Prečo som « ako matka » za interrupcie ?
Rovno, jasne a bez okolkov hovorím, že som ZA prístup k bezpečným interrupciám. A fakt, že som matka s tým nič nemá. Alebo ak chceme: moje rozhodnutie stať sa matkou bolo slobodné. Som presvedčená, že také právo na slobodné rozhodnutie by mala mať každá z nás.
Dôležitý je však aj spôsob, akým sa o interrupciách hovorí a preto ma mrzí, ako sa (aj keď často nechtiac) naďalej z interrupcii robí niečo zlé, neželané, nebezpečné. Práve vďaka vetám typu „Aj ja si želám, aby ich bolo čo najmenej…“ tieto archaické predstavy a z nich vyplývajúca spoločenská stigma naďalej prežívajú. Výsledkom sú pocity úzkosti, strachu alebo dokonca hanby u osôb, ktoré interrupciu zvažujú alebo ju podstúpili. Z výskumov v zahraničí pritom vyplýva, že najčastejším pocitom po interrupcii je úľava.
Obmedzovanie, nedostatočný prístup či rovno zákaz interrupcií ohrozujú životy osôb, ktoré ich podstupujú – pretože ich vyháňajú za hranice (teda tie, ktoré na to majú) alebo sú nútené podstupovať ich tajne, nebezpečnými spôsobmi…
Nedostatočný prístup k bezpečnej interrupcii je porušením základných ľudských práv. Nejedná sa o žiadnu „hodnotovú otázku”. Haloooo ľudské práva!!! Interrupcie sú výkonom základnej zdravotnej starostlivosti. A ich odopieranie je diskriminácia a tiež rodovo-podmienené násilie. Inštrumentalizácia ženských tiel má za cieľ získať alebo udržať nad nimi moc a podriadiť ich patriarchálnemu usporiadaniu spoločnosti.
Politici a političky by sa touto otázkou mali zaoberať, ale namiesto regresu by konečne mali zabezpečiť, aby dnes na Slovensku osoba, ktorá chce interrupciu podstúpiť, mala všetky potrebné informácie, aby ju mohla podstúpiť hneď, pokiaľ možno kdekoľvek a tiež aj čo najšetrnejším – napríklad medikamentóznym spôsobom. A samozrejme, aby boli interrupcie finančne dostupné. Ideológia ani náboženské presvedčenie našich poslancov a poslankýň nemajú miesto v zákonoch sekulárneho štátu. Zákon o interrupciách nevynímajúc. Ten by mal naopak reflektovať poznatky modernej vedy tak, ako je tomu pri iných úkonoch zdravotnej starostlivosti.
Uvedomme si, že nepotrebujeme „bojovať proti potratom“: potrebujeme znížiť počet neželaných otehotnení. A to sa robí tak, že zabezpečíme pre naše decká a mladých ľudí kvalitnú sexuálnu a vzťahovú výchovu na všetkých stupňoch škôl a že antikoncepcia v rôznych formách bude dostupná pre všetky osoby bez rozdielov.
Interrupcie nepodstupujú osoby len kvôli sociálnoekonomickým dôvodom. Áno, zlá sociálna a ekonomická situácia často donútia k interrupcii: práve im zlá situácia v prvom rade nedovoľuje dostatočne sa pred neželaným otehotnením chrániť. Samozrejme, že zvýšenie životnej úrovne súvisí aj s prístupom ku vzdelaniu a ku metódam antikoncepcie. Nie nadarmo od 1.1.2022 Francúzsko po vzore ďalších krajín zaviedlo bezplatnú antikoncepciu pre ženy do 25 rokov.
Avšak rámcovanie debaty o interrupciách len na tento jeden dôvod navodzuje pocit, že napr. nejakými príspevkami „žene pomôžeme, že už viac nebude musieť interrupciu podstúpiť“. Presne pre toto nebezpečné návrhy Anny Záborskej „o pomoci ženám“ takmer prechádzajú.
Interrupcie však podstupujú osoby v najrôznejších životných a socioekonomických situáciách a z XY dôvodov. Nás do nich nič. Verme im, najlepšie vedia, čo chcú.
