Denník N

To najlepšie z knižného roka 2021

Odporúčania od knihomoľky, ktorá už siedmy rok prináša zhrnutia svojich knižných dobrodružstiev

Drahý čitateľ,

ak si verne sledoval uverejnenie aj mojich predchádzajúcich blogov (2020, 2019, 2018), tak Ti musí byť jasné, že som si zasa raz nechala písanie tohto príspevku na poslednú chvíľu. Dobrou správou je, že toto je siedmy (!) knihomoľský výber v poradí a ja si tak pomyselne otváram šampanské a gratulujem si, aký nadľudský výkon som podala. Čiastkovejšie recenzie však môžete nájsť aj na mojom Instagrame, ktorý venujem knižkám a dozviete sa úprimné dojmy aj si vypočujete vcelku časté frflanie na nepodarky.

Blog zvyknem končiť novoročným predsavzatím a tým posledným bola len nádej, že budeme všetci zdraví. Neviem ani vyjadriť ako veľmi som vďačná, že sme všetci v rodine zdraví a zaočkovaní! Čo sa však na jeseň a v zime vykryštalizovalo, bolo zdravie psychické. Rok 2021 bol pre mňa rokom, kedy som dosiahla 30tku a úprimne som ani necítila žiadnu radosť či chuť ju osláviť. Učenie v treťom školskom roku zasiahnutom pandémiou, pocity vyhorenia, neustále sa meniace opatrenia, strach o zdravie a samozrejme hluční dezoláti a populisti prispeli k tomu, že hoci som to prvých pár vĺn dávala dobre, teraz sa po psychickej stránke cítim najhoršie vo svojom živote. Čo mi však v týchto stavoch pomáha je to, že viacerí začali otvorene hovoriť o svojom mentálnom zdraví a verejne písať o terapii. Aj ja som mala obdobia, kedy by som po knihe nesiahla ani keby ma za to platili, a tak úplne chápem, že aj taký Samo Marec, ktorého knižné odporúčania zbožňujem, sa na ne tento rok necítil.  Môj rok síce končí psychickou nepohodou, ale zároveň v pevnej viere, že to už môže byť len lepšie. Kolegyňa má teóriu, že každý človek potrebuje dobrého terapeuta aj fyzioterapeuta a návštevy oboch plánujem praktizovať tak často, ako sa len dá.

Čo mi ešte na jesen pomáhalo cítiť sa ako-tak okej, boli piatkové rande v meste, kedy sme sa prešli po centre, dali si espresso tonic v Coffeepointe a toľko sa obzerali po Artfóre, až sme zakaždým odišli s knižkou. Vidina tejto kombinácie by ma držala v optimistickej nálade, keby niet môjho novoročného predsavzatia, ale to sa dozviete, až keď príspevok dočítate do konca ;)

Tento rok boli mojou inšpiráciou v čítaní tieto dve ženy na Instagrame – romcsa s prenádherným feedom a super odporúčaniami a Lenka Macsaliová, ktorej videá na Youtube sú neskutočné a odporúčam ich pozrieť každému, kto sa zaujíma o literatúru. Tak a zhrnutie tohto všeljakého roka by sme mali a môžeme začať s tým naj, čo by som chcela všetkým odporučiť.

České autorky

Kategóriou, ktorá je u mňa už stálicou, sú české autorky. Ešte sa mi nestalo, že by som siahla po zlej knihe a v kníhkupectve je česká beletria vždy časťou, odkial neodchádzam naprázdno.

Ak ste dieťaťom 90tych rokov, tak ako ja a z času na čas nostalgicky spomínate na túto dekádu, odporúčam Baletky od Miřenky Čechovej. Divoké devadesátky sú prominentnou súčasťou príbehu, tak ako aj baletný svet mladučkej hlavnej hrdinky. Tvrdý tanečný tréning, hladovky a súťaživosť mladých dievčat sú ako päsť na oko s našou domnelou predstavou o ružovom balete, ale autorka píše z vlastnej skúsenosti a príbeh ma ako čitateľa okamžite zaujal.

