Denník N

Mariánské Lázně už nie sú slávne európske kúpele

Ulice Mariánskych lázní. Foto: Radoslav Augustín
Ulice Mariánskych lázní. Foto: Radoslav Augustín

Omikron nám zrušil rodinné Vianoce v Anglicku, a tak sme si rezervovali zabudnutie s polpenziou v secesnom kúpeľnom hoteli v centre Mariánskych Lázní. Netušil som, že sme si rezervovali Vianoce v skelete zmiznutého sveta, ktorý sa nepodarilo naplniť novým obsahom.

Na každom kroku chýbalo 7000 pôvodných obyvateľov mestečka Marienbad, z celkových 7650, ktorých pred 75 rokmi odsunuli. Chýbali tu klienti liečebných domov, ktoré nahradili luxusné kúpele v druhej polovici minulého storočia, pretože po roku 1989 väčšinou skončili a veľa z budov doteraz chátra. Keďže bolo vianočné, stíšené obdobie, chýbal aj bežný ruch mestečka, ktoré sa posledných 30 rokov snaží zo všetkých týchto chýbaní spamätať.

Z izby priamo v centre mestečka sme sa mohli pozerať na prázdne miesto po zborenom hoteli Rozkvet alebo Halbmayr Haus (každý hotel tu má, prirodzene, aspoň jeden pôvodný a jeden komunistický názov), do ktorého fasády by ústil parčík na centrálnom Mierovom námestí, ak by v roku 2014 nezhorel.

Po pravej strane výhľadu z nášho balkóna, v úplnom srdci mesta, je betónový kráter, pretože tu na konci 70. rokov zbúrali blok najstarších liečebných domov. Namiesto liečby zanedbané budovy ohrozovali životy. Náhradu režim už nestihol postaviť, mal na to len necelých 15 rokov, ale vieme si predstaviť, že prípadný komunistický konferenčný hotel by celkom pravdepodobne mohol byť teraz len ďalším problémom mestečka.

Kráter obsahujúci nekonečný zamrznutý čas po zbúraní a pred postavením niečoho iného je v centre tak dlho, že sa už nejako volá – Arnika. Jeho najväčšou funkciou je byť konštantnou kreatívnou výzvou pre mesto, ako priestor skryť – detinskými maľbami, vodnými plochami, plážami, letnými premietaniami, stánkami.

Opustené budovy Mariánskych Lázní. Foto: Radoslav Augustín

Je tu opustený palác Kaukaz alebo pôvodne hotel Weimar na Goetheho námestí, kde prespával anglický kráľ Eduard VII. Mimo centra v lesoch je hotel Miramonte s najväčšou spoločenskou sálou v meste, od 60. rokov detská liečebňa, kompletne opustená, alebo Lesný mlyn, známy aj ako Odborová liečebňa Donbas, ktorého kolonáda túto zimu kolabovala pod váhou snehu. Je tu celá Ruská ulica prázdnych hotelov. Fotky z týchto hotelov nenájdete na Booking.com, ale na stránkach s fotkami urbexu. Dokonca hlavná kolonáda má vybité sklá, nevkusné kaviarne a za grandióznym schodiskom v strede je vietnamský výpredaj. V roku 2016 bolo v meste 25 prázdnych budov, väčšinou historických hotelov.

Rozkvet vyhorel možno preto, že sa v ňom niekto chcel zohriať. Aj počas našich prechádzok uličkami v kopcoch vybehla z ruiny nádhernej budovy vystrašená, strapatá a špinavá bytosť vítajúca sanitku a ťahala záchranárku cez pivničné okno do podzemia. Títo nečakaní užívatelia starého luxusu si asi nejako prikurujú, hoci zatiaľ nie celou budovou. Takéhoto paliva je tu dosť.

Nádejou je, že sa Mariánské Lázně ako „kúpeľný trojuholník” s Karlovými Varmi a Františkovými Lázňami spolu s ôsmimi ďalšími európskymi mestami s podobnou históriou podarilo minulý rok zapísať do svetového zoznamu dedičstva UNESCO ako „Great spas of Europe”. Podľa UNESCA „vytvorili mestskú typológiu so špecifickou formou, funkciou a pozoruhodnou architektúrou, ktorá nemá obdobu, zasadenou do jedinečnej terapeutickej krajiny venovanej „liečeniu“, relaxácii a pôžitku – tieto veľké kúpeľné mestá boli priekopníkmi rodiaceho sa moderného cestovného ruchu“.

Problém Mariánskych Lázní (nehovoriac o tých najmenších, Františkových) sú tak trochu Karlove Vary, ktoré absorbujú väčšinu pozornosti investorov a hostí. Asi až keď sa bude veľmi dariť Karlovým Varom, ujde sa niečo aj Mariánskym Lázňam.

Problémom je tiež, že súčasní Nietzscheovia, Gogoľovia, Tolstojovia, Straussovia, Ibsenovia, Edisonovia, Freudovia, Kafkovia, Zweigovia či Shirley Temple – všetci hostia starého Marienbadu – už nezvyknú chodiť do európskych kúpeľných rezortov.

Po druhej svetovej vojne sa prestalo veriť, že na respiračné a iné zdravotné problémy stačí horský vzduch a kúpeľné procedúry. A nastúpilo presvedčenie, že treba letieť lietadlom aspoň do Španielska alebo ešte ďalej, nevyhnutne k moru. Prestal byť čas na to, aby sme sa nechali liečiť časom – ako vtedy, keď kúpeľné pobyty trvali dlhé týždne či mesiace.

Práve polopusté slávne rezorty dovoleniek minulosti, akým sú Mariánské Lázně, môžu byť priestorom pre jeden z krokov späť, ktoré musíme urobiť z dôvodu klimatickej krízy. Mariánské Lázně a im podobné miesta môžu byť nádejou, ako presvedčiť ľudí, že plnohodnotná dovolenka nemusí znamenať let k moru, ale jazdu vlakom do voľakedy svetoznámeho kúpeľného mesta, ktoré máme za rohom.

Mariánské Lázně sa oficiálne zaradili medzi slávne európske kúpeľne mestá minulosti, možno však prišiel čas, že si takéto mestá budeme musieť vedieť predstaviť ako dovolenkové rezorty budúcnosti.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o maloobchod a mestá.