Mak. Jozef Mak. Slovenský James Bond odolnosti
Peter Bebjak na základe rovnomenného románu Jozefa Cígera Hronského natočil drámu vystihujúcu povahu našincov viac ako by sme si chceli pripustiť. Príbeh nezmyselného utrpenia a pasívnej odolnosti voči nemu. Je však hodný Oskara.
Nechcem písať o filme, ale o príbehu. Takže dopredu varujem, že prezradím, čo sa stane. Ale mali ste to ako povinné čítanie, tak čo. Posolstvo príbehu vidím iste subjektívne a asi aj skreslene. Ale posúďte sami.
(Filmový Jozef Mak je však zjednodušená verzia literárneho, pretože mu nevidíme do hlavy. Čo je škoda.)
Ide o úplne zrejmú pointu na konci.
Vdove s jedným dieťaťom sa narodí mimomanželské dieťa – Jozef Mak. Matka ho víta s láskou aj s krutým nihilizmom, lebo vie do akého sveta ho porodila.
Pankhart Jozef Mak celý život čelí spoločenským predsudkom, šikanovaniu a hejterom. Neutečie inam, nebráni sa, neprotirečí. Prijíma svoje postavenie. Prijíma všetko, za čo nemôže.
Jediným svetlým lúčom v živote Jozefa Maka je láska k Maruše Meľošovej. Ale aj tá sa zopsuje. Aj Maruša, aj láska.
Pre mňa najviac šokujúcim momentom filmu/príbehu je samozrejmosť s akou sa prehliadla smrť Marušinej matky, ktorú raz ráno zmlátil Meľoš (a na tieto následky do pár hodín umrela).
Makovcom vyhorel dom a museli sa presťahovať do chlieva k Meľošovcom. Keď jediného chlapa, ktorý podporuje Jozefa Maka zavalí a na mieste zabije strom, Jozef Mak sa dozvie, že to bol jeho otec. Tri dni pred dokončením vlastnej novej drevenice je Jozef Mak povolaný do vojska. Na vojne má kamaráta, tlčhubu, ktorý „revoltuje“ voči maďarom a Jozef Mak je vďaka nemu počas vojenčiny dva razy verejne lynčovaný.
Po návrate z vojny Jozef Mak zistí, že mu umrela mať a že jeho láska Maruša sa vydala za jeho otrasného brata Jana, orapavela, pije, má s ním dieťa a žije s ním v jeho novom dome. Jano si privlastnil všetko, čo Jozef mal.
Jozef Mak prijme vyhradený priestor vo vlastnom dome. Z ľútosti a nevyhnutnosti si vezme za ženu Julu s chromou rukou. Všetci majú medzi sebou hrozné vzťahy a žijú v jednom dome.
Jozef Mak náhodou stretne kamaráta tlčhubu z vojny, ktorý krčmárovi vykričí, že je zlodej a za to idú znova obaja sedieť.
Brat Jano ušiel z domu a opustil Marušu. Po čase sa objavil krčmár (áno, ten), ktorému Jano predal Jozefov dom. Ak v ňom chce Jozef Mak ostať bývať, tak si musí roky odpracovať u krčmára ako závozník.
Maruša sa opitá utopí pri praní v koryte. A nakoniec pri pôrode zomrie aj Jula a Jozef Mak si uvedomuje, že zostáva sám.
Koniec príbehu?
Nie! Pozrite sa okolo seba.
Každý deň vidíte okolo seba ľudí, čo kradnú a okrádajú aj vás. Ľudí, čo vám klamú do očí a očividne vám krivdia. Každý deň vidíte, počujete aj čítate ako vám aj celkom cudzí ľudia prejavujú nenávisť a verejne vás ponižujú.
Vidíte ľudí, čo sú pokryteckí, sú nehanební pragmatici, čo zneužijú každú situáciu vo svoj prospech. Stretávate ľudí, čo sú cynickí, neschopní, ale mocní. Alibistov, rodinkárov a hlupákov robiacich nezmyselné rozhodnutia, ktorými nám každý deň ubližujú…
A my? Sme ako Jozef Mak.
Mak. Jozef Mak. Slovenský James Bond odolnosti a pasívneho prijímania nepriazne.
Mlčíme. Mlčíme ako učitelia, mlčíme ako zdravotníci, mlčíme ako umelci, mlčíme ako rodičia detí, mlčíme ako občania.
A keď sa ešte aj ozvete, tak vám ostatní, moderní Jozefovia Makovia, povedia, aby ste nedráždili, aby ste nerozdeľovali národ, aby ste neboli negativisti, aby ste nekritizovali, aby ste nešírili negatívnu energiu, aby ste nechali druhých žiť a vyrovnali sa so všetkými krivdami a nepriazňou osudu tak, že pasívne prijímate, čo vám iní páchajú.
Dodnes sme krajina Jozefov Makov, obyčajných ľudí, človekov milión.
PS: Ku cti Jozefa Maka, ako reprezentatívnej postavy, slúži to, že všetky tieto príkoria nepremenil na deštruktívne správanie – nepil, nefajčil, nebil sa, nebonzoval, neprejavoval nenávisť, nevyhľadával pomstu, nevyhrážal sa…
A na šťastie, na rozdiel od Jamesa Bonda, neostalo po ňom veľa mŕtvol. U nás James Bondovia sabotujú Horalky a blokujú rady v Lidli. Zatiaľ.
