Očami psychoterapeutky: Bodka za rokom 2021

V čase bilancovania roka 2021 sa môžeme zamerať na to, čo dobré nás tento rok postihlo. A nepochybne vďaka týmto úvahám podporíme pozitívne neuronálne okruhy. No možno to nejde. Možno skĺzneme k tomu, že len to dobré nereflektuje výstižne „kukátko“ do našej reality. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie.

Autorka je klinická psychologička a psychoterapeutka

Naša spoločnosť sa od roku 2019 posunula z kolektívneho pocitu bezpečia na veľmi neistú pôdu. Nie sme v tom sami, tento posun sa globálne deje na celom svete. Verejnosť sa najprv búrila, potom bola unavená, potom prišla chvíľka pohody a potom zase hnev, únava, a tak ďalej. Ak sa pozrieme na našu krajinu ako celok, stále viac sa vyčerpávajú naše zdroje – sila zdravotníkov, dôvera vo vládu, v riešenia. Obmedzené sú kultúrne a sociálne „radosti“, z ktorých čerpáme pohodu. Oproti tomu sme získali aj akúsi vytrvalosť, už nedúfame, že o mesiac sa to zlomí – pripravili sme sa na dlhú zimu.

Naša realita sa zásadne posunula – aj individuálne, aj kolektívne. Každá naša voľba, ktorú robíme, má nesmierny dopad na naše okolie. Pocit zodpovednosti a obmedzenej kontroly nad situáciou nás sťahuje do panciera, kde potláčame napätie, hnev, strach a iné negatívne pocity. Nenápadné i výraznejšie erupcie napätia a podráždenosti vyvierajú na povrch v internetových diskusiách, v hádkach s blízkymi alebo pri kontakte s ľuďmi v obchodoch. Žijeme dystopickú realitu, a to nehovorím o našich východných susedoch. Vždy to môže byť horšie, no to nie je pointa tohto príspevku.

Možno sa vám zdá, že centrovať sa na to negatívne nemá zmysel. No popierať to, že veci nefungujú ako predtým, že naša spoločnosť sa má „horšie“ ako v roku 2019, je popieranie reality situácie – a tým popierame i samých seba. Pre mnohých je prítomná strata, smútok, strach, ako sa veci budú vyvíjať. Ďalší z nás stratili finančnú istotu v budúcnosť.

Rada by som vás pozvala k tomu, pripustiť si, aké veci naozaj sú. Keď priznáme všetky pocity, ktoré cítime, nebudú sa podvedome ozývať v podobe zvláštnych úzkostí, psychosomatických zážitkov, prípadne ich nebudeme prenášať do konfliktov s našim okolím. Keď uznáme tragédiu a bolesť spoločnosti, ktoré nás postihli, je to prvý krok k potenciálu, ktorý sa skrýva v každom z nás.

Zastavme sa preto a pomenujme svoje pocity z tohto roku. Precíťme ich v našom tele. Ak v našom vnútri existujú pozitívne pocity ako radosť, láska, spolupatričnosť. Precíťme ich a nechajme pôsobiť. Uchovajme si ich ako dar. Ak tam existuje strach, hrôza, úzkosť, nechajme ich tam. Ak tam existuje hnev, nechajme ho. Dovoľme svojim pocitom byť tam, kde sú. A potom využime tú konštruktívnu energiu, ku ktorej nás nabádajú. Uvoľnime expresiou náš potenciál – píšme, tancujme, behajme, varme, upratujme, plačme, lyžujme, sánkujme sa – dajme energiu z týchto pocitov do niečoho, čo bude prospešné nám i okoliu. Ak to nejde bez problémov a dostávame sa do začarovanej špirály, vyhľadajme odbornú pomoc.

Následne zafunguje akékoľvek rozptýlenie, ktoré nám umožní odstup a vráti nás späť k bežnému chodu dní. Doprajme si ho. No popierať to, v čom žijeme, nás vzďaľuje od skutočného kontaktu so samým sebou i s okolím.

Skúsme byť reálni a zraniteľní. Pripustíme tak poznanie, ktoré tak či tak niekde v hĺbke samých seba cítime. Ak sa nám to zdá ako fajn nápad, podeľme sa o svoje pocity s ostatnými.

Robme to, čo je pre nás dobré. Nepredstierajme, ale žime pravdivo. S veľkou pravdepodobnosťou sa bojíme, môžeme byť zo všetkého znechutení. A to je v poriadku.

Dýchajme, preciťujme, prejdime. Tento rok sme zvládli. To nateraz úplne stačí.

Text: Kristína Kotrčová – IG

Korektúra: Ivana Kriek

Tento blog je súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku, Instagrame a YouTube. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!