Anežka je románom Viktorie Hanišovej, ktorá sa už v rebríčku objavila minulý rok so svojou Houbařkou. Hanišová neostala svojej povesti nič dlžná a zasa raz píše smutno-temným spôsobom o ťažkých témach – neplodnosti, adopcii a nefukčnom vzťahu medzi matkou a jej adoptívnou dcérou. Nevyhýba sa ani téme rasizmu a nebudem klamať, jej diela sa čítajú ťažko. Ak sa však nebojíte ťažoby na hrudi z bezvýchodiskových situácii jej postáv, choďte do toho!

Zuzanin dech – Jakuba Katalpa. Nemám až tak rada rebríčky kníh a hlavne som toho prečítala priveľa dobrého na to, aby som určila jasného víťaza, ale najviac ma za srdce chytil asi príbeh z druhej svetovej vojny od Jakuby Katalpy.  U českých autoriek je téme 2SV teraz „v móde“ a nie vždy sa k nej postavia distingvovane, bez sklonu k melodramatickosti, ale Zuzanin dech je naozaj výborne napísaný a ja milujem ženské hrdinky, ktoré sú uveriteľné a pritom v sebe majú niečo, čo Vám nedá spávať. Už teraz ma od autorky čakajú na polici Nĕmci a ja sa teším, až sa do nich v roku 2022 začítam.

Na odporúčanie už vyššie spomenutej Romcsi som si zadovážila Magnesiou Litera ocenený román Teorie podivnosti od Petry Horákovej a musím povedať, že ma zaujala zbierkou tých najbizarnejších faktov napr. o škále typov stolice a knižke dodali punc originality.  Záver ma sklamal, ale inak dej aj autorkin štýl písania nemal chybu.

Petra Soukupová je už tradične stálicou v tejto kategórii a tento rok nebude výnimkou, keďže som prečítala Vĕci, na které nastal čas a zas a znova sa presvedčila, že autorka hrá, resp. píše presne na moju nôtu. Soukupovej postavy sú akoby susedia odvedľa, priemerné rodiny so svojimi každodennými problémami, ale zato nenapísané evitovským štýlom, takže Vás nestriasa od znechutenia či neprevraciate očami nad neuveriteľnou telenovelovou zápletkou.

Tie ostatné

Ako som spomínala už vo svojej IG recenzii, ja vo väčšine prípadov nečítam medailóny ani zhrnutia deja, lebo chcem byť knižkou prekvapená. Niekedy sa mi tak stáva, že ma názov aj obálka úplne zmätie, lebo nekorešpundujú so skutočným dejom. Tak to bolo aj s románom Môj rok pokoja a odpočinku od Otessy Moshfeg a ja som sa zrazu pri čítaní ocitla v metaforickom delíriu spôsobenom upokojujúcimi liekmi a ani som nevedela ako. Odporúčam knihu čítať v kontexte opiátovej krízy v USA (napr. Dreamland od Sama Quinonesa). Nadnesený humoristický tón mi vzdialene pripomínal Bridget Jonesovú a tá je pre môj zmysel pre humor vždy receptom na úspech.

Silnou kávou, čo sa týka tématiky, je Kukolka od Lany Lux. Hlavná hrdinka je rómske dievča z detského domova, ktorá sa dostane do žobráckeho gangu a následne sa nedobrovoľne ocitá v sexbiznise. Trochu mi to pripomínalo Tovar od Tatiany Melasovej a rovnako zle sa mi čítal aj príbeh Kukolky, nie kvôli štýlu autorky, ale kvôli neľahkému osudu hlavnej hrdinky v divokých 90tych rokoch po rozpade ZSSR. V každom prípade však perfektne napísaný román, hodný prečítania.

