Denník N

Psia povinnosť

Prvou a psou povinnosťou médií je sprostredkovávať informácie, nie vlastné názory. Ohľadne dohody s USA sa nejedná o súhlas s prítomnosťou baletného súboru, ale vojakov a armády, ktorá sa sama chváli, že patrí medzi najmocnejšie na svete.

Milí bojovníci proti hoaxom a potláčajúci šírenie nepravdivých informácií !

Zdrojom overených a pravdivých informácií o právnom poriadku Slovenskej republiky je zbierka zákonov. Toto platí aj pre médiá, novinárov a redaktorov. Na prvom mieste má byť citovanie ich znenia, nie  šírenie mýtov a legiend o údajnom znení zákonov, medzinárodných dohôd a zmlúv. Budete prekvapení, že  pre laickú verejnosť nie sú až také nepochopiteľné. Za také ich vydávajú len  tí, ktorí si neželajú, aby boli pochopené tak, ako to z ich znenia vyplýva.

V prvom rade treba upozorniť na znenie zákona číslo 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Prečo ? Lebo je právne záväzným postupom práce pre všetkých, ktorí tvoria právne predpisy. Preto, lebo občania SR sú trestaní, nielen v trestnom, ale aj priestupkovom konaní, pokutovaní za rôzne porušenia zákona, ktoré sú oproti ignorovaniu pravidiel ich tvorby malichernosťou.

Poslanci , vláda, ale aj zamestnanci ministerstiev na rôznych úrovniach tento zákon opakovane, dá sa povedať, že pravidelne, a hrubo porušujú. Prečo o tom verejnosť nikto neinformuje ?

Prečítajte si § 2 odsek 1 zákona 400/2015 Z. z., nech sa páči jeho znenie :

Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky  zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Zdá sa vám milí čitatelia nezrozumiteľný ? Skôr je nezrozumiteľný postoj súčasnej vlády a poslancov, ktorí pripravujú všetky zákony s vylúčením verejnosti.

