Denník N

Psychiater: Trauma nemusí nutne znamenať tragickú udalosť, môžu byť za ňou skryté bežné záležitosti

Foto: Jan Majer
Foto: Jan Majer

Na podujatí Odvahou proti stigme, ktoré sa konalo 22. novembra 2021 pod záštitou OZ Psychiatria nie je na hlavu, sme sa rozprávali o traume v detstve a jej následkoch. Ako nepriaznivé udalosti z detstva vplývajú na našu psychiku, správanie a náš život? Ako sa trauma prejavuje a ako sa dá liečiť? Ako vytvoriť psychické bezpečie pre deti? Detský psychiater a psychoterapeut Peter Pöthe diskutoval s moderátorkou Kristínou Kaňuchovou aj o tom, ako deti ovplyvňuje samotné tehotenstvo matky.

Aké má dieťa potreby a ktorý vek je najdôležitejší pre ďalší rozvoj jeho osobnosti?

Potreby dieťaťa sú závislé od jeho veku. Už v prenatálnom období vplývajú na dieťa faktory ako napr. výživa matky, jej reakcia na stres a celkový priebeh tehotenstva. Najkľúčovejšia je starostlivosť o dieťa počas prvých dvoch rokov života. Deti prežívajú silné emócie, pri čom nemajú dostatok reflexie a kontroly. Preto je dôležitá regulácia emócií – vysporiadanie sa s pocitmi.

Ak dieťa prežíva negatívne pocity, je vhodné, aby ich nepotláčalo. V opačnom prípade ich môže vo svojom vnútri obracať voči sebe, čo neskôr spôsobí ďalšie ťažkosti. Je žiaduce, aby mu bola na blízku milovaná osoba alebo citlivý terapeut. Negatívne pocity sú nevyhnutnou súčasťou života. Nie je správne, ak rodičia učia dieťa, že nenávisť, zlosť alebo závisť sú hriešne emócie, ktoré treba potláčať. Dieťa sa potom cíti vinné, keď prežíva tieto pocity.

Ako by sme mohli charakterizovať traumu?

Trauma nemusí nutne znamenať tragickú udalosť, môžu byť za ňou skryté aj bežné záležitosti, ktoré dieťa stresujú. Takzvaná „jednoduchá trauma“ je pomenovanie pre jednorazovú, konkrétne pomenovanú traumatickú udalosť, ako je trebárs autonehoda.

Aké metódy terapie traumy odporúčate?

Napríklad po prežitej autonehode je vhodná psychoterapeutická metóda EMDR. Pri dlhodobej vzťahovej alebo vývinovej traume je dôležitejšia práca s telom, relaxácia alebo mindfulness. Psychoanalytická vzťahová psychoterapia dieťaťa je zameraná na náhľad a reguláciu emócií spojených s traumatickou spomienkou, ktorá sa objavuje v rámci bezpečného vzťahu so psychoterapeutom. Dáva dôraz na vývoj celej osobnosti dieťaťa.

EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing)

Vedecká metóda využívajúca sa v psychoterapii pomocou očných pohybov, prípadne inými formami stimulácie (dotykové alebo sluchové podnety). Využíva sa predovšetkým pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy.

Mindfulness

V preklade z angličtiny znamená toto slovo „bezmyšlienkovitosť“. Je to relaxačná technika súvisiaca s meditáciou, pri ktorej sa človek snaží vnímať prítomný okamih bez posudzovania či očakávania.

Aké sú prejavy traumatického správania u detí?

Prejavy traumatického správania u detí zahŕňajú širokú škálu symptómov: hyperaktivita, porucha sústredenia, strata kreativity, vyhýbavé správanie, apatia, psychosomatické poruchy, výkyvy nálad a iné. Mozog detí funguje inak než mozog dospelého človeka. Tieto symptómy môžu mať dopad na neskorší život v dospelosti, kedy sa u jedinca môžu rozvinúť psychické poruchy.

Vieme povedať, ktorá trauma je pre dieťa najťažšia?

Medzi najhoršie traumy u detí patrí sexuálne zneužívanie. V tomto prípade hrá úlohu to, v akom veku sa zneužívanie odohralo. Väčšinou malé dieťa nerozumie tomu, čo sa udialo. Obranným mechanizmom detí, ktoré prežili takéto traumatické udalosti, býva vytesnenie spomienok. Prípadne u nich môže vzniknúť disociatívna porucha osobnosti (mnohopočetná porucha osobnosti). Počas dospievania alebo dospelosti však môže trauma ožívať pri istých situáciách.

Aké je prežívanie traumy u dieťaťa a dospelého? Je možné traume predchádzať?

Prežívanie traumy v detstve a dospelosti sa líši. V niektorých situáciách sa dá traume predchádzať prostredníctvom prevencie. Napríklad, ak sa rodičia rozvádzajú, je vhodné, aby svoje osobné urážky a hnev neprejavovali pred deťmi. Dôležitý je ochranný faktor pre dieťa. Vhodným ochranným faktorom môže byť osoba, ktorá dieťa upokojí, keď v traumatickom období pri ňom nie je prítomný blízky človek.

Viete posúdiť, ako sa prejavujú deti v súčasnej dobe v porovnaní s minulými generáciami?

Covidová doba má veľmi negatívny vplyv na deti. Ak by aj teraz pandémia skončila, jej následky budú trvať ešte niekoľko rokov. Na dnešné deti sú vyššie očakávania ako u predchádzajúcich generácií. Hovoríme o narcistickom rodičovstve – rodič sa cíti dobre, keď má šikovné dieťa. To je pod obrovským tlakom, aby zvládalo veľa vecí a bolo dokonalé.

Šikmou plochou rodičovstva môže byť prílišné rozmaznávanie dieťaťa. V tomto prípade sú najmä matky zodpovedné za to, že dieťa chránia od akéhokoľvek stresu. Hovoríme o alternatívnych matkách, ktoré rodia do bazénov, jedia bio veci a tak veľmi chránia svoje deti, že im hlboko škodia. Takéto deti sú krehké, lebo sa sami nemusia pasovať so žiadnymi ťažkosťami, sú pod neustálou ochranou.

Mohli by ste čitateľom dať nejaké rady, ako byť dobrým rodičom?

Jednoznačne rodičom odporúčam, aby boli autentickí a nesnažili sa o perfekcionizmus. Je dôležité, aby dieťa videlo, že aj rodič môže pochybiť. Vzťah je dôležitejší než samotná výchova.

MUDr. Peter Pöthe

Detský psychiater a psychoterapeut, ktorý pôsobí v Prahe. Vyštudoval všeobecné lekárstvo na Univerzite P.J. Šafárika v Košiciach a v štúdiu pokračoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval tiež odbornú stáž na Harvardovej univerzite, kde sa zaoberal problematikou sexuálne zneužívaných a týraných detí. Okrem diagnostickej a terapeutickej práce s deťmi, dospievajúcimi a ich rodinami prednáša na zahraničných a domácich konferenciách, vyučuje študentov medicíny a sociálnej práce. Venuje sa tiež výskumnej a publikačnej činnosti. Je autorom viacerých kníh, napríklad Emočné poruchy v detstve a dospievaní, Dieťa v ohrození a Sila nevysloveného.

Otázky respondentovi kládli: moderátorka Kristína Kaňuchová a návštevníci podujatia

Audiozáznam do textovej podoby prepísala: Petra Siažiková

Jazyková korektúra: Ivana Kriek

Titulná fotografia: Archív Petra Pötheho – Jan Majer / psychologie.cz

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Názory respondenta rozhovoru sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.