne a imunomodulačné vlastnosti (Pleszczyńska et al. 2017) a používala sa ako prášok na zastavenie krvácania. Kyselina agarová, ktorá sa nachádza v plodniciach brezovníka je toxická pre parazity, ktoré so sebou v útrobách Ötzi nedobrovoľne nosil (najmä pre hlístovca tenkohlavca ľudského). Brezovník pôsobí ako silné laxatívum. Ötzi mal pri sebe štyri kusy drevokaznej huby práchnovca kopytovitého (Fomes fomentarius), ktoré používal pri zakladaní ohňa ako práchno.

Prierez Ötzim

V posledných rokoch života Ötzi trpel tráviacimi problémami, v črevách mu zistili parazitického červa tenkohlavca ľudského (Trichuris trichiura), ktorý pri veľkom výskyte spôsobuje úporné hnačky a bolesti brucha, v žalúdku našli aj populárnu baktériu Helicobacter pylori, ktorá uvedené symptómy ešte znásobuje. Ötzi mal poriadne skôrnatené cievy a degeneratívne zmeny na kostiach, čo však v jeho dobe a veku nebola žiadna zvláštnosť. Zaujímavé je, že mu výskumníci našli vo vlasoch zvýšené množstvo arzénu, čo by sa dalo vysvetliť tým, že bol často v prostredí, kde sa tavila alebo ťažila ruda, ktorá v tej dobe zrejme obsahovala vysoký podiel tohto jedovatého prvku. Stomatológ by zas zalomil rukami nad jeho paradontózou a opotrebovaním zubov, tie však na počudovanie nemali na vtedajšie pomery veľa kazov. Trpel boreliózou, artritídou a laktózovou intoleranciou. Mal krvnú skupinu 0.

Ötzi ležiaci, spiaci

Nech už bol tento šľachovitý chlapík zavraždený z akýchkoľvek dôvodov, isté je, že svoju kožu nedal lacno. Dokladá to zlomená záprstná kosť, poranený chrbát ruky a množstvo modrín a škrabancov, ktoré svedčia o intenzívnom zápase s nepriateľmi.

Kto chce, môže sa pozrieť Ötzimu do tváre v archeologickom múzeu v Bolzane. Jeho telo leží v chladničke za malým skleneným okienkom a je v polohe, v akej ho turisti našli pred dvadsaťjeden rokmi. S návštevou sa netreba ponáhľať. Mann vom Hauslabjoch alebo Mumie von Similaun, ako tu tohto pravekého muža tiež prezývajú, je bezpečne uložený v podmienkach, ktoré simulujú klímu aká panuje vo výške 3 200 metrov nad morom. V takých, v akých na nás Ötzi čakal 5 300 rokov.

Otzi v popkultúre

Ötziho silueta otočená tvárou k zemi sa nachádza na množstve artefaktov, od tričiek po hrnčeky na kávu. Fanúšikovia Brada Pitta vedia, že má Ötziho siluetu vytetovanú na predlaktí ľavej ruky. Je to vlastne akési hypertetovanie – ide o vytetovaného človeka s najstarším známym tetovaním.

Známy rakúsky spevák tanečných odrhovačiek Gerhard Friedle si vymyslel na počesť ľadového mužíka umelecké meno DJ Ötzi. Ako symbol snehu a ľadu nosí ako trademark bielu štrikovanú čapičku, doma v šuplíku má vraj okolo štyridsať exemplárov tohto vkusného odevného doplnku.

DJ Ötzi

Zatiaľ najlepším filmom, inšpirovaným Ötziho životom, je určite film Der Mann aus dem Eis z roku 2017. Postavy v ňom našťastie nerozprávajú spisovnou nemčinou, ale štylizovaným rétskym jazykom. Dej je jednoduchý, nejde o žiadne zložité konverzácie wildovského charakteru, takže titulky nie sú nutné a o to viac pôsobí film autenticky.

Nemecký herec Jürgen Vogel ako Ötzi.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV

Použitá a odporúčaná literatúra

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.