Denník N

Nie, Vianoce nie sú pohanský sviatok

Každoročne sa niekde na internete v tento vianočný čas objaví tvrdenie, že Vianoce sú pohanským sviatkom, ktorý si kresťania „pokresťančili.“ Chceli tým potlačiť pohanstvo a teda vymysleli sviatok, ktorým asimilovali existujúce pohanské sviatky.

Pre istotu pripomeniem zopár zásad z minulého blogu o existencii Ježiša Krista. Hlavnou zásadou je Paralellomania – náhodné paralely medzi kresťanstvom a pohanstvom automaticky neznamenajú, že kresťanstvo je kompilátom, či že je nepravdivé. Zdanlivé kópie nie sú často kópiami, a treba sa vždy snažiť dopátrať k primárnemu zdroju tvrdenia na to, aby sme si ním mohli byť istí.

Saturnalie

Saturnalie boli sviatkom v Ríme dedikovaným pre boha Saturna. Boli ustanovené niekedy okolo roku 220 pred Kristom a pôvodne sa slávili 17. Decembra, no postupne sa predĺžili až do 23. Decembra. Hlavným argumentom býva blízke časové obdobie týchto sviatkov – oba sú v Decembri. Ak by tomu tak bolo, očakávali by sme záznamy od kresťanov či pohanov, ako sa o tom vyjadrujú. Neexistuje ale ani jedna spomienka od raných kresťanských otcov o niečom takom, iba o ich snahe dištancovať sa od pohanských sviatkov.

Druhým prepojením je to, že Rimania si na Saturnalie dávali (resp. mohli si dávať) darčeky. Neboli to ale žiadne veľké veci, lebo väčšina Rimanov bola veľmi chudobná. Obdarovávanie iných nebolo ničím výnimočným pre rímsku kultúru a poznali to aj antickí Izraeliti. Počas sviatku Purim, ako sa dočítame v knihe Ester, židia ustanovujú tento sviatok a ďalej kniha pokračuje vo výklade o tom, ako Izraeliti darovali časti svojho jedla iným ako dary na znak slávenia tohto sviatku.

Sol Invictus a Mithra

O prepojení Ježiša a Mithru som sa už zmieňoval v minulom blogu so záverom, že sa jedná o nejasné paralely, ktoré nefungujú. Iným prepojením býva Sol Invictus – pokus cisára Aurelia o reformáciu kultu Slnka (Sol), kedy zasvätil Slnku chrám a držal na jeho počesť hry prvýkrát v roku 274. Okrem toho, že sa takýto festival nedial každoročne, tak zároveň nie sú žiadne záznamy, že by ho Aurelius ustanovil 25.12. (Steven HijMans, Sol Invictus, The Winter Solstice, and the Origins of Christmas)

Podľa rôznych antických nápisov sa zdá, že bolo isté prepojenie medzi Mithrom a Sol Invictus. Zdá sa, že vyznávači Mithru si ho asociovali so Slnkom, mysliac, že sa jedná o inú reprezentáciu toho istého božstva, alebo že sa jedná o dvoch bohov v jednom. Manuskript zvaný Chronography of 354 poukazuje na to, že narodenie Sol Invictus sa oslavovalo 25. Decembra. Ak beriem do úvahy, že vyznávači Mithru ho identifikovali so Sol Invictus (slnkom), tak sa dá predpokladať, že tento dátum mohli brať ako narodenie Mithru (v nejakej podobe).

Problémom ale je, že nie je nikde záznam o tom, že aj Aurelius bol vyznávačom Mithru – teda že sviatok Sol Invictus ustanovil s Mithrom na mysli, nie to, že ho ustanovil presne v tento deň. Prepojenie Mithru a slávenie Sol Invictus 25. Decembra je zdá sa čisto náhodné. A ako to býva, náhody sa dejú.

Faktom zostáva, že hore spomenutý manuskript je prvou zmienkou o slávení hocijakého pohanského boha 25.12. Vieme však, že raná Cirkev slávila sviatok narodenia Ježiša Krista v rôznych podobách, hoci v iné dátumy (podobne je tomu rozdielne aj dnes medzi Západom a Východom). Nezdá sa teda, že by nejaký sviatok pohanského boha predchádzal kresťanské Vianoce, či že sa ním Cirkev, ktorá si v tom čase zažila obdobia prenasledovania presne kvôli nesláveniu pohanských sviatkov, inšpirovala. Ťažko nájsť hocijaké jasné dôkazy o pohanskom vplyve na sviatok Vianoc, pričom neexistujú žiadne z primárnych historických zdrojov.

Vianočný stromček

Je vianočný stromček pohanským zvykom, ktorý poukazuje na slnovrat či pretrvávajúci život ako stále-zelený strom? Zelené stromy boli symbolom vo viacerých kultúrach počas zimnej sezóny. Pre Egypťanov predstavovali vzkriesenie (triumf života nad smrťou), pre Škandinávcov a Druidov večný život a pre Grékov a Rimanov očakávanie úrody (Saturnalie). Avšak vianočný stromček sa začal používať na vianočné sviatky až v časoch reformácie v 16. stor.

V časoch rannej cirkvi sa používali zelené vetvy na zdobenie príbytkov. Dalo by sa argumentovať, že tak robili kvôli Saturnaliam. Avšak Tertulian už okolo roku 190-220 písal (kriticky) o tom, že kresťania vešali viac vencov a vetiev na svoje príbytky ako pohania (ktorí ich vešali pre rôznych bohov).

V tomto liste Tertulian odsúdil vence a vetvy ako niečo, do čoho treba vložiť nádej, ako to robili pohania so svojimi chrámami. Porovnával ho s chrámom Ježiša, ktorý je pravým Svetlom, v ktorom sme skutočnými chrámami Ducha. Neodsudzoval teda samotnú výzdobu, no to, čo symbolizovala pre pohanov. Končí slovami:

„Vy ste svetlo sveta a večne zelený strom. Ak ste sa zriekli [pohanských] chrámov, nerobte zo svojej brány chrám.“

Existuje veľmi málo dôkazov o tom, že Cirkev prevzala prax vianočných stromčekov či ozdobovania príbytkov od pohanov, ktorých sa pokúšala obrátiť. Kresťania nemali v úmysle uctievať svoje stromy a určite ich nestavali do svojich vchodov, aby odstrašili duchov či pohanských bohov.

Prečo 25. Decembra?

Už v roku 204 n.l. písal Hyppotus z Ríma v Komentári ku knihe Daniel o tom, že už počas jeho doby bola viera v narodenie Krista 25. Decembra:

Lebo prvý príchod nášho Pána v tele, keď sa narodil v Betleheme, bol 25. Decembra, streda, zatiaľ čo Augustus mal štyridsaťdva rokov; no od Adama päťtisícpäťsto rokov. Trpel v tridsiatom treťom roku, 25. marca, v piatok, v osemnástom roku Tiberia Caesara, kým Rúfus a Roubellion boli konzulmi.

Referencia Adama pochádza od iného dokumentu Hyppotusa zvaného Chronicon, kde podľa jeho výkladu sa Ježiš narodil 9 mesiacov po slávení stvorenia. Podľa jeho kalkulácií bol svet stvorení 25. Marca a tak prišiel na dátum 25. Decembra.

Podľa Louisa Duchesna sa koncom 3. storočia rozšírilo slávenie Narodenia Pána v celej Cirkvi, hoci v iné dátumy – napr. 25.12 na Západe a 6.1. na Východe. Duchesne písal:

„Človek by sa možno priklonil k názoru, že Rímska Cirkev si zvolila 25. december, aby vstúpila do rivality s mitraizmom. Tento dôvod však necháva nevysvetlený výber 6. januára a iné dátumy.“ (Christian Worship, Its Origin and Evolution: a study of the Latin liturgy up to the time of Charlemagne, p. 261).

Nakoniec, aj emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Duch Liturgie píše:

„Kedysi sa tvrdilo, že 25. december sa vyvinul v opozícii k Mithrovmu mýtu alebo ako kresťanská odpoveď na kult Sol Invictus, ktorý podporovali rímski cisári v treťom storočí v snahe založiť nové cisárske náboženstvo. Tieto staré teórie sa však už nedajú udržať. Rozhodujúcim faktorom bolo spojenie stvorenia a kríža – stvorenia a Kristovho počatia.“

Pravdepodobne nepravdivé sú aj tvrdenia o tom, že spievanie kolied je pohanský zvyk (ľudia však nespievajú iba na Vianoce a pohanské sviatky), že bozkávanie pod imelom je pohanský zvyk (prvá zmienka o tomto rituáli je z 18. storočia v Anglicku), či to, že Santa Claus je Odin (prvá zmienka o niečom takomto až v roku 1994).

Sú teda Vianoce pohanským sviatkom tak, ako tvrdia internetové „memečka“? Nie a ani paralely medzi Vianocami a pohanskými sviatkami nepoukazujú na to, že by Vianoce vznikli z pohanských sviatkov. Prinajhoršom sa môžeme pozrieť na niektoré vzniky a nájsť v nich pohanské korene. No aj vtedy treba dbať na dôležitú vec – ľudia slávia niektoré sviatky podobne a náhody sa dejú. Korelácia sa nerovná kauzalite.

Teraz najčítanejšie

Ján Čegiň

Študujem PhD v IT, zaujímam sa o filozofiu náboženstva, históriu, apologetiku a teológiu. Konštruktívna kritika a slušná diskusia vítané. Najskôr ma zastihnete na e-maily, keďže FB nepoužívam.