Vlasť od Fernanda Aramburu bola tohtoročnou najhrubšou buchľou, ktorú som zdolala a famózne rozoberá príbeh dvoch rodín na pozadí baskického separatistického konfliktu. Baskické mená, dokonca aj slovník výrazov nadchnú každého lingvistu a hlavne som rada, že som sa dozvedela veľa nového o konflikte, ktorý si len matne pamätám z tituliek novín z obdobia detstva. Odporúčam aj seriál na HBO Go, ktorý je presnou kópiou knižky :)

S austrálskou literatúrou sa stretávam menej často, ako by som chcela, ale náhoda chcela, že zakaždým však natrafím na niečo podľa môjho vkusu. Inak to nebolo ani Inaque knižke Piknik pri Hanging Rock od Joan Lindsay a keď som sa raz začítala do príbehu zmiznutých dievčat, nemohla som sa odtrhnúť. Záhada ich zmiznutia a dopad na rodiny a komunitu v mestečku ma pohltili a hoci by sa žáner nedal zaradiť ako triler ani mysteriózny, možno v tom spočíva čaro príbehu – každý si v ňom nájde a dosadí to svoje.

Seriál Game of Thrones mi veľmi chýba a nedočkavo čakám na ďalšie pokračovania, prípadne prequely/hocijaké quely. Nostalgicky som sa ponorila do fantazijného sveta urodzených rodov, rytierov a ich súbojov vďaka Georgovi R. R. Martinovi a A Knight of the Seven Kingdoms aka prequelu s Eggom/Aegonom Targaryenom a už odpočítavam dni do seriálu, ktorý sa chystá a dúfam, že aj dotiahne do zdarného konca.

Meno Jakoba Fuggera mi absolútne nič nehovorilo a preto ma zaujal titul knihy Najbohatší muž všetkých čias od Grega Steinmetza. Historická edícia Absyntoviek vie, ako na čitateľa a vďaka tomuto dielu som sa dozvedela kopec vecí o obchodníkovi, ktorý hoci pôsobil v Augsburgu, mal biznis aj v Banskej Bystrici a v stredoveku hýbal panovníkmi a dejinami podľa ľubovôle. Normálne ma peňažné záležitosti a podvojné účtovníctvo absolútne nebavia, ale v tomto historickom kúsku má fascinovala každá jedna strana. Založil Fuggerei, štvrť nájomných domov pre chudobných a po rekonštrukcii po 2SV stojí dodnes. Vygooglite si obrazky, mňa hneď presvedčili, že Augsburg si dávam do cestovateľského wishlistu ♥.

Cenu za najzvláštnejšiu tématiku knižky, ktoú som prečítala, vyhráva Patrik Svensson a jeho Evanjelium o úhoroch. Tak ako väčšina ľudstva, som ani ja nevenovala tomuto tvorovi bohvieakú pozornosť, no Svensson ma presvedčil, ako veľmi je jeho životný cyklus zaujímavý a do akej preobrovskej miery ovplyvnil európske kultúry a kuchyne. Históriu prekladá vlastnými rodinnými spomienkami a výsledkom je nádherne napísané vyznanie neviem či zrovna lásky, ale aspoň veľkého záujmu živočíchovi, na ktorého sa už nikdy nebudem pozerať rovnako ako predtým.

Čakajúce na poličke na nadchádzajúci rok

  • Karin Lednická – Šikmý kostel
  • Patrik Hartl – Malý pražský erotikon
  • Bernardine Evaristo – Girl, Woman, Other
  • Olga Tokarczuk – Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď
  • Stephen Merkley – Ohio
  • Colson Whitehead – Underground Railroad
  • Paolo Gordano – Osamelosť prvočísiel
  • Mike Gayle – Muž, ktorého asi poznám

Tak to by bolo asi pre tento rok všetko! Veľmi rada uzatváram tento katastrofický pandemický rok a pevne dúfam, že ten budúci už bude lepší. Mojím hlavným predsavzatím je nekupovať žiadne nové knihy (inspo: Inferno na polici) a dočítať tie tsundoku resty, čo ma čakajú už nejaký ten čas. Asi sa nestihnem cez všetko prehrýzť ale ocením aj snahu :)

Ak ste to dočítali až sem, tak Vám prajem veľa zdravia (psychického aj fyzického), dobrých kníh a lásky! Nič viac my knihomoli nepotrebujeme :)

Teraz najčítanejšie