Denník N

Recyklovať je hlúposť. Som počul

Recyklovať je zbytočné a drahé, napísal John Tierney, komentátor New York Times, v roku 1996. Dnes svoje argumenty opakuje. Za 20 rokov sa podľa neho nezmenilo nič. No ale nejdem blogovať o recyklovaní.

V tom deväťdesiatom šiestom Tierney napísal vo svojom článku pomocou asi stotisíc rozvitých viet približne toto: recyklovanie je drahé, neefektívne a v konečnom dôsledku neekologické. Kritici mu pritom vyčítali, že jeho názory sú predčasné a recyklačný priemysel potrebuje len trochu času, aby bol efektívnejší a Američania potrebujú trochu času, aby sa naučili recyklovať. Lenže.

Tierney v roku 2015 píše, že za dvadsať rokov sa nezmenilo nič a odpad je aj dnes stále lacnejšie uložiť na obyčajnú skládku než vyseparovať. Z recyklácie sa stalo automatické všeobecné dobro, ktoré netreba nijako zdôvodňovať, ani obhajovať, ani vysvetľovať. Ako všetky takéto dobrá.

Napríklad plastové fľaše. Jasné, že začínať treba od malých vecí, vhodiť prázdnu fľašu do kontajneru správnej farby je krásna vec, ale trochu matematiky. Povedzme, že tento Tierney letí z New Yorku do Londýna a naspäť. Koľko plastových fliaš musí zrecyklovať, aby akože „zmazal“ uhlíkovú stopu svojej letenky? V závislosti od lietadla a triedy, ktorou poletí, 40 000 až 100 000 plastových fliaš.

Alebo. Podľa oficiálnych pokynov by mal človek v Amerike fľašu pred vhodením do kontajnera vypláchnuť teplou vodou, píše Tierney. Ibaže teplá voda = energia = emisie. Väčšina elektriny v Amerike sa vyrába z fosílnych palív, čo znamená, že vypláchnutie fľaše teplou vodou môže viac emisii vyprodukovať, než ušetrí recyklácia.

Potom sa na problém Tierney pozerá z diaľky. Posledné desaťročia (storočia?) sú trendy približne takéto: cena ľudskej práce rastie, cena surovín klesá. Recyklácia pritom potrebuje veľa živej práce (vytrieďovanie z pásu) a produkuje tie čoraz lacnejšie suroviny. No a aby sa recyklovanie náhodou ekonomicky raz neoplatilo, politici pridávajú do zákonov o recyklácii stále nové materiály, ktorých cena je spravidla zanedbateľná.

V praxi: zrecyklovať tonu odpadu je dnes, napríklad, v tomto New Yorku o 300 dolárov drahšie, než ho uložiť na skládku. 300 dolárov – jedna tona, jeden New York. Tierney pritom nepíše (samozrejme že nie!), že recyklácia je zlo a nerecyklácia dobro. Nie. Tvrdí len toľko, že za tie isté peniaze, čo sa dnes používajú na recykláciu, by sa dalo životnému prostrediu pomôcť oveľa efektívnejšie.

(Len tak pomedzi: vedeli ste, že 16 najväčších dopravných lodí na svete produkuje rovnako veľa znečistenia ako všetky autá dokopy? 16 najväčších lodí = všetky autá sveta. Háčik je v tom, že emisie lodí nelimitujú prakticky nijaké predpisy.)

To, čo hovorí Tierney o recyklovaní, znie na prvé počutie ako dokonalé namixovanie arogancie a ignorantstva, proste Američan. Tierney pritom ale nevraví nič viac než to, že aj taký nespochybniteľný cieľ ako ochrana planéty by mohol aspoň v náznakoch rešpektovať zdravý rozum. Prvé počutia, nespochybniteľné ciele a zdravý rozum sú ale trochu rozsiahlejšia záležitosť.

Z recyklovania sa stalo náboženstvo: je to takto a je to dobré a netreba sa pýtať a netreba zdôvodňovať a slovo bolo u Boha a bolo dobré. Toto je dobro. Toto je cesta. Basta.

Na úvod úplne stačí pár minút na Slobodnom vysielači alebo krátka konverzácia s náckami (istejší si budú vo verbálnom prejave). Tieto náboženstvá nepotrebujú Ježišov, Mohammedov, budhov, reinkarnácie, raje s pannami, nebá ani nirvány. Celkom si vystačia s jednou zaručenou pravdou a pár tvrdeniami, ktoré sú také jasné, že netreba ich netreba dokazovať. Axiómy šetria čas. Ideálom je názor od kamaráta. Jeden článok na internete. Podľa možnosti zhrnuteľný do statusu.

V tomto bode ešte neviem, či je to strašné alebo smiešne. Ibaže.

Z toho, čo okolo seba a na sebe vidím: čím slabší prehľad, tým pevnejší názor. Názory, ktoré si sám utváram, sú pevné a neochvejné, len ak viem o probléme málo. Na získanie smrteľného presvedčenia a totálnej istoty úplne stačí trochu viery. Nešpekulovať. Jeden článok na Hlavných správach / tak si myslím / vodca povedal / lebo status / som počul.

A ak to veriaci dotiahne do dokonalosti, zmôže sa aj na takéto repliky: „No dobre, ja tomu až tak nerozumiem! Ale však oni lepšie vedia. Ja im verím. Ja ich mám rada.“ Krôčik od nirvány.

522885_robert-fico-mdz
SITA

Teraz najčítanejšie