Denník N

Najväčšie literárne, filmové, hudobné a herné radosti roka 2021

Už druhý rok za sebou covid obmedzuje náš kultúrno-spoločenský život — z druhej strany, toľko voľných večerov som mal naposledy asi niekedy na internáte. Čo sa mi počas nich podarilo prečítať, pozrieť či vypočuť? Nech sa páči, toto sú moje najväčšie kultúrne radosti roka 2021.

Literatúra
S pani manželkou si vždy na Silvestra vytvárame zoznam kníh, ktoré chceme v nasledujúcom roku prečítať — z toho posledného sa mi to podarilo takmer všetko. Dlhoročný rest Parfum bol pre mňa milým prekvapením, rovnako aj klasika Miláčik. Aj keď nie som veľkým fanúšikom súčasnej prózy (a už vôbec nie tej francúzskej), veľmi som si vychutnal pomaly plynúci Klub nenapraviteľných optimistov. Dojímavé Kvety pre Algernona, dravý Král Conan a jeden zo základných sci-fi kameňov Duna zas pekne reprezentujú moju obľubu vo fantastike. Rovnako aj radostný návrat k Väzňovi z Azkabanu, Ohnivej čaši a súhrnným Spisom H. P. Lovecrafta. Najsilnejším minuloročným románom však pre mňa bol Dostojevského Zločin a trest. Nebojte sa tejto klasiky, stále má čo ponúknuť — a rozhodne nie je toxická.

V non-fiction sekcii som sa relatívne dosť (na moje pomery) venoval teórii literatúry — či už v podobe esejí Ursuly K. Le Guinovej Proč číst fantasy, Čítaj literatúru ako profesor T. C. Fostera alebo Tolkiených Netvorov a kritikov. Otcom Pána prsteňov sa do hĺbky zaoberá aj český religionista T. Hošek v knižočke Sloužím Tajnému ohni — veľmi odporúčam všetkým fanúšikom, keď už sme mali to dvadsiate výročie od premiéry Spoločenstva prsteňa. A ak by ste chceli skúsiť práve niečo z filmovej teórie, siahnite určite po zábavnej Encyklopédii akčného filmu.

Náročnejšie témy otvára už klasická reportáž z povojnových procesov Eichmann v Jeruzaleme, osobné svedectvo kazateľa priťahovaného rovnakým pohlavím v Dá sa takto žiť?, prehľadný súbor politických svetonázorov v Scrutonovom Jak být konzervativec a nestarnúce Rady zkušeného ďábla C. S. Lewisa, ktorému sa zas do hĺbky venuje životopis od A, McGratha Excentrický génius a zdráhavý prorok.

No a ak by som v našej domácnosti urobil anketu o najkrajšiu knihu, určite by to vyhralo nové vydanie Harryho Pottera od londýnskeho štúdia MinaLima. Krásne ilustrácie (takmer na každej strane!) v spojení s rozkladacími diorámami a interaktívnymi prvkami už zdobia prvé dve časti kúzelníckych dobrodružstiev a stali sa najväčšou ozdobou našej knižnice.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 — 1881)

Komiks
Po dlhom otáľaní som dal konečne šancu komiksovému Conanovi od K. Busieka — a neľutujem! Priamočiary radostný pulp som objavil aj v retro dobrodružstve Ú.P.V.O. 1946, kde sa riešia nacisti, tajné vesmírne projekty a upíri. Vďaka moderovaniu diskusií Anasoft litera som sa dostal aj k Rudovi Zóne Daniela Majlinga. Slovenský komiks, ktorý stojí za to.

Experimenty s bublinami, farbami, formátom a otáčaním dole hlavou mi úspešne predviedol Sandman v svojej Předehre, Rozprávky Oscara Wildea zas krásne adaptoval znalec opier P. C. Russell. A objav roka? Mexický ilustrátor Tony Sandoval. Vo Vodnom hadovi sa predstavil ako parádny kreslič mora, chobotníc a gotických dievčat s veľkými hlavami a zubami. Surrealistická atmosféra a jeho láska k akvarelu ma ihneď pohltila. V širokouhlom Doomboyovi, príbehu o láske osamelého chalana hrajúceho skladby svojej zosnulej priateľke, sa mu navyše podarilo namiešať všetky ingrediencie tak akurát. Krásny komiks.

Doomboy (Tony Sandoval)

Film
Okrem znovu pozretia mnohých klasík ako Batman (Burtonov i Nolanov), Indiana Jones, Krstný otec, Potomkovia ľudí či stále fascinujúci Jurský park (tá animatronika!) som sa kvôli takmer úplne zatvoreným kinám ňúral najmä v minulosti. Tak si to tu zoradím pekne chronologicky.

