Sliač – kúpele alebo vojenská základňa ?

Slovensko je unikátnou krajinou, v ktorej prírodné podmienky umožňujú stáročia prekvitať kúpeľníctvu. Zdravie a liečivá sila prírody, prírodných prameňov boli  cenené ako klenot najvzácnejší, ktorý sa nedá vyvážiť zlatom, drahokamami a už vôbec nie papierikmi, ktoré nekryté zlatom majú viac ako fiktívnu hodnotu.

Kúpele Sliač patria k jedným z najvýznamnejších kúpeľov na Slovensku. Pre obyvateľov Lučenca, v ktorom mali za monarchie sídlo dve väčšie  vojenské posádky – delostrelectvo a jazdectvo, s čím bolo spojené, že v meste žili viacerí dôstojníci aj so svojimi rodinami, ktorý boli príslušníkmi (nielen) uhorskej šľachty, boli kúpele Sliač známym a často navštevovaným miestom. Boli vychýrené aj v Budapešti, ktorá mala priame vlakové spojenie s Lučencom, preto bol Lučenec označovaný za predmestie Budapešti.

Nielen moji prastarí, starí rodičia, rodičia, ale aj ja sama mám pekné spomienky na kúpele Sliač, v ktorých sme mali so spolužiakmi maturantami stužkovú slávnosť.

Kúpele sú známe  už vyše 770 rokov vďaka liečivým účinkom unikátnych minerálnych prameňov.

Kúpele plnia nenahraditeľnú úlohu nielen  v liečbe chronických ochorení, ale slúžia aj ako skvelá prevencia vážnejšieho ochorenia. Hoci dnes, oproti našim predkom, väčšina ľudí úlohu kúpeľov podceňuje a dôveruje radšej farmaceutikám, ktoré majú mnoho vedľajších účinkov.

Múdri ľudia však nepodceňujú silu prírodných liečivých zdrojov, ktoré sú už niekoľko storočí považované za jedinečné a unikátne. V súčasnosti je pobyt v kúpeľoch Sliač odporúčaný na liečbu onkologických ochorení, ochorení obehového ústrojenstva, chorôb pohybového ústrojenstva a ženských ochorení.

„Vo svete nenájdete miesto, na ktorom by vyvierali, tak ako v Kúpeľoch Sliač, minerálne pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom kysličníka uhličitého.  Izotermická teplota 33,2°C, a maximálna koncentrácia CO2 robia kúpele miestom tak jedinečným, že pacienti pociťujú priaznivé účinky už počas pobytu.“ uvádza sa na webovej stránke kúpeľov Sliač. http://www.spa-sliac.sk/?onas.html

Kúpele Sliač nie sú len unikátnym prírodným bohatstvom Slovenska. Sú aj kultúrnym dedičstvom. Prvý kamenný jednoposchodový kúpeľný dom bol postavený  v roku 1818 so štyrmi bazénmi, ktoré boli napĺňané bez zbytočných neprirodzených zásahov priamo z Kúpeľného prameňa. Okrem toho  bol postavený aj prvý kúpeľný hotel pre cezpoľných hostí – Buda, dnes známy pod názvom Bratislava.  Ten vybudovala v roku 1812 Zvolenská župa. K pôvodne jednoposchodovej  budove s dvadsiatimi štyrmi izbami, jednou sálou, dvomi kuchyňami a štyrmi špajzami, bolo v roku 1889 dostavané druhé poschodie a  o dva roky neskôr bola Buda vo výške prvého poschodia prepojená drevenou terasou s hotelmi Pešť (neskôr Detva) a Hungária (neskôr Slovensko).

Bratislava je najstarším kúpeľným hotelom na Sliači, ktorý stál pri zrode svetoznámych sliačskych kúpeľov. V roku 1922 kúpele odkúpil československý štát.

Komplex nových budov hotela Palace navrhol pražský architekt Rudolf Stockar. Projekt sa týkal komplexu reštauračných a spoločenských miestností situovaných na okraji celého kúpeľného komplexu. Vznikla tak 240 m dlhá funkcionalistická budova, ktorú dnes vnímame ako jeden celok, a ktorá sa súčasne stala hlavnou budovou kúpeľného areálu.

V súčasnej dobe je celý komplex Kúpeľného hotela Palace zaradený do registra pamiatok funkcionalistickej architektúry DOCO-MOMO. Je považovaný za jedno z vrcholných diel Rudolfa Stockara. Od roku 1998 je komplex Palace vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V čase svojho vzniku patril  k najluxusnejším kúpeľným zariadeniam v republike.

„V kúpeľoch sa liečilo viacero známych osobností – uhorský panovník Matej Korvín, polyhistor Matej Bel, palatín Jozef Habsburský, srbská kráľovná Natália, maďarský revolucionár Lajos Kossúth, rakúsky dramatik a básnik Franz Grillparzer, básnici – Ján Kollár, Andrej Sládkovič, P. O. Hviezdoslav; rímskokatolícki kňazi – Štefan Záhorský, Jozef Kačka; literárny vedec a kultúrny pracovník Dr. Jozef Škultéty, básnik a literárny kritik Dr. Štefan Krčméry, spisovateľky – Terézia Vansová, B. S. Timrava, E. M. Šoltésová, Štefánia Pártošová; poetka Ľudmila Podjavorinská, spisovatelia – Ferdinand Gabaj, Ján Smrek, Pavol Horov, Mikuláš Huba, Janko Jesenský, J. C. Hronský; francúzsky spisovateľ René Picard, kambodžský princ Norodom Sihanuk, český komik Vlasta Burian, politik a kňaz Jozef Tiso, prvý prezident ČSR T. G. Masaryk, politik a diplomat Dr. Eduard Beneš, politik a štátnik N. S. Chruščov, čsl. prezident armád. gen. Ludvík Svoboda; maliari a ilustrátori – Janko Alexy, Ľudovít Fulla, Martin Benka; ľudoví umelci bratia Ján a Martin Santrirárovci, hudobní skladatelia – Alexander Moyzes; herec Július Pántik a mnohí ďalší.“ uvádza webová stránka kúpeľov Sliač.

Nielen naši predkovia, ale aj súčasní obyvatelia si vážia toto dedičstvo.  Veľký boj sa  rozhorel v súvislosti s potrebou ochrániť vzácne minerálne pramene v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R2, jej obchvatu okolo mesta Zvolen. „Petičný výbor za výstavbu Severného obchvatu mesta Zvolena R2 ohlásil verejný protest.“ písala tlač v júni 2021 https://mynovohrad.sme.sk/c/22692818/protestujuci-vo-zvolene-zablokuju-hlavny-cestny-tah-dopravu-obmedzia-aj-v-lieskovci.html, ale hlasy na ochranu kúpeľov sa ozývajú už dlhšie Zvolen bez obchvatu. Pretne diaľnica mesto? – Ľudia – Ekonomika – Pravda

Kúpele Sliač obklopuje mestečko, v ktoré je tiež známe svojím letiskom a pravidelnými populárnymi leteckými dňami, ktoré sú na ňom organizované. Toto je fakticky v bezprostrednej blízkosti areálu kúpeľov Sliač  ( a neďaleko ďalších známych kúpeľov Kováčová).

Jednou z lokalít, ktoré by mala Slovenská republika na základe návrhu obrannej dohody prenechať USA, je vojenské letisko Sliač. V pripomienkach k navrhovanému zneniu zmluvy Generálna prokuratúra uviedla aj toto „Čl. 11 navrhujeme doplniť odsekom 5, v ktorom sa vyjadrí, že ozbrojené sily USA na územie SR nesmú vstupovať s jadrovými, chemickými a biologickými zbraňami, držať ich a prepravovať, pričom slovenské orgány majú právo na území SR dodržiavanie tohto zákazu kedykoľvek skontrolovať, a to bez predchádzajúceho súhlasu ozbrojených síl USA.“ a tiež toto „žiadny suverénny štát by nemal dovoliť, aby cudzie ozbrojené zbory na jeho území skladovali vojenský a iný materiál bez možnosti výkonu štátnej moci spočívajúcej v kontrole množstva uvedeného materiálu, resp. tak, ako sa navrhuje Dohodou, aby bolo zamedzené právu Slovenskej republiky na kontrolu vojenského materiálu uskladneného na území Slovenskej republiky cudzou mocou. … Uvedeným ustanovením by sa Slovenská republika zaviazala obmedziť výkon vlastníckych práv nielen samosprávy, ale aj fyzických a právnických osôb. Z čl. 3 ods. 3 navrhujeme vypustiť písm. b), nakoľko ozbrojené sily USA nemôžu vyžadovať, hoci len dočasný prístup a využitie súkromných pozemkov a zariadení fyzických a právnických osôb SR bez primeranej náhrady. Ide o hrubý rozpor s Ústavou SR a právom EÚ, ak by orgány cudzieho štátu mali mať možnosť zasahovať do vlastníckych práv fyzických a právnických osôb v Slovenskej republike..“

V pripomienkach generálna prokuratúra pripomína, že  eviduje viaceré prípady podaní občanov, resp. občianskych združení, týkajúcich sa rôznych otázok nepriaznivého zásahu do ich kvality života v regiónoch v oblasti vojenských letísk, napríklad pre rušenie hlukom z leteckej prevádzky vojenských lietadiel v okolí vojenských letísk (Sliač a Kuchyňa). 

Je možné teda konštatovať, že niektoré negatíva súvisiace s prevádzkou vojenských letísk sú už dlhodobo známe a pokiaľ ide o spomínanú hlučnosť letísk a rušenie hlukom z prevádzky vojenskej techniky obyvateľov dotknutých regiónov. Obyvatelia priľahlých regiónov pri vojenských letiskách dlhodobo nie sú spokojní zo stavom hluku z letovej prevádzky, záležitosť považujú za nevyriešenú a situáciu vnímajú tak, že problematika prechádza z jednej vlády na ďalšiu, bez zmeny. V prípade návrhu bilaterálnej Dohody je dôvodné a rozumné očakávať, že prevádzka vojenských letísk, pokiaľ ide o frekvenciu letov a hladinu nočného, či denného hluku, rušenie telekomunikačných frekvencií a iných nepriaznivých dopadov na obyvateľov dotknutých regiónov sa iba zvýši, avšak návrh Dohody to nijako explicitne nerieši.https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=0&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_cisloLP=LP%2F2021%2F786&_processDetail_WAR_portletsel_action=pplpZobrazPripomienky

Slovensko je krásnou krajinou a žijú tu hrdí ľudia, ktorí sú schopní premýšľať. A vedia aj čítať. Škoda len, že premiér, ministri a aj prezidentka, sa k nám správajú ako k poddaným, ktorí nevedia ani čítať, ani písať, a ktorých  IQ neprekračuje dvojciferné hodnoty. Ale niektorí tu žijúci občania sú aj  potomkami aristokratov, ak aj nie kráľovských rodín, a vedia nielen čítať a písať vo svojom rodnom jazyku, ale ovládajú aj viac cudzích jazykov, a bola im vštepená nielen schopnosť premýšľať, ale aj hrdosť a láska k slobode.