Denník N

Kde sú hlasy umiernených kresťanov?

O pobláznených a umiernených kresťanoch, ktorých hlasy nepočuť rovnako.

Pred pár mesiacmi sa na internete objavil zaujímavý článok o nutnosti reformácie Islamu a jeho vyznávačov. So silnejúcim radikálnym islamom sa v článku kritizujú tzv. umiernení moslimovia, ktorých vlažné vyjadrenia proti radikálnym črtom svojho náboženstva nedopomohli žiadnym snahám o jeho reformáciu. Autor, pôvodom tiež moslim, preto nabáda ku silnejším hlasom moslimov reformátorov, ktorí jediní môžu svoje náboženstvo vyňať zo stredovekej morálky. Nutnosť umiernených ale aj reformovaných veriacich však nemusí byť iba nutne výsadou Islamu. Napríklad zneužívanie detí na teroristické ciele v mene šírenia správnej viery je odporný a odsúdenia hodný čin no rovnako odpudzujúce a nemorálne mi príde byť zneužívanie detí slovenskou katolíckou „smotánkou“ na billboardoch a letáčikoch s ktorými sa hlavne v poslednej dobe roztrhlo vrece. Takéto aktivity a agendy kresťanských zoskupení na slovensku ma donútili premýšľať, či aj slovenské kresťanstvo nepotrebuje v mnohých oblastiach reformu a kritických, umiernených veriacich. A to je len jeden z mnohých príkladov.

Je očividné, že agenda ochrany rodiny poskytla priestor mnohým novým typom kresťanských prúdov o ktorých mnohí nezainteresovaní dovtedy nepočuli. Nadchádzajúce referendum ale hlavne témy, ktorá sa ním otvorili priniesli do verejného života aj hlasy pomerne extrémnych, fundamentalistických kresťanských zoskupení a ich členov, ktorí doteraz nemali takú výraznú príležitosť prezentovať sa.

Uletené billboardy s citátmi z biblie alebo kampaň, ktorá bola označená aj radou pre reklamu za neetickú sú len jedným z mnohých spôsobov odkomunikovania svojej agendy, ktorá mne ako liberálnemu „západniarovi“ smrdí všetkým možným len nie kresťanskou láskou k bližnému. Počas sviatkov som zachytil správy o rôznych svