Denník N

Severoatlantická zmluva – NATO je taká istá ako navrhovaná dohoda s USA ?

Odmietnutie všetkých pripomienok k návrhu zmluvy s USA a prísľuby ministra obrany o jeho rezignácii, ak sa naplnia obavy kritikov, pripomínajú otázku “ Veríte mne alebo vlastným očiam ? “ Ak by sa po podpise ukázalo, že pravdu mali tí, ktorí varovali pred jej ustanoveniami škodlivými pre Slovensko, nepomohla by našim občanom ani verejná poprava ministra, ktorého postoj a postoj ministerstva nepripomína nič rozumné, okrem obrany vlastného ega.

Keďže sa verejná mienka ovplyvňuje poukazovaním na to, že vlastne o nič nejde, lebo sme členmi NATO, venujem tento blog krátkemu pohľadu na niektoré ustanovenia Severoatlantickej zmluvy  a ich porovnanie s navrhovanou dohodou s USA.
V zbierke zákonov pod číslom 324/1997 Z. z. nájdete zverejnené OZNÁMENIE, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, v znení zmeny zákonom číslo  370/2001 Z. z.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nám oznamuje, že 19. júna 1995 bola v Bruseli otvorená na podpis Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl.
V mene Slovenskej republiky bola zmluva podpísaná 11. augusta 1995 v Bruseli.
So zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 185 z 8. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 30. októbra 1995. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára zmluvy 13. decembra 1995.
Zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 13. januára 1996 na základe článku 5 ods. 3.
Dodatkový protokol pre Slovenskú republiku (uverejnený pod č. 370/2001 Z.z.) nadobudol platnosť 24. januára 2000 na základe článku 5 ods. 3.
Pod číslom 324/1997 Z. z. si môžete zmluvu  v zbierke zákonov prečítať celú.
Slovensko je teda súčasťou obranného vojenského bloku NATO.  Pozrime sa na to, v akej lehote a akým spôsobom z neho môže „vystúpiť“.  V článku 6 zmluvy sa dočítame:
„Každá zmluvná strana môže zmluvu vypovedať prostredníctvom písomnej výpovede adresovanej vláde Spojených štátov amerických, ktorá všetkým signatárskym štátom oznámi každé takéto vypovedanie. Vypovedanie nadobudne platnosť jeden rok od prijatia tejto výpovede vládou Spojených štátov amerických. Po uplynutí jedného roka sa platnosť zmluvy skončí vo vzťahu k tej zmluvnej strane, ktorá túto zmluvu vypovedala, s výnimkou doriešenia nevyrovnaných nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím platnosti výpovede, zostáva však v platnosti pre ďalšie zmluvné strany.“
Zmluva obsahuje ustanovenie, že ju štáty nemôžu vypovedať počas prvých 4 rokov od jej platnosti.
S USA chceme uzatvoriť nevypovedateľnú zmluvu počas obdobia 10 rokov + 1 rok výpovedná lehota. Dovtedy ani Slovensko, ani USA, ale ani iné štáty, už nemusia byť členmi NATO. USA však podľa navrhovanej zmluvy majú hájiť na našom území svoje štátne záujmy, nie záujmy Slovenska a ani záujmy NATO.

V zmluve o NATO sa doslovne uvádza, že „Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949,berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno vyslať podľa dohody slúžiť na územie štátu inej zmluvnej strany; majúc na zreteli, že rozhodnutie ich vyslať a podmienky, za akých budú vyslané, nie sú stanovené touto zmluvou a budú naďalej predmetom osobitných dohôd medzi jednotlivými stranami;

želajúc si definovať štatút týchto ozbrojených síl, ak sa nachádzajú na území štátu inej zmluvnej strany, sa dohodli na znení zmluvy. Zmluva má 20 článkov, a prílohu I so 6 článkami, prílohu II so 16 článkami.
Podľa článku 2 zmluvy o NATO „Povinnosťou ozbrojených síl, ich civilných zložiek a ich členov, takisto ako aj od nich závislých osôb, je rešpektovať právo prijímajúceho štátu a zdržať sa akýchkoľvek činností odporujúcich duchu tejto zmluvy, a najmä akejkoľvek politickej činnosti v prijímajúcom štáte. Je takisto povinnosťou vysielajúceho štátu uskutočniť na tieto účely nevyhnutné opatrenia.“
V návrhu zmluvy s USA sa o zákaze vykonávať politickú činnosť na našom území  nedočítate nič.
A porovnajme si verejne diskutovanú právomoc v trestných veciach nad príslušníkmi cudzích ozbrojených síl na našom území. Podľa návrhu zmluvy s USA, naše orgány právomoc nemajú !
PODĽA ZMLUVY O NATO VŠAK ÁNO.
Článok 7 písmeno 1b) : „vojenské úrady prijímajúceho štátu budú mať jurisdikciu nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek a nad osobami od nich závislými v súvislosti s trestnými činmi spáchanými na území prijímajúceho štátu a trestnými činmi v súlade s právnym poriadkom tohto štátu.“
To už  je „iné kafe“ ako sa hovorí, a dokonca písmeno 2b) :
„Úrady prijímajúceho štátu budú mať právo výhradnej jurisdikcie nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek a osobami od nich závislými v súvislosti s trestnými činmi vrátane trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti tohto štátu, ktoré sú trestné podľa jeho zákonov, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu.“
Ešte  zaujímavejšie je ustanovenie zmluvy o NATO pri súbehu jurisdikcií, čo znamená, že trestný čin cudzieho vojaka na cudzom území by mohli vyšetrovať oba štáty, aj vysielajúci aj prijímajúci.
Vysielajúci štát ( napríklad USA) by mal prednosť pri vyšetrovaní činov proti majetku a bezpečnosti USA, alebo voči majetku iných vyslaných vojakov a voči ich osobe, a tiež tam, kde to súvisí s plnením ich služobných povinností.
V prípade akéhokoľvek iného trestného činu  by uplatnilo svoju jurisdikciu Slovensko. Teda ak by sa spáchali trestné činy voči životu a zdraviu slovenských občanov, alebo ich majetku je podľa zmluvy o NATO daná jurisdikcia Slovenska.
Ale v prípade návrhu zmluvy s USA, je daná vždy len jurisdikcia USA, ako vysielajúceho štátu.
Ešte chce niekto tvrdiť, že návrh zmluvy s USA nie je nevýhodný pre Slovensko ? Že je rovnaký, ako iné zmluvy, ktoré  už máme uzatvorené ?
Rovnako sa v zmluve o NATO dočítate, že vojenské úrady  vyslaných ozbrojených síl nemajú nijakú právomoc nad domácim obyvateľstvom.
V zmluve s USA sa navrhuje ich jurisdikcia aj na našimi občanmi v záujme vynútenia disciplíny voči ozbrojeným silám USA v „komunitách žijúcich neďaleko“ odovzdaných letísk.
V zmluve o NATO sa nehovorí o oslobodení od daní a poplatkov, tak ako v návrhu zmluvy s  USA :
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo osoby od nich závislé nebudú na základe tohto článku oslobodení od daní ani poplatkov vyrubovaných na nákupy a služby podľa daňových predpisov prijímajúceho štátu.“
A ďalej
„Colné orgány prijímajúceho štátu majú, za podmienok ustanovených v zákonoch a predpisoch prijímajúceho štátu, právo vykonávať najmä prehliadku príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek a osôb od nich závislých a kontrolu ich batožiny a vozidiel a právo zaistiť tovar v súlade s týmito zákonmi a predpismi.“
Ale v navrhovanej zmluve s USA sa žiadna prehliadka a zastavenie vozidla USA slovenským úradom, teda ani colníkom, nedovoľuje !!
Príslušníci ozbrojených síl a civilných zložiek a osoby od nich závislé, podľa zmluvy o NATO,  sa budú riadiť právnym poriadkom vysielajúceho štátu a zároveň právnym poriadkom prijímajúceho štátu, lenže podľa navrhovanej dohody s USA, sa budú riadiť  výlučne právnym poriadkom USA. Nuž  ale zaväzujú sa  „rešpektovať“ naše,  nie  predpisy, ale legislatívu, týkajúcu sa ochrany životného prostredia.
A záverom.
Kým bude v návrhu dohody s USA klauzula, že jej porušenie nemôže preskúmať nezávislý arbiter, je  v podstate jedno, čo sa v nej píše.  USA budú môcť porušiť čokoľvek   čo sa v zmluve uvádza, a nebude toho, na koho sa bude môcť Slovensko obrátiť. Napríklad nemusia rešpektovať jej výpoveď zo strany Slovenska. A čo potom ? Čo  myslíte, ktorá zo strán bude silnejšia, ak dôjde ku konfrontácii medzi USA a Slovenskom ? Alebo ak by si napríklad aj Slovensko dovolilo porušiť  zmluvu.
Ak sa zmluva podpíše, táto vláda nastolila pre občanov Slovenska takýto stav.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..