2022 – koniec (progresívneho) ekologického romantizmu?
Japonsko ohlásilo návrat k atómu a nemeckí zelení majú problém. Ak bola Fukušima dôvodom na odstúpenie od jadra, patrila by sa reakcia na zmenu japonského postoja (jasné, zmenila sa vláda). Ak sú ale prioritou klimatické ciele krajiny a Japonci usúdili, že bez jadrovej energie nie sú splniteľné, mohli by zelení vysvetliť, v čom sa Japonci (Francúzi) mýlia. Alebo prehodnotiť postoj. Ak totiž práve nefúka vietor a nesvieti slnko, stáva sa Nemecko (už dnes) dovozcom energie …
V priebehu roka sa odpájajú od siete síce posledné tri reaktory, ale nepotrebujú ruský zemný plyn, solárne panely na strechách majú byť síce povinné, ale zaobídu sa bez tých čínskych. Vyčleňujú 2% krajiny na veterné (solárne) parky, ale vraj neobmedzia migrujúce vtáctvo a neznehodnotia ráz krajiny. Recyklácia palivových článkov a sklady vyhoreného paliva zostávajú tabu, energia z jadra neobnoviteľná. Dvojtvárnosť nemeckej (zahraničnej) politiky, hodnotový konflikt s koaličným lídrom, vzďaľovanie sa (zelenej) členskej základni (v záujme vládnutia) …
Plán obnovy ako náš zlatý dážď istoty, že bude dosť na (skoro) všetko, čo si vymyslíme. Dnes riešime, či lykožrút je pre les pohroma alebo spása a pritom je to problém hladiny spodných vôd. Ak nepolievate kvet v črepníku, zvädne. Ak nedosiahnu korene smrekových monokultúr na spodnú vodu …
Japonci prehodili výhybku a s každým pochybením v riešení pandémie, neúmerným rastom cien energií a infláciou budú narastať otázky smerom k zeleným (našim progresívnym), či vedia ako nato, či to majú prepočítané … a či sme sa trebárs toho Diesela nevzdali akosi prirýchlo.
Japonci to vzali od podlahy, som zvedavý na nemeckú odpoveď … a našu reakciu.