„Jednozáberová“ konverzačka Povraz (1948) mi opäť pripomenula Hitchcockovu genialitu, Na pravé poludnie (1952) zas schopnosť westernu experimentovať ešte pred tým, než to bolo cool. Trojhodinový epos s davovými scénami, ruskou zimou a utrápenými postavami — to je Doktor Živago (1965).

Výzvu pozrieť si všetky bondovky sa nám spolu s pani manželkou taktiež podarilo splniť, vypichol by som kanonického Goldfingera (1964), totálne uletený Moonraker (1979) a svižné Goldeneye (1995). Moje najobľúbenejšie Casino Royale (2006) však ostalo neprekonané.

Tarkovského Solaris (1972) sa mi už pozeral trocha ťažšie než eskapády agenta Jej Veličenstva — predsa len, vyžaduje si viac pozornosti a trpezlivosti. Polanského smutná Čínska štvrť (1974) a Donnerova temnota s parádnou hudbou Prichádza Satan! (1976) uzatvárajú sedemdesiatkové okienko.

Osemdesiatky preskočíme a máme tu remeselne dokonalý triler Utečenec (1993), mladého Daniela Day-Lewisa ako írskeho väzňa V mene otca (1993) a už sa pomaly dostávame do súčasnosti. Môj obľúbený Terrence Malick konečne natočil dokumentárny prírodopisný film Voyage of Time (2016), mladší z Affleckov sa schovaný pod prestieradlom zamýšľa nad plynutím času v prekrásnom Prízraku (2017), Florence Pugh trpí v etno-folk horore Slnovrat (2019) a Frances McDormand putuje karavanom po Amerike v melancholickej Krajine nomádov (2020). Osobitnú zmienku si zaslúži fotograficky presne nasnímaná čiernobiela slovenská dráma Služobníci (2020).

A čo najnovšie filmy? Parádne som sa bavil pri nejednoznačných Rytieroch spravodlivosti a Chlaste, široký úsmev na tvári mi vyčaroval Nikto — hneď je vidno, keď kvôli akčným scénam venujete dostatok času na nacvičenie starej dobrej poctivej choreografie. Netflix ma potešil poetickými Vykopávkami, kde Ralph Fiennes postupne objavuje anglosaskú pohrebnú loď; a antiwesternom Sila psa vyvíjajúcom sa presne opačne, než čakáte. Silnými kino zážitkami po polročnom pôste boli urputný Rozhnevaný muž a dojímavý Otec, ale opakovane som na premietanie šiel iba na jediný film — epickú Dunu Dennisa Villeneuvea. Nie je bezchybná, ale tak dobré zladenie hudby, praktických efektov, dizajnu, kamerových kompozícií a objavovania nových svetov som už dlho-predlho nevidel.

Duna (réžia — Denis Villeneuve)

Seriály
Doháňanie seriálových restov — ktorých mi ostáva aj tak požehnane — malo u mňa na začiatku roka podobu hudobne nadupaných Peaky Blinders (s03, s04). A aj keď „cikánom z Birminghamu“ trocha dochádza dych, teším sa na ich spomalene vejúce plášte aj v piatej a (záverečnej) šiestej sérii. Netflixu som dal šancu aj v podobe animovanej minisérie Love, Death & Robots (s01), v ktorej sa viacero kreatívnych tímov podieľalo na vytváraní jednotlivých uzatvorených epizód. Aj napriek kolísavej kvalite, tak častej pri podobných antológiách, klady prevažujú nad zápormi.

Na HBO som objavil málo známeho Warriora (s01, s02) natočeného podľa nerealizovaného námetu Brucea Leeho. Historická gangsterka, tentokrát situovaná v prostredí prisťahovaleckého San Francisca, má luxusnú choreografiu bojových scén, ktorú by jej mohla závidieť väčšina celovečerných filmov. Ďalšie bizarné príbehy pána Piclesa v seriáli Kidding (S02) predstavujú zrejme životnú rolu Jimma Carreyho — zostarnutý komik Jeff riešiaci svoj rozvod v priamom prenose bábkovej šou ma chytil za srdce.

Na nepoznanie namaskovaný Colin Farrell ako lovec veľrýb a monštrum v ľudskej podobe vyčíňa v minisérii The North Water, kde sa spolu s výpravou anglických rybárov vydáva za polárny kruh. Mrazivé, pomalé a pod kožu sa vrývajúce ako niekoľko rokov starý Terror. Knižnú predlohu už mám vo svojom hľadáčiku.

