Denník N

Spinoza v pandemickej aj vianočnej dobe

Pokúšať sa napísať blog o filozofovi v dobe pandémie je rovnaká márnosť ako očakávať, že ľudské bytosti, v tejto čudnej dobe sa  pre zmenu začnú správať racionálne s určitým  náznakom oprávnenosti na atribút, ktorý udelili sami sebe – homo sapiens. Žijeme však v čase najkrajších kresťanských sviatkov roka plných očakávaní a radosti. A nie sme v tom sami, zatiaľ čo kresťania oslavujú Vianoce, Židia chanuku, afro-americká komunita oslavuje Kwanza a Japonci Omisoka. Môžeme snáď dúfať, že na tomto multi-kulturálnom poli zakvitne široké spektrum kvetov radosti. Môžeme ešte byť prekvapení.

 Irvin Yalom v svojej knihe Problém Spinoza nám pripomína osud filozofa, ktorý celý svoj život postavil na racionalite, aj keď v nie celkom racionálnej dobe (čo by sa dalo povedať aj o tej našej dobe), pričom sa venoval  takej vznešenej vednej disciplíne, ako je filozofia, ktorá väčšine z nás pripadá nielen nepraktická, ale aj úplne zbytočná. Keďže kresťanské sviatky, by nám mali priniesť nielen materiálne, ale aj duchovné dary, tak sa skúsme zamyslieť aj nad filozofickým odkazom Spinozu.

Baruch Spinoza, známy aj ako Benedictus de Spinoza bol amsterdamský filozof židovského pôvodu, potomok židovských utečencov z Portugalska (Žid a potomok migrantov –  viete si v dnešnej dobe predstaviť horšiu kombináciu?). Za svoj kritický postoj k náboženským dogmám a za svoje názory bol vo veku 24 rokov exkomunikovaný z amsterdamskej ortodoxnej židovskej náboženskej obce, prekliaty, obvinený z kacírstva a vykázaný z Amsterdamu. Potom ho do konca života zase cenzurovali kresťania.

Jeho najznámejším dielom je Etika,  zaujímavé už aj pre filozofiu nezvyčajným literárnym  štýlom typu: axióma, veta, dôkaz. Nájdete tam napr. aj takúto definíciu Boha:

Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j . substanciu skladajúcu sa z absolútne mnohých atribútov , z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.“

Nejaký problém? Niečo nesedí? Máte lepšiu definíciu?

Koľko ľudí by sa dnes, vrátane predstaviteľov cirkvi,  dokázalo stotožniť s takouto nenázornou definíciou tej najvyššej autority?

Aj z tejto definície je zrejmé, že Spinoza chápal Boha skôr vo filozofickom zmysle, nie v podobe starého, bradatého, dobrosrdečného pána.

Pre úplnosť možno ešte pripomenúť, že Spinoza žil v 17. storočí vo veľkej chudobe a samote. Jeho pojmový rámec sa teda zjavne pohyboval v iných súradniciach ako predstava o úspešnom živote dnešného bežného človeka, nedajbože čitateľa bulváru. Zomrel ako 44 ročný v r. 1677. Spinoza celý život kráčal ďalej neomylne cestou svojho presvedčenia a viedol život podľa vlastných predstáv. Žil v extrémnej utiahnutosti a skromnosti (len naozaj veľkí duchovia sa vyznačujú jednoduchosťou a skromnosťou) a venoval sa svojim filozofickým štúdiám. Len z času na čas ho navštevovali jeho kresťanskí obdivovatelia a priatelia, keďže bol exkomunikovaný, židia sa s ním nesmeli stýkať. Nevlastnil nijaký majetok a aby mal z čoho žiť, ako filozof sa naučil brúsiť šošovky. Hoci mu niekoľkí majetní a vplyvní priaznivci ponúkali finančnú podporu, neprijal od nikoho ani jediný gulden. Spinoza bol pevný zástanca racionalizmu. Jediným zdrojom poznania pre neho bol rozum.

Aspoň na malú ukážku, v  knihe I. Shaloma nájdete aj tieto myšlienky pripisované Spinozovi:

  • Čim väčšia je naša neznalosť, tým viac toho pripisujeme Bohu.
  • Verím, že svet sa riadi prirodzeným zákonom a že môžem pomocou svojej inteligencie, ak ju budem využívať racionálne, objavovať povahu Boha a reality, aj cestu k požehnanému životu.

