Denník N

Odpoveď trvá aj dva týždne. Prečo má infozákon pri factcheckingu svoje limity

Ilustračné foto - Giulia May on Unsplash
Ilustračné foto – Giulia May on Unsplash

Infozákon ponúka menší priestor na vykrúcanie sa než odpovede tlačových oddelení, je však výrazne pomalší.

Advokát Michal Miškovič sa po voľbách stal poradcom vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera, popritom uzavrela jeho advokátska kancelária viaceré zmluvy na právne služby so štátnymi organizáciami. Konflikt záujmov v tom necítil.

To však nemalo byť všetko. Poslanec Smeru Ľuboš Blaha v septembri 2020 v relácii RTVS O päť minút dvanásť tvrdil, že „pán Miškovič mal zmluvu, pár dní po voľbách aj na Úrade vlády“.

Pri overovaní tohto výroku Demagóg.SK najprv prehľadal Centrálny register zmlúv. Zistili sme, že žiadna zmluva medzi Miškovičom a Úradom vlády sa tam nenachádza.

Miškovič – spolu s, napríklad, bývalou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitnanskou – sedí „len“ v Legislatívnej rade vlády, ktorá patrí pod Úrad vlády.

Jej členov menuje vláda po návrhu predsedu rady. Miškoviča, ako aj ostatných členov vláda vymenovala 17. júla 2020, teda tri a pol mesiaca – a nie pár dní – po voľbách.

Mýlil sa teda Ľuboš Blaha, keď hovoril o zmluve podpísanej „pár dni po voľbách“?

Niekedy nepomôže ani infozákon

Poslanec Smeru pre Demagóg.SK uviedol, že „strane Smer-SD to (zmluvu s Michalom Miškovičom – pozn.) na základe zákona č. 211 (infozákon – pozn.) explicitne potvrdil Úrad vlády SR.”

Keď sa však Demagóg.SK pýtal tlačového oddelenia Úradu vlády, to odpovedalo, že „Úrad vlády SR nepodpísal žiadnu zmluvu s advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča pár dní po voľbách a ani nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu s touto advokátskou kanceláriou.“

Podľa Ľuboša Blahu však Miškovič „stopercentne“ mal uzatvorenú „dohodu“ na Úrade vlády krátko po voľbách 2020. Dôkaz však poslanec nepredložil. Podľa Smeru mala byť zmluva s Miškovičom podpísaná 31. marca.

Demagóg.SK preto spravil to, čo údajne spravila strana Smer-SD – napísal na Úrad vlády žiadosť o poskytnutie informácií podľa infozákona. Pri infozákone majú úradníci – aspoň teoreticky – v porovnaní s odpoveďou cez tlačový zákon menší priestor na vykrúcanie sa.

Tentokrát sme sa pýtali na akúkoľvek pracovnoprávnu zmluvu s Michalom Miškovičom ako fyzickou osobou. Úrad vlády však priznal len dohodu o vykonaní práce, ktorú má advokát Miškovič ako člen Legislatívnej rady vlády od 1. júla 2020 – žiadnu údajnú zmluvu „krátko po voľbách“.

Demagóg.SK sa na to Úrad vlády spýtal opakovane po roku. Chceli sme vedieť, či bude úrad aj po výmene premiéra odpovedať rovnako. Úradníci však boli konzistentní a poslali tú istú odpoveď.

Nehovoril teda pravdu Ľuboš Blaha alebo nejakým spôsobom zahmlieva Úrad vlády, ktorý pri Miškovičovi môže byť v konflikte záujmov? Ďalej sa naši factcheckeri z verejných zdrojov nedostali.

Silný nástroj, ktorý má svoje limity

Demagóg.SK začal infožiadosti posielať  pomerne nedávno. Niekdajší šéf portálu z rokov 2015 až 2016 Matúša Sloboda to vysvetľuje tým, ako si na začiatku zadefinovali svoju úlohu.

„Chceli sme overovať na základe tých informácií, ktoré sú dostupné pre bežných užívateľov konvenčnými cestami.“ Ani vtedy ani dnes infožiadosti nevedel posielať každý.

V 2015 sa ale Sloboda rozhodol, že nezostanú len pri gúglení. Tím Demagóg.SK začal systematicky písať emaily overovaným politikom, resp. političkám s tým, že im dajú priestor na vyjadrenie.

Rovnako ich požiadali o „doloženie zdrojov, aby (sme) to vedeli rýchlejšie overiť a aby (sme) predišli nejakým prípadným chybám alebo dezinterpretáciám“.

Práve rýchlosť predstavuje jednu z hlavných prekážok, prečo infožiadosti nepatria medzi. Prvé voľby novinárov a factcheckerov.

Ako uviedla ďalšia bývalá šéfka portálu Lenka Galetová, „väčšinou sme sa na štátne inštitúcie obracali formou bežného emailu. S odpoveďami takouto formou nebol problém, potrebovali sme ich rýchlejšie, než je lehota na infoziadosť.“

Podľa súčasného šéfa Demagóg.SK Pavla Lacka štátne orgány i samosprávy s vybavením často čakajú na posledný deň lehoty.

Ministerstvo kultúry vybavuje infožiadosť dva týždne

Zaujímalo nás teda, ako dlho v priemere štátnej inštitúcií trvá, kým vybaví infožiadosť. Vybrali sme si ministerstvo kultúry, ktoré v porovnaní s inými ministerstvami zvyčajne dostáva menej infožiadostí.

Za rok 2020 išlo o 181 infožiadostí, pričom napríklad ministerstvo spravodlivosti dostalo až 633 infožiadostí. Podľa nám dostupných dát dostali ministerstvá minulý rok v priemere viac ako 300 infožiadostí.

Od ministerstva kultúry sme si vypýtali informácie k všetkým infožiadostiam za rok 2020. Zistili sme, že priemerný reakčný čas vybavenia je až 15 kalendárnych dní. Len pre predstavu: overenie výroku aj s čakaním na vyjadrenie politika, či političky zaberie zvyčajne 3 až 5 dní.

Infožiadosť považujeme za veľký výdobytok demokracie, no v dnešnej rýchlej dobe si musíme dvakrát rozmyslieť, kedy ju využijeme.

Veronika Prachárová

Článok vznikol aj vďaka podporene z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“.

Teraz najčítanejšie