Denník N

Hlasovaním komisie prešli na post riaditeľa Slovenskej filharmónie dvaja kandidáti

Uplynulý týždeň bola na stránke Ministerstva kultúry zverejnená zápisnica z hlasovania poradného orgánu vo veci verejného vypočutia kandidátov na pozíciu generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie. Z jej textu vyplýva, že komisia do funkcie riaditeľa filharmónie neodporučila Antona Popoviča a Pavla Bogacza ml. a tým ich vylúčila z ďalšieho procesu.

Ministerka teraz môže vyberať už len zo zvyšných dvoch kandidátov a rozhodovať sa bude medzi Stanislavom Šurinom a Mariánom Turnerom. Turner síce od členov poradného orgánu získal viac hlasov ako Šurin, avšak Natália Milanová toto poradie nemusí rešpektovať.

Pred niekoľkými mesiacmi boli z iniciatívy ministerstva kultúry zmenené pravidlá výberových konaní a podľa poslednej právnej úpravy má hlasovanie komisie o poradí kandidátov charakter len nezáväzného odporúčania.

Pôvodne boli pravidlá nastavené úplne inak a komisia predtým aj naozaj rozhodovala o tom, ktorý uchádzač výberového konania vyhral konkurz. Členovia hlasovaním určili poradie úspešnosti kandidátov a ministerka musela do funkcie vymenovať toho, kto získal najviac hlasov.

Po kauze “Nová scéna” sa však všetko zmenilo. Vtedy vyhrala výberové konanie Ingrid Fašiangová a ministerka Milanová napriek tomu chcela vymenovať do funkcie riaditeľa divadla Petra Oravca, ktorý skončil v konkurze až ako druhý v poradí.

Ministerstvo však narazilo na odpor. Kauza zaváňala možnými nepríjemnými právnymi dôsledkami, najmä potom, ako sa na verejnosť dostali informácie, ako podobné prípady skončili prehrou dvoch európskych štátov na Medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Slovensku by v prípade nerešpektovania rozhodnutia výberovej komisie hrozilo, že dopadne rovnako. Ministerka možno aj preto nakoniec ustúpila a Fašiangovú za riaditeľku Novej scény predsalen vymenovala.

Keďže na základe týchto udalostí bolo zrejmé, že existujúca právna úprava neumožňuje ignorovať závery výberovej komisie, Natália Milanová iniciovala zmenu pravidiel celého výberového procesu tak, aby výberovú komisiu odsunula na vedľajšiu koľaj. Od 5. augusta tohto roku je účinná nová Smernica č. 9/2021, podľa ktorej sa pôvodná výberová komisia stala len poradným orgánom a jeho závery sú pre ministerku právne nezáväzné.

Naďalej síce členovia výberovej komisie hlasujú o jednotlivých kandidátoch, čím sa (teraz už neplánovane) aj tak vytvorí aj poradie ich úspešnosti, avšak to už po zmene smernice nie je cieľom výberového procesu. Ministerka totiž môže vymenovať do funkcie podľa vlastného uváženia aj kandidáta, ktorý skončil napríklad až na piatom mieste (ak piati uchádzači úspešne ukončia tretie kolo).

Mnohí záujemcovia, ktorí sa o funkciu riaditeľa SF pôvodne mohli uchádzať, sa nakoniec na konkurz ani neprihlásili, pretože sa domnievali, že po zmene pravidiel je celé výberové konanie len divadlom pre verejnosť. Nemali chuť stať sa kandidátom “do počtu” ak sa o tom, koho ministerka nakoniec vyberie do funkcie riaditeľa SF rozhoduje aj tak niekde inde. A najmä, ak to vyzeralo tak, že všetko je už dohodnuté vopred.

V takejto atmosfére sa výborne darilo voľnému prúdeniu informácií o kandidátovi na funkciu riaditeľa SF, ktorý mal mať svoj post “obšlapaný” po straníckej linke OĽANO prostredníctvom angažovania sa Jána Budaja vo výberovom procese.