V samotnej Etike Spinoza píše:

  • rozum sa nevyrovná vášni, musíme premeniť rozum na vášeň.
  • poverčiví sú ľudia, ktorí vedia lepšie vyčítať chyby, ako učiť cnostiam a tí, ktorí chcú viesť ľudí nie rozumom, ale strachom ich držať na uzde.
  • pýtať sa nie je choroba, naopak, slepá poslušnosť bez otázok je choroba.

Svet vnímal ako nekonečný prúd kauzality. Všetko, čo sa deje, sa bez výnimky riadi prírodnými zákonmi.

 Stačí aktualizovať kontext a zistíme, že väčšina z toho stále platí (po takmer 400 rokoch).

Spinoza tým, že tvrdohlavo trval na racionalite myslenia sa čoraz viac vzďaľoval viere svojich otcov, priepasť medzi jeho svetonázorom a požiadavkami ortodoxného židovstva narastala. Keď sa viaceré napomínania amsterdamskej židovskej obce minuli účinku, tak kolégium rabínov ho vylúčilo z jej stredu.

Pre ilustráciu, malý príklad, ako Spinoza argumentoval: V Tóre sa píše, že Boh si neželá, aby židia počas sabatu pracovali, tento deň musia stráviť modlitbami k najvyššiemu a konať dobre skutky. Spinoza odpovedá: Ak veríme, že Boh je všemocný a dokonalý, t. j. úplný sám v sebe, potom je zrejme aj to, že dokonalá a úplná bytosť vo svojej podstate nemá nijaké potreby, nič jej nechýba, nič nechce, po ničom netúži.

V tom prípade Boh netúži ani po tom, aby ho ľudia  oslavovali, ani neurčuje, ako a či  vôbec by ho mali uctievať. Z tejto úvahy Spinozovi vyplynulo, že by mu malo byť dovolené milovať Boha po svojom. Takéto úvahy sa samozrejme nemohli páčiť rabínom a tak prikročili k najťažšiemu trestu – exkomunikovali (Židia neupaľovali „kacírov“!)

Zomrel v úplnej samote vo svojej úbohej malej poloprázdnej chatrči mladý, len štyridsaťštyriročný. Najcennejšie, čo po sebe zanechal, bol rukopis s jednoduchým názvom Etika.

Našli ho v posteli pod vankúšom jeho blízki priatelia a tí ho zachránili pre svet. Je to jedinečné dielo, ktoré ho spravilo nesmrteľným. Načrtol v ňom svoj racionalistický filozofický systém, v ktorom pretransformoval židovskú predstavu o božstve do fyzikálno-matematickej reči a vyjadril tak jednotu a harmóniu božského princípu a vesmíru.

Akýmsi protipólom Spinozu v knihe Problém Spinoza (čo sa týka spôsobu myslenia a etiky, časovo boli vzdialení tri storočia) je presvedčený nacista Alfréd Rosenberg o ktorom jeho učitelia povedali:

Ak by sme v jeho mysli kopali kdekoľvek, narazili by sme na skalu nepodložených presvedčení“.

Nepripomína vám to niečo, charakteristické a pre istú skupinu ľudí v súčasnosti?

Napriek všetkým priekom zo strany predstaviteľov cirkví, Spinoza bol silne veriaci človek, ktorý pevne stál za svojimi etickými princípmi.

Niekde na tomto mieste v texte bola pôvodne omylom odvolávka na „mysliteľa“ iného druhu, ktorý sa pre zmenu deklaratívne hlási ku kresťanstvu  to nielen na úrovni svojej krajiny, ale celej Európy. Ale povedzte, aký by to malo zmysel spomenúť v jednom odstavci Spinozu a človeka, ktorý:

  • sám seba nominoval do pozície „ochranca kresťanskej Európy“ (aká kombinácia mutácie ľudskej pýchy a napuchnutého ega je potrebná, aby sa človek štylizoval do takej pózy?)

Pričom slovom aj činom protirečí tým základným princípom aj autoritám kresťanstva, napr. takto:

Začnime od základov, na otázku svojich apoštolov, ktoré z desiatich prikázaní je to prvé/najdôležitejšie, Ježiš  odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. „Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“.

