Denník N

Covidová tyrania a „ obdobia slobody“ v roku 2022

https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Edward_Hopper
https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Edward_Hopper

Prvé negatívne slovo, ktoré Boh povedal o svojom stvorení v Biblii po tom, čo stvoril Adama. Potom Pán Boh povedal: „Nie je dobré, keď je človek sám; Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“

To ale Boh nevedel, že príde Covidová totalita, ktorá našla spôsob, ako občasnú osamelosť vykryštalizovať do trvalého stavu bytia.

Spôsob, akým premýšľame o svete, ovplyvňuje naše vzťahy, ktoré máme s ostatnými, ale aj sami so sebou. Znamená to, že každý človek dôveruje realite, ktorú prežije na základe vlastnej skúseností.

A ak už nenachádzame nové skúsenosti, o ktorých by sme mohli premýšľať, strácame náš vnútorný štandard myslenia, ktorý nás vedie pri premýšľaní o svete, v ktorom žijeme.

Keď sa podvolíme samonátlaku ideologického covidového myslenia, vzdáme sa svojej vnútornej slobody myslenia.

Rok 2021 nebol pre našu slobodu, skvelým rokom. A ako sa blíži Nový rok, vnímam, ako naše občianske slobody zostávajú stále majetkom  “Matovičovej“  vlády, ktoré nám môžu byť odobraté a vrátené v závislosti od toho, čo predpovedá na najbližšie obdobie ním zriadené lekárske konzílium.

Stručne povedané, opatrenia prijaté na boj proti pandémii obmedzili mnohé z kľúčových slobôd, ktoré sme získali po roku 1989, od slobody pohybu a slobody zhromažďovania až po čoraz viac slobodu prejavu. A obmedzili nám aj a mnohé iné každodenné osobné slobody.

Covidové nariadenia, semafor a Lengvarského číslo 3800, pripravujú každého izolovaného jedinca na to, aby si zvykol v roku 2022 na covidovú tyraniu.

Voľný pohyb v myslení je už skoro druhý rok nahrádzaný prúdom ideologického covidového myslenia, pod taktovkou Igora Matoviča. Ak je štandardom našej spoločnosti režim obmedzení zdôvodnený v mene verejného zdravia a ak je sloboda len dočasným potešením, ktoré nám vláda poskytuje, keď počty ľôžok sú nižšie ako 3800, potom naša sloboda stráca zmysel.

3800 z 5 490 000 obyvateľov žijúcich obyvateľov Slovenska. To je v najhoršom prípade 0,07 percenta populácie vyžadujúcej nemocničnú liečbu. Je to smutné, ale krajina, ktorá nemôže poskytnúť nemocničnú starostlivosť pre 0,07 percenta svojich obyvateľov bez toho, aby uzamkla našu každodennú slobodu, musí mať veľmi vážne problémy sama so sebou.

Toto všetko podčiarkuje, prečo demokratický spôsob nášho života je potlačovaný kultúrou strachu menom, Covid.

O každom variante koronavírusu sa tu hovorí ako o ebole, aj keď už skoro polovica dospelej populácie je plne zaočkovaná.

V mnohých prípadoch predstavuje Covid synonymum pre systém hromadného domáceho väzenia. Ľuďom je zakázané opustiť svoje domovy s výnimkou “esenciálnych” úkonov, a ak ich opustia, často sú im diktované prísne limity, ako ďaleko môžu cestovať, čo môžu robiť a kedy sa musia vrátiť.

Typicky je obmedzená aj sloboda demonštrovať proti takýmto opatreniam. A tí, ktorí sa na sociálnych sieťach sťažujú sú vymazaní alebo sú zablokovaní, pravdepodobne majú svoje príspevky odstránené alebo ich sprevádza nejaké varovanie.

Aj preto vláda svojimi nariadeniami tlačí na ľudí, aby nedôverovali sebe a ostatným a vždy sa spoliehali na vládne tvrdenia, ktoré musia byť jedine správne. Človek sa tak následne stáva apatický, skeptický a cynický a prestáva sa spoliehať na svoj vlastný úsudok.

V ére Covidu sa tak radikálne preskupil vzťah medzi štátom a jednotlivcom,v prospech prvého a degradáciu druhého.

Ideologický covidový teror už skoro druhý rok, ničí všetky vzťahy medzi ľuďmi, ale aj ubíja všetky vzťahy ľudí s realitou. Keď ľudia stratia kontakt so svojimi blízkymi, ako aj s realitou okolo seba, strácajú schopnosť rozvíjať svoje skúsenosti a svoje myslenie. Covidové blokády zvyšujú sociálnu izoláciu a zintenzívňujú už existujúcu osamelosť a naše vzájomné odcudzenie.

Parafrázujúc Hanah Arendtovú:

”Ideálnym subjektom totalitnej vlády nie je preto presvedčený kotlebovský nácko alebo presvedčený komunista aláBlaha, ale ľudia, ktorí nevidia rozdiel medzi skutočnosťou a fikciou, ktorým uniká rozdiel medzi pravdivým a nepravdivý tvrdením.”

 2022 – „obdobie slobody“

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré uviazli v spôsobe riešenia pandémie. Vládny prístup, alias hókus-pókus Matovičov návrh pred príchodom Omikronu, je neprimeraný, chýba mu zdravý rozum a dôvera v ľudí. Vôbec neberie ohľad na osobnú slobodu.

Problémom sú aj média. Posledné dva roky strávili v podstate s presadzovaním politiky covidových blokád, namiesto toho, aby skutočný problém pandémie skúmali.

Covid, média doslova ovládol a diktuje tak každý aspekt nášho života. Po voľbách 2020, ktoré mali zmeniť spoločnosť, ju napokon Covid rozdelil, podnietil nenávisť, vyvolal násilné nálady a podkopal staré liberálne ideály o slobode, rovnosti a spravodlivosti.

Postaviť sa tomu bude najdôležitejšia úloha roku 2022.

„ Obdobia slobody“ – to je všetko, na čo sa môžeme v roku 2022 tešiť. Ale „obdobie slobody“ nie je, samozrejme, vôbec sloboda.

Teraz najčítanejšie

JEM

Neonacizmus, komunizmus, socializmus, unilaterizmus, multikuturalizmus, genderizmus, neomarxizmus, progresivizmus a EU woke totalitarizmus náś uberajú o slobodu, o slobodu vyjadrovania v mene cancel culture a ponárajú opäť Európu do priepasti temného veku.