The North Water (réžia — Andrew Haigh)

Hudba
Okrem knižnej a filmovej sekcie mám tento rok Dunu umiestnenú aj v tej hudobnej — a to vďaka exotickému soundtracku Hansa Zimmera. Ak ste nepočuli (a nevideli) v kine, prišli ste o veľa. Steven Wilson vydal prekvapivo tichý album, na ktorom prevažuje elektronika nad gitarami — The Future Bites. Môj obľúbený projekt inšpirovaný klasickými kancionálmi, Porter Gate, zložil ďalší koncepčný album s výpovedným názvom — Advent Songs. Takto si predstavujem tvorbu súčasných duchovných piesní.

Zo Slovenska som najviac počúval prvý album Sama Kovalčíka a.k.a. Zabiť Františka. Vťahujúci folk s krásne napísanými textami v našom rodnom jazyku. Po zvláštne rozbitej nahrávke Zabi ma sa v plnej paráde vrátil aj Čad s rozzúrenými Medveďmi.

V lete ovládli náš gramofón starí páni z Iron Maiden. Samurajské Senjutsu svojimi spletitými kompozíciami, údernými riffmi a krásnou pompéznou melodikou potvrdzuje, že ani na prahu sedemdesiatky nepatrí Železná panna do zberu. Na sklonku roka som objavil optimistickú osem člennú nórsku kapelu Meer, ktorá na svojom druhom albume Playing House kombinuje elektroniku, gitary aj sláčikovú sekciu do srdca hladiacich skladieb.

Čo sa u nás doma točilo v roku 2021 na gramofóne najčastejšie? Idiot Prayer — záznam z intímneho klavírneho koncertu Nicka Cavea, ktorý nahral počas pandémie v prázdnej londýnskej Alexandre Palace.

Idiot Prayer (Nick Cave)

Spoločenské hry
Nadšenie z objavenia únikových hier u nás pokračovalo aj v roku 2021 hraním mystického Procitnutí, stredovekého Adventure Games a obsiahleho Útěku z blázince. Je krásne sledovať, ako tvorivo sa jednotliví autori stavajú k tomuto hernému subžánru. Niektorí použijú appku, iní sériu uzatvorených obálok reprezentujúcich jednotlivé miestnosti alebo veľkoformátové karty postupne tvoriace pôdorys budovy. Veľkým dobrodružstvom je tak už len otváranie samotných krabíc.

Rodinná klasika Ticket to Ride oslávila svoje pätnáste výročie ďalšou obrovskou krabicou — 15th Anniversary Edition obsahujúca okrem väčšieho a prepracovanejšieho plánu aj nové modely vláčikov v krásnych vintage plechovkách urobila radosť najmä mojej pani. To môžem povedať aj o mini dvojkovke Harry Potter — Hogwarts Battle: Defence Against the Dark Arts, v ktorej sa ocitáte v koži Rokfortských študentov učiacich sa mierne nebezpečné duelové zaklínadlá.

V decembri sme spolu s našim pánom vikárom začali zabíjať drakov, zombíkov a goblinov v retro dračáku Descent, ktorý nabral na svižnosti vďaka novej appke zastupujúcej Pána jaskyne. A konečne sa mi podarilo dostať aj k budovaniu roztomilého mestečka obývaného sympatickými zvieratkami v Divukraji. Chytľavá rodinná eurovka obohatená nádhernými ilustráciami, básničkami a obrovským Prastromom.

Divukraj (REX hry)

Čo nás čaká v roku 2022?
Ak by som sem skopíroval záverečný text z minuloročného súhrnného článku, mnoho by sa toho nezmenilo. Kvôli pandémii sa odložila premiéra nového Batmana Matta Reevesa (vyzerá dokonale!), súhrnné vydanie Čarodeja Zememorí, veršovaná Tolkienova romanca Beren a Lúthien či Howardova priamočiara rubačka Dobrodruh Conan. Svojský Robert Eggers pred pár dňami predstavil parádny trailer na svoj najnovší film The Northman a Porcupine Tree sľubujú na leto nový album po trinástich rokoch. Najviac som však zvedavý na zatiaľ nepomenovaný seriál zo sveta Pána prsteňov ktorý pre nás chystá Amazon. Snáď si všetci kompetentní uvedomujú, aké zlato majú v rukách.

Prvý obrázok zo zatiaľ nepomenovaného seriálu zo sveta Pána prsteňov (Amazon prime)

Na záver vám chcem poďakovať za to, že ste dorazili až sem. Máte výdrž. Ak chcete viac takýchto článkov, pravidelné knižné postrehy môžete sledovať na mojom blogu. Čitateľský denník vo forme podcastu nájdete aj na Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Kreatívny, empatický a kultúrny rok 2022 želám.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.