Je možné, že Viktor Orbán má na svojom Úrade vlády v trezore  nejakú inú, inovovanú verziu biblie, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého, okrem migrantov a LGBT?

Pretože deň predtým, ako pápež František vydal apoštolskú exhortáciu (list pápeža, určený zvyčajne nejakej komunite) s odkazom, že starostlivosť o migrantov by pre katolíkov mala byť rovnako dôležitá ako ich odpor voči potratom, maďarský premiér Viktor Orbán, sa k tomu vyjadril takto: „prisťahovalci sú horší ako potrat“!

  • Orbán vedie svoj osobný boj proti LGBT. Na druhej strane pápež Frantisek svoj postoj k nim vyjadril veľmi zmierlivo : „Kto som, aby som súdil homosexuálov?

Vážené dámy a páni!, Máme Vianoce a je vymaľované, je jasné, čo povedal Ježiš, pápež František a čo Viktor Orbán, Ste slobodní  ľudia, vyberte si vašu najvyššiu autoritu, autoritu, viery, rozumu a etiky.

Pri hodnotení uplynulého roku si naši politici určite spomenú, že nás navštívil aj vyššie spomenutý pápež. Áno, keďže sa s ním nestretávame v našich dušiach, navštívil nás aspoň takto, osobne.

Ale vráťme sa ešte na chvíľu späť k Spinozovi  a jemu myšlienkovo blízkym.

Spinoza svojou filozofiou hlboko ovplyvnil aj A. Einsteina. Keď Einstein hovoril o Bohu, ktorý „nehrá s vesmírom kocky, hovoril o Spinozovom Bohu. Einstein bol spinozovec a podobne ako Spinoza, bol vyznávačom panteizmu. Spinozu uznával aj ďalší veľký fyzik Isaac Newton a ďalší moderní fyzici svetového mena.

Goethe, ďalší gigant ducha (niektorí psychológovia, na základe jeho prác, odhadujú jeho IQ na 210) sa priznal, že je Spinozov najvernejší ctiteľ. K spriaznencom Spinozu patrili aj Nietzsche, Schopenhauer, I. Kant, Hegel ho nazval  titanom filozofie a mnohí ďalší učenci – Lessing, Herder , Schelling, E. Fromm, s nadšením o ňom písal aj H. Heine.

Aj veľký Leibnitz sa ho takisto pokúšal kontaktovať, raz ho navštívil v jeho chudobnom príbytku v den Haagu, kam sa po vylúčení zo židovskej obce odsťahoval.

Takýto fan klub mu môže závidieť každý moci-pán aj duše-pán na svete. Akurát prienik členov fan klubov Spinozu a V. Orbána bude prázdna množina, ich fanúšikovia sa minuli nielen v čase, ale aj v niečom dôležitejšom. 

Keď sme už spomenuli Einsteina a iných špičkových fyzikov, na záver ešte pokus o romantizujúcu vložku o ich myšlienkovom svete. Po tom, čo Einstein vypracoval teóriu relativity, sa stretol s dánskym fyzikom Nielsom Bohrom. Ich diskusiu Bohr zhodnotil slovami “Myslím, že na svete sú asi traja ľudia, ktorí teórii relativity rozumejú”. Einstein sa na neho pozrel a smutne poznamenal ”Rozmýšľam, kto je ten tretí”. Neskôr, po diskusii o možných následkoch atómovej bomby, Einstein o Bohrovi povedal “Je príliš múdry na to, aby sme ho dokázali utešiť”.

Toto slovné spojenie by sa dalo použiť ako pracovná verzia definície intelektuála. Koho na Slovensku teda nedokážete utešiť? Koľko ich je?

Niektorí znalci dejín tvrdia, že dejiny  sa neopakujú, ale rýmujú.

S kým sa bude rýmovať Spinoza a s kým V. Orbán?

Marí sa mi, že už starí Rimania nielen mne odkázali takú malú múdrosť:

Quod licet iovi, non licet bovi.

Stačí originál, však už im Google pošepká :)

 

A tie Vianoce na Internete nehľadajte, éterické entity svoje URL ešte nemajú.

Christmas is a season not only of rejoicing but of reflection,

„Vianoce nie sú len obdobím radosti, ale aj premýšľania“

Winston Churchill

Teraz najčítanejšie