Podľa § 8 odsek 1) zákona   tvorba návrhu právneho predpisu a jeho náležitostí podľa § 7 sa uskutočňuje na portáli Slov-Lex, ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy.
Prečo ? Lebo tvorba právneho predpisu má byť procesom dokonale transparentným prístupným verejnosti. Nemá sa robiť na štýl presláveného „nástenkového tendra“, že sa na ktorejsi nástenke visiacej na ktorejsi chodbe ministerstva alebo vlády na 5 dní objaví niečo s výzvou, že kto k tomu niečo má „nech sa prihlási  u súdruha Žinčicu“, ak použijem slávny bonmot pána Satinského.
Podľa § 10 odsek 1) zákona sa návrh právneho predpisu POVINNE zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli.
Na generálneho prokurátora sa vrhli pseudozorientovaní komentátori a vylievali kýble špiny za to, že si plnil svoju psiu povinnosť. Zapojil sa do pripomienkového konania a dal riadne odôvodnené pripomienky k dohode SR s USA. Nič viac a nič menej. A viete čo, nie je to jediné pripomienkové konanie do ktorého sa zapojil, zapája sa pravidelne, aj keď vás to bežne nezaujíma.
Pred tým, ako sa bezducho posadia a začnú vypisovať vlastné názory a šíriť ich pomaly ako vedecké fakty, ktoré však odhaľujú najmä nedostatky v ich vzdelaní, by bolo vhodné prekonať vlastnú lenivosť, a namiesto počúvania klebiet a politikárčenia,  prečítať  zákon číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre ! Majú predsa poskytovať informácie, nie pracovať na diskreditácii človeka, za to, že si plní svoje zákonné povinnosti. 
Priamo § 4 odsek 1 písmeno i) uvádza, že jednou z úloh prokuratúry je podieľať sa na tvorbe právnych predpisov. Viac času si vyžiada prečítať si právomoci Generálneho prokurátora uvedené v § 10 až 16b) zákona o prokuratúre, ale jednoznačne medzi ne patrí právomoc zapájať sa do tvorby zákonov, predkladať návrhy zmien zákonov národnej rade ako aj vláde, a zúčastniť sa pripomienkových konaní.
Generálny prokurátor predložením pripomienok k návrhu uzatvorenia zmluvy medzi SR a USA, len konal svoju povinnosť.
Prečo potom  na neho útočia politici a obviňujú ho z politikárčenia? Lebo sa im pripomienky nepáčili ? Veď to boli „len“ pripomienky, s ktorými sú povinní  sa  štátni úradníci na ministerstvách, vláda ako aj poslanci seriózne zaoberať. Jeho to ich psia povinnosť. Nenahrádzať rozporové konanie, ktorého cieľom má byť zdokonalenie predpisu v záujme verejnosti, fraškou, v ktorej úradníci okrem  nevzdelanosti predvádzajú nechutnú aroganciu, o ktorej známy český herec Werich predniesol vtipný bonmot, že „arogancia je parochňou na duševnú plešinu“, ktorý v češtine „arogance je parukou na duševní pleš“, nemá chybu.
Generálny prokurátor robí presne to, na čo sa zaviazal pri svojom verejnom vypočutí, počuli sme to všetci, a preto bol do funkcie zvolený. Namiesto otázok generálnemu prokurátorovi, je potrebné položiť otázky poslancom a vláde, prečo im vadí sústavné upozorňovanie na porušovanie zákona. A prečo to vadí médiám, ktoré by mali na to upozorňovať aj z vlastnej iniciatívy. Je jasné, že pre tých, ktorých pracovnou metódou je ignorovanie zákonov, bola voľba pána Žilinku veľkou chybou. Nie však pre právny štát a občanov Slovenska.
Inak na to, že predložený návrh dohody je pre Slovenskú republiku absolútne nevýhodný, príde aj nie veľmi talentovaný študent práva, čím nechcem znevažovať činnosť generálnej prokuratúry  pri príprave pripomienok.
Natíska sa otázka, prečo nikomu nevadí otvorené politikárčenie predsedu súdnej rady, ktoré nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je zásahom do jej nezávislého postavenia.
Tiež  je namieste otázka, ako a prečo sa opovažuje premiér a ministri tvrdo klamať slovenskú verejnosť. O tom, že tým porušujú zákon a dopúšťajú sa zneužitia právomoci verejného činiteľa niet najmenších pochýb. Pochyby sú len v tom, či budú za to tieto osoby  niesť zodpovednosť.
V čom je zlá pripomienka, aby sa v dohode výslovne doplnilo, že americká armáda nesmie na územie Slovenska doviezť jadrové, chemické a biologické zbrane ? V čom je takáto pripomienka politikárčením ? Veď ak ich ideálni a dobrotiví Američania nikdy nemali v úmysle na naše územie na základe tejto dohody priviezť, nemôže im vadiť, ak sa takýto zákaz uvedie do zmluvy. Ale keď sa prijatie takejto pripomienky odmieta znamená to, že tento materiál už bol navozený, alebo to znamená, že  je dôležité aby navozený bol ? Čo komu pomôže, že ak sa preukáže, že ak kritici mali pravdu, minister obrany odstúpi ? Dohoda je na 10 a viac rokov, on na poste nebude večne. Ak sa sem navozia jadrové zbrane a iné škodlivé veci, nám nepomôže ani jeho verejná poprava. Odstúpiť by mal už len za to, čo s USA vyrokoval a čo predložil na schválenie. Napokon je otázne či by jeho rezignácia bola až takou tragédiou pre slovenskú armádu, že ju ponúka ako nejakú garanciu a obeť.
Už v dnešných dňoch sa medzi ľudom povráva, že americkí vojaci  navozili kadečo na letiská Sliač a Kuchyňa. Možno to politikov a  novinárov, ktorí tak usilovne informujú verejnosť prekvapí, ale v blízkosti Sliača a Kuchyne žijú a pracujú ľudia, ktorí majú oči a nebol im zobratý občiansky preukaz, a teda sú občanmi SR, ktorých sa veci na Slovensku týkajú. A povráva sa aj to, že americkým vojakom sa už podarilo kadečo „vysrstiť“, ale muselo sa to ututlať. Možno by si verejnosť zaslúžila informácie o tom, ako to naozaj je, aby sa takéto reči nešírili. Zatiaľ sa ešte môžeme presvedčiť o tom, čo sa na našich vlastných letiskách nachádza a deje.
Pre tých, čo čítajú zákony, sú šokujúce verejné vyjadrenia typu, že dohoda je internou vecou dvoch vlád. Takou by bola len v prípade, ak by sa to týkalo výlučne žien a mužov ( v ich prípade ani kvôli ich funkcii nemôžem použiť slová páni a dámy), ktorí  sedia na  stoličkách ministrov, a to  len dovtedy, kým tam sedia. 
Lenže tu sa pripravuje niečo, o čom hovorí zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov v
§ 20 odsekoch 2, 7  toto : Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ak ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá obsahuje úpravu týkajúcu sa právneho postavenia osôb alebo ich oprávnených záujmov. Úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlási, ak má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi.
Takže sa jednoznačne nejedná o súkromnú záležitosť žien a mužov vo vláde, alebo v parlamente.
Títo by si mali  pripomenúť, že ich psou povinnosťou je robiť to, čo si želajú občania SR a konať len v ich záujme. A za svoje konanie nesú zodpovednosť. Spoliehať sa na to, že zodpovednosť voči nim vyvodená nebude, je rovnako múdre,  ako keď sa slovenský občan dopúšťa vraždy spoliehajúc sa na to, že ho nechytia. Možno chytia, možno nie. Ale vraždu už neodčiní.
A pán poslanec kritizujúci v sobotňajších dialógoch sudkyňu, ktorá odborne a fundovane vyjadrila svoj občiansky postoj a názor na predložený dokument, by si mal uvedomiť, že každý občan, teda aj sudca má právo na svoje názory k zásadným otázkam verejného života a môže ich aj verejne šíriť.
Pán poslanec namiesto kritizovania občanov SR by si mal uvedomiť, že je jeho psou povinnosťou slúžiť záujmom občanov tohto štátu, počúvať ich názory, a to aj tie, ktoré sa mu nepáčia a nie naopak. V demokratickej spoločnosti slúži poslanec občanom.
 A politici v súdnej rade by si to mali uvedomiť tiež.
Inak všetci vnímame napätie na hraniciach Ruska. Máme si bezohľadné a urgentné snahy o podpis takto nevýhodnej zmluvy vysvetliť tak, že sa pripravujeme na vojnu s Ruskom ? A budú za nás bojovať Američania ? Ak je  štátnym záujmom USA obrana SR, prečo sa o tom v  dohode nič nepíše ? Bude bojiskom územie Slovenska ? Asi je logické, ak majú ľudia v tejto situácii obavy. Prístup vlády, ktorá vsadila na celkom zbytočné otvorené klamstvá, potom ako je návrh dohody k dispozícii, nevzbudzuje dôveru.  Prečo sa bránia aj rozumným pripomienkam ? Prečo volia v reakcii na normálne správanie verejnosti v prípade tak vážnej témy, osobné útoky namiesto vecnej diskusie ? Ale hádam máme my, čo tu žijeme  právo vedieť, na čom sme.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..