Denník N

Dotyk v ére pandemického zákazu

Dotyk
Dotyk

Uvedomujete si, s koľkým ľuďmi ste si od vypuknutia covidovej hystérie nepodali ruky, neobjímali svojho priateľa? Alebo ste nemali možnosť objať svoje dieťa pri narodení , či rozlúčiť sa s blízkym človekom na smrteľnej postely, z dôvodu covidových zákazov?

Pandémia nám jasne ukazuje, ako bezútešne vyzerá náš život, ak sa nemôžeme vzájomne dotýkať.

Nie, neplánujem dišputovať s hnutím #MeToo, ktoré dotyk vníma ako zbraň, ktorú majú používať muži na presadzovanie svojej moci nad ženami. Na Slovensku si niektorí novinári zgustli na Marošovi Kramárovi, ktorého dotyk sa stal mediálnym katalyzátorom slovenského hnutia #MeTooZKH.

“Dotykové covidové sucho” prišlo v období, kedy sociálne siete už pred príchodom pandémie dominovali  a boli jednoznačne primárnym zdrojom sociálnej interakcie medzi mladými ľuďmi. Prieskumy ukázali, že 95 percent tínedžerov má prístup k smartfónu a 45 percent tvrdí, že sú online „takmer neustále“ a nepotrebujú fyzický dotyk a kontakt s inou osobou.

Aj preto dotyk v súčasnosti, predstavuje najvyššie tabu popri kašľaní a kýchaní na verejnosti. Pandémia nás prinútila zaoberať sa tým, komu dotyk venujeme a komu nie. Strach, ktorý máme navzájom z prípadnej covidovej kontaminácie počas dotykov, nám umožňuje uvedomiť si, ako veľmi nám chýbajú spontánne objatia, podanie rúk, alebo len také malé poklepania po ramene.

Dokonca aj keď stretneme rodinu, od ktorej sme boli celé mesiace izolovaní, musíme vedome odolať pokušeniu ich pobozkať a objať, keďže by ich dotyk mohol ohroziť, alebo by ohrozil aj nás.

Uvedomujete si, s koľkým ľuďmi ste si od vypuknutia covidovej hystérie nepodali ruky, neobjímali svojho priateľa? Alebo ste nemali možnosť objať svoje dieťa pri narodení , či rozlúčiť sa s blízkym človekom na smrteľnej postely, z dôvodu covidových zákazov?

Narodenie

Nie je prehnané hovoriť o dotyku ako o istom jazyku, ktorý sa učíme, podobne ako pri hovorenom jazyku. Prostredníctvom neho sme v sociálnej interakcii s našimi blízkymi, od najskorších štádií po celý náš život. Dotyky používame každý deň, aby sme vyjadrili svoje emócie a povedali niekomu, že sme vystrašení, šťastní, zamilovaní, smutní, sexuálne vzrušení….

Na druhej strane vieme pomerne dobre čítať zámer a emócií iných ľudí na základe spôsobu, akým sa nás dotýkajú.

Pred narodením, keď okolo nás víri plodová voda v maternici, sme pokrytí jemnými chĺpkami známymi ako lanugo, ktoré sa objavujú okolo 16. týždňa tehotenstva. Tieto jemné vlákna zvyšujú naše príjemné pocity v plodovej vode matky, ktorá jemne obmýva našu pokožku. Toto predstavuje prvé hrejivé a upokojujúce materinské objatie ešte pred naším narodením.

Dokonca aj po narodení keď ešte nevidíme, nepočujeme alebo nehovoríme, takmer vždy sa môžeme spoľahnúť na dotyk, aby sme preskúmali svet okolo nás, komunikovali s ostatnými, ako aj im umožnili komunikovať s nami. Každá základná činnosť pri narodení zahŕňa dotyk, ako je prebaľovanie, kúpanie, kŕmenie, spánok a samozrejme maznanie.

Aj keď prežijeme niekoľko prvých mesiacov života, dotyk  je kľúčový pre náš rozvoj.  Dotyk môže napríklad ovplyvniť spôsob, akým sa učíme identifikovať a rozpoznávať iných ľudí už v ranom veku.

Nie nadarmo rôzne výskumy preukázali šokujúce dôsledky deprivácie dotyku na ľudský rozvoj. Viaceré štúdie ukázali, že deti zo sirotincov, ktorých sa v prvých rokoch života takmer nikto nedotýkal, mali neskôr kognitívne a behaviorálne deficity, ako aj výrazné rozdiely vo vývoji mozgu.

