Denník N

Na falošné pasy a v prestrojení

Boli to pokusy úspešné, menej úspešné a občas aj naivné. Aj takto sa pokúšali ľudia uniknúť z krajiny, kde sa im nežilo dobre. Falošné doklady, zmenená podoba a aj prestrojenie za ženu. Pripomenieme si ich na niekoľkých príkladoch.

Prípad prvý: Útek na pasy hokejistov

V marci roku 1963 malo brnenské hokejové mužstvo Kometa pripravený výjazd na priateľský zápas v Záhrebe. Dvaja fanúšikovia to využili. Vedeli, že vedúci mužstva má v taške všetky pasy hráčov aj s výjazdnými doložkami. Ten deň ešte Kometa dohrávala zápas na domácom ľade a na ďalší deň mali odcestovať.

ZKL Brno 1962-63ZKL Brno 1962-63 (zdroj: HC Kometa History)

Počas ligového stretnutia sa teda dvojica vlámala do kancelárie funkcionárov, vytiahli z tašky dva pasy a zmizli. Nie je jasné, prečo počítali s tým, že im na hraniciach prejde porovnanie vzhľadu s fotkou v pase. A dúfali, že vedúci mužstva stratu pasov zistí až pri prechode cez hranice do Maďarska. Oni dvaja ešte tú noc nasadli do rýchlika smer Budapešť. So sebou si viezli aj nafukovačky. Síce nebola sezóna, ale mali asi pripravenú výhovorku, že na nich chcú spať. Kým hokejisti na druhý deň zistili, že dva pasy chýbajú, bola táto dvojica už v Juhoslávii. Dostali sa cez Záhreb až do mesta Koper, ktoré je po mori vzdialené od talianskeho brehu len 7 kilometrov.

Nafúkali si matračky a vyplávali na nich na more. Veslovali len rukami, ale prúdy ich zahnali na otvorené more. Talianski rybári jedného z nich vylovili živého z vody o dva dni. Druhý počas tohto nerozvážneho pokusu o útek zomrel. Ich pravé mená nie sú zo zdroja známe.

Prípad druhý: Prestrojenie za druhé pohlavie

30. mája 1976 nadránom sa na cestnom hraničnom priechode do západného Nemecka v Pomezí nad Ohří objavila občianka NSR Lieselotte Hentschel. Pasovej kontrole bola podozrivá jej nervozita a tak trochu príliš tvrdé rysy tváre. V kancelárii, keď už bolo všetko jasné, dala táto osoba dole parochňu a vykľul sa z nej východný Nemec Manfred Winkler. Skutočná Lieselotte bola v Chebe zadržaná a dvojica sa priznala k tomuto drzému pokusu o nelegálny prechod. Ich ďalšie osudy nie sú známe. Je pravdepodobné, že Manfreda odovzdali východonemeckým úradom a Liesellote bola asi vyhostená.

Manfred WinklerPrestrojenie Manfreda Winklera (zdroj: Muzeum policie)

Prípad tretí: Falošní železničiari

V júli 1953 zbehol zo základnej vojenskej služby Stanislav Vrbka (1932). Takmer rok sa ukrýval u priateľov, ale donekonečna to nešlo. Pri úteku sa k nemu pridal Josef Onderka. Mladíci si pripravili smelý plán. Mali sa prezliecť do rovnošaty železničiarov a dostať sa do vlaku smerujúceho do Rakúska. Dúfali, že si ich nikto nebude vo vlaku pri kontrole všímať. Podľa rady jedného muža z Břeclavi naskočili 26. apríla 1954 za jazdy do vlaku. Oblečené mali železničiarske blúzy a na hlave čapice. Dostali sa do tendra, čo bol špeciálny vagón so zásobou uhlia.

TenderIlustračná snímka (zdroj: Wikimedia Commons)

Tu ich však už po 15 minútach odhalila hliadka pohraničníkov. Zadržali ich a odsúdili v rámci protištátnej skupiny. Po prepustení z väzenia sa Stanislav Vrbka neprestal pokúšať o odchod z Československa a v uvoľnenom režime roku 1968 dostal povolenie na krátkodobé vycestovanie, z ktorého sa už nevrátil. Podnikal v Čile a neskôr presídlil do západného Nemecka.

Prípad štvrtý: Útek na francúzsky pas

Na jeseň 1966 bol v Prahe na umeleckom festivale Serge Oldenbourg. Tu býval u dnes dobre známeho výtvarníka a hudobníka Milana Knížáka. Na jednom večierku sa zoznámil s vojakom základnej služby Ivanom Demjenom. Ten sa Francúzovi sťažoval na pomery v armáde. Francúz vytiahol pas a podal ho vojakovi. S výzvou, že ak je chlap, dokáže na ten pas utiecť. Demjen súhlasil a dostal od Francúza aj civilné oblečenie. Podoba tam bola, vedel po francúzsky a tak 18. októbra 1966 prišiel na hraničný priechod Folmava a na francúzsky pas bez problémov prešiel do západného Nemecka.

Ivan Demjen a Serge OldenbourgIvan Demjen a Serge Oldenbourg (zdroj: ABS)

Na druhý deň Oldenbourg oznámil, že v opilosti stratil pas. To by na francúzskom veľvyslanectve nebol problém, ale potreboval aj československé vízum. Úrady rýchlo zistili, že na jeho pas už niekto vycestoval. Francúz sa žiaľ priznal, že dal pas vojakovi. Štátna bezpečnosť vyšetrovala celú umeleckú komunitu, v ktorej sa to odohralo, vrátane Milana Knížáka. Oldenbourg dostal tvrdý trest: 3 roky nepodmienečne. Ostatní, čo pomáhali, podmienečné tresty. Francúza prepustili na slobodu v období Pražskej jari.

Prípad piaty: Únik chartistu

Jindřich Tomeš (1959) bol v roku 1980 odsúdený na rok väzenia za výtržníctvo. V skutočnosti išlo o spievanie „neslušných“ protištátnych textov. Len dva mesiace po prepustení stál pred súdom znova za údajné krivé svedectvo. Tomeš sa už do väzenia vrátiť nechcel za žiadnu cenu. Bol vyšetrovaný na slobode a počas prestávky súdneho pojednávania jednoducho vyšiel z budovy, že si ide kúpiť cigarety, a utiekol. Niekoľko mesiacov sa skrýval, až sa mu rozhodla pomôcť Carol Paris. Francúzka, ktorá navštevovala Československo, vozila sem exilovú literatúru a stýkala sa s disentom.

Carol ParisCarol Paris (zdroj: Post Bellum)

Doma vo Francúzsku si dala s pozmenenou podobou vystaviť pas na meno svojej kamarátky, lebo pod svojím menom by už mala v Československu problémy. Okrem toho potrebovala pas pre Tomeša. Požiadala preto svojho známeho Emmanuela, aby vycestoval do Prahy, tam jej dal svoj pravý pas a požiadal potom na veľvyslanectve o vystavenie nového. Pri prvej ceste do Prahy to Francúz zo strachu nezvládol. Sľúbil ale, že pri druhej návšteve to už uskutočnia. A sľub dodržal.

Carol teda nakoniec sadla v Prahe do vlaku pod cudzím menom a vedľa seba „pašovala“ chartistu na pravý pas francúzskeho občana. Tomešovi zmenili podobu, dokonca mal nalepené falošné obočie. Nevedel však ani slovo po francúzsky. Ale Carol už mala skúsenosti, že pasováci a colníci tiež nie. Odvážny pokus vyšiel a Tomeš dorazil až do Paríža. Tu požiadal o politický azyl, ktorý aj dostal. Nejakú dobu spolu s Carol žili, potom sa ich cesty rozišli.  Carol sa do Československa znova pozrela v roku 1990. Obnovila kontakty s priateľmi z disentu a nakoniec sa aj za jedného Čecha vydala. Tomeš sa dokázal vo Francúzsku o seba postarať a v Alsasku žije dodnes. Jeho príbeh si môžete pozrieť v archíve Českej televízie.

Jindřich TomešJindřich Tomeš v súčasnosti (zdroj: Česká televize)


K niektorému z týchto príbehov, prípadne k inému podobnému, sa ešte na tomto blogu v budúcnosti vrátime.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný ilustračný obrázok: Komiks Ještě jsme ve válce (kapitola Mánička ze severu)

Zdroje:

Jožka Pejskar: Útěky železnou oponou (str. 52-53)

Ivo Pejčoch: Hrdinové železné opony (str. 172)

Ivo Pejčoch: Odvaha na železné oponě (str. 64-45)

Ivo Pejčoch: Odvaha na železné oponě (str.70-72)

Signatář Charty 77 utekl od soudu až do Paříže

 

Teraz najčítanejšie