Budaj síce nie je ministrom kultúry, ale v reálnej mocenskej štruktúre OĽANO má dostatočný vplyv na to, aby ministerke Milanovej zadal politickú objednávku, koho má vybrať. Milanovej postavenie je naopak natoľko slabé, že by sa straníckemu nariadeniu nemohla vzoprieť.

Takýmto spôsobom by sa však podarilo pretlačiť dohodnutého kandidáta skutočne len za predpokladu, ak by výberové konanie bolo potemkinovskou dedinou, kde komisia nemá priestor vôbec o ničom rozhodovať.

V nových pravidlách však predsalen zostala zachovaná jedna možnosť (v podstate asi aj jediná), kedy si výberová komisia vie presadiť svoje a ministerka takéto rozhodnutie musí rešpektovať. Je to vtedy, keď všetci členovia komisie jednohlasne zdvihnú ruku a odhlasujú, že niektorý kandidát je z ďalšieho postupu vylúčený. (Článok VI.- časť “Záver procesu verejného vypočutia” odstavec 2 smernice č. 9/2021).

Nestačí však hlasovanie obyčajnou väčšinou hlasov. Pre ministerku je verdikt záväzný iba v prípade, ak za neho zahlasuje každý jeden člen komisie – čo je vzhľadom na predpokladanú rôznorodosť hlasujúcich veľmi málo pravdepodobné.

Napríklad v tomto prípade mala komisia osem členov, čo fakticky znamenalo sedem hlasov (dvaja tvorili tzv. kolektívneho člena a teda mali spoločne len jeden hlas) a v komisii boli zastúpení aj externí odborníci z Českej republiky. Pri takto pestrom a heterogénnom zložení sa dá naozaj len výnimočne očakávať, že úplne všetci – ako jeden – zdvihnú ruku za vylúčenie niektorého kandidáta.

Preto tvorcovia novej smernice zrejme nepredpokladali, že takáto klauzula im môže prekaziť pretlačenie vlastného kandidáta a tento malý ostrovček slobody ponechali aj v nových pravidlách výberového konania.

Komisia teraz hlasmi všetkých svojich členov rozhodla, že vylučuje z ďalšieho postupu dvoch kandidátov na funkciu riaditeľa SF (zápisnica z procesu verejného vypočutia TU).

Vylúčený bol aj ten, ktorý si menovanie do funkcie intenzívne zabezpečoval po politickej linke a mohol sa za súčasných pravidiel stať riaditeľom SF bezohľadu na to, či by vo výberovom konaní skončil na prvom alebo poslednom mieste.

Lenže prvým problémom bolo, že o tom vedelo príliš veľa ľudí, nakoľko taký zámer je len ťažko utajiť. A druhým problémom bolo, že výsledná prezentácia kandidáta bola natoľko slabá, že jeho vylúčenie hlasmi všetkých členov komisie bolo úplne logickým vyústením (bližšie TU).

Keďže sa výberové konanie hráčom vymklo z rúk a ich kandidát je náhle mimo hry, dá sa vlastne povedať, že zámer odstaviť komisiu od rozhodovania nevyšiel celkom podľa predstáv tvorcov novej smernice. Respektíve ani nie tvorcov – tí len plnili zadanie – ale skôr zadávateľov celej tejto právnej zmeny.

Z môjho pohľadu kauza nabáda k dvom drobným ponaučeniam. Prvým je, že sa ukazuje, že zahrávať sa s účelovou zmenou pravidiel výberových konaní sa ministerstvu neoplatilo, lebo aj tak tým nedosiahlo svoj cieľ.

Pritom ministerka má oprávnenie menovať riaditeľa SF aj priamo, bez výberového konania a ak by bol taký veľký záujem presadiť do tejto funkcie konkrétneho človeka, nemuselo sa ani konať žiadne výberové konanie.