Dotyk nad zlato

Pandémia na druhej strane, nám vtĺka do hlavy covidový postulát, aby sme pri každej interakcii, ktorú máme mimo našich domovov, udržiavali bezpečnú vzdialenosť od iných ľudí.

Mnohým, pandémia pripomenula dôležitosť chýbajúceho fyzického kontaktu v živote.  Rovnako ako v rozprávke “Soľ nad zlato”, aj tu si pri nedostatku všímame hodnotu vzájomného dotyku.

Človek má päť zmyslov: zrak, sluch, čuch, chuť, hmat. Pri ochorení na COVID-19 môžte stratiť čuch a chuť.

Dotyk je ale zmysel, ktorý zaplatil najvyššiu cenu. Pripravili sme  sa o jeden z najsofistikovanejších jazykov, ktorými hovoríme. Strácame tým príležitosti na budovanie nových vzťahov a dokonca oslabujeme tie existujúce.

Koľko percent ľudí na Slovensku žije osamote, často ďaleko od svojich blízkych? 10 či 15 percent?
Śtatistiky na Slovensku naznačujú, že stále viac ľudí zomiera osamote. Pritom rôzne štúdie naznačujú, že dotyk skutočne zlepšuje kvalitu našich stretnutí, pričom takýto zážitok hodnotíme pozitívnejšie.

Zistilo sa , že v ľudia so zníženým sociálnym kontaktom majú vyššie riziko skoršej smrti v porovnaní s ľuďmi so silnými sociálnymi vzťahmi. Dotyk je obzvlášť dôležitý, keď starneme. Výskum ukázal, že napríklad jemný dotyk zvýšil množstvo príjmu potravy v skupine inštitucionalizovaných starších dospelých.

Hormón Oxytocín

Veda poskytuje vysvetlenie, prečo na dotyku tak záleží. Dotyk na koži pomáha znížiť srdcový tep, krvný tlak a hladiny kortizolu, teda všetky faktory súvisiace so stresom, u dospelých, ale aj detí. Pri dotyku sa uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý poskytuje pocity pokoja, relaxácie a pohodu.

Zakaždým, keď objímeme priateľa alebo pohľadkáme domáce zvieratko, v našom tele sa uvoľní tento hormón, ktorý nám prinesie dobrý pocit. Asi aj preto, oxytocín posilňuje našu motiváciu hľadať a udržiavať kontakt s ostatnými ľuďmi, čo napomáha rozvoju sociálne orientovaného ľudského mozgu.

Paradoxne počas pandémie, je dotyk osvedčeným prvkom liečby. Sestrám a lekárom dotyk pomáha komunikovať s pacientami. Keďže zdravotníci nemôžu kvôli ochranným pomôckam dobre rozprávať, usmievať sa, alebo byť pacientami videní, vždy sa môžu spoľahnúť na potľapkanie po pleci, držanie za ruku alebo hladenie ruky chorým, aby sa  pacienti upokojili a dali im aj vedieť, že nie sú sami.

V časoch pandémie, keď sme najkrehkejší, potrebujeme dotyk viac ako kedykoľvek predtým. Zo všetkého, čo vieme o sociálnom dotyku je to, že ho potrebujeme podporovať, nie brzdiť. Potrebujeme vedieť všetky nuansy, aby sme rozpoznali jeho nebezpečenstvá, ale aby sme vedeli aj rozlíšiť, že vyhýbať sa dotyku by bola katastrofa.

Dotyk je skutočne dokonalým nástrojom pre sociálne spojenie a preto je dôležité, aby sme z neho vyťažili maximum.

Fyzické dištancovanie sa v čase Covidu, zanecháva neviditeľné jazvy. Bolo by logické, keby väčšina ľudí urobila ako jednu z prvých vecí, keď pandémia pominie, ak by objala všetkých svojich blízkych. Táto potreba, aby sa ľudia mohli navzájom dotýkať, by bola hlavnou prioritou pri definovaní „nového normálu“ po pandémii.

Len takto by bol svet lepší, vzdialený len na jedno obyčajne objatie. Normálni ľudia všetkých krajín, objímajte sa!

Teraz najčítanejšie

Ján Španko

Základom úspechu sú ľudia, ktorí pomáhajú realizovať víziu lepšieho života a nezabúdajú: “Neonacizmus, komunizmus, neo-marxizmus, populizmus a  EU ľavicový liberalizmus v Európe stále prinášajú zvrátené myšlienky  a keď zlyháme, potom sa ponoríme do priepasti nového temného ľavicového veku. ”