Lenže mačkopes spočíva práve v tom, že tí, čo by chceli presadiť svojho kandidáta, by zároveň aj chceli, aby sa to aspoň naoko javilo ako súčasť transparentného výberového procesu a nie ako diktát ministerstva.

Avšak nie je možné koláč aj zjesť a aj ho mať. Nie je možné robiť transparentné výberové konania a zároveň mať aj možnosť si v nich presadiť „svojho človeka“.

Druhým ponaučením je, že takáto zmena pravidiel vedie k dezilúzii v prostredí potenciálnych uchádzačov a k ich presvedčeniu, že presadiť sa za takýchto okolností bude márnou snahou a neoplatí sa tohoto procesu vôbec zúčastňovať. Takýto predpoklad odradil – a aj do budúcnosti bude odrádzať – mnohých kvalitných záujemcov, ktorí nechcú byť figúrkami v hre, ktorú už rozohral niekto iný.

Najväčším faux pas vrámci celého výberového procesu na riaditeľa Slovenskej filharmónie je však aj tak jeho načasovanie. Tretie verejné kolo prebehlo až 15. decembra, pričom komisia má na svoje rozhodnutie 10 dní a následne ministerka na vymenovanie nového riaditeľa až 30 dní. Nový riaditeľ by však mal svoj post teoreticky obsadiť už 1. januára 2022. O dodržaní lehôt tak nemôže byť ani reči.

V podobných prípadoch a v porovnateľných inštitúciách vo vyspelom svete sa osoba nového riaditeľa oznámi verejnosti minimálne rok predtým, než naozaj nastúpi do funkcie.

A býva dobrý zvykom, že počas prechodného obdobia budúci riaditeľ funguje niekoľko mesiacov popri odchádzajúcom riaditeľovi. Postupne sa stáva ako pozorovateľ súčasťou najpodstatnejších úkonov a je tak priebežne vťahovaný do prebiehajúcich procesov a spoznávania nuáns konkrétnych rozhodnutí. Takýto postup zabezpečuje kontinuitu a s tým súvisiace hladké prevzatie funkcie.

Končiaci riaditeľ Slovenskej filharmónie Marian Lapšanský sa však už so zamestnancami rozlúčil, Slovenská filharmónia sa prostredníctvom PR článkov bilancujúcich jeho takmer 18 ročné pôsobenie (zverejnených na Opera Slovakia TU a na Opera+ TU) s ním symbolicky rozlúčila taktiež.

Nový riaditeľ pritom ešte stále nie vybratý a ak sa aj jeho meno dozvieme v najbližších dňoch, nastúpi do prázdnej kancelárie, v ktorej už svojho predchodcu nenájde.

Ministerka má teoretickú možnosť odmietnuť aj všetkých kandidátov, ktorí uspeli vo výberovom konaní a nevymenovať nikoho. Aj takúto kompetenciu jej dáva nová smernica. A môže to teoreticky robiť aj opakovane. Napríklad až dovtedy, kým neuspeje “ten správny kandidát”. Aj to nasvedčuje tomu, ako je nová smernica úplne nezmyselná a účelovo koncipovaná.

Pochybujem však, že by to Natália Milanová naozaj urobila, alebo chcela urobiť. Tým by len podporila a potvrdila úvahy o potemkinovskej dedine a zároveň by ponechala Slovenskú filharmóniu čiastočne bezprízornú, pod dočasným vedením.

Skôr je v tejto situácii rozumné predpokladať, že si medzi dvomi úspešnými účastníkmi výberového konania naozaj autonómne – a teda bez vonkajších tlakov – vyberie kandidáta, ktorého ona sama bude považovať za toho lepšieho.

Peter Bleha

 

Diskusia k článku je možná na facebookovej stránke: Do Re Mix

Príloha: Smernica č. 9/2021

Teraz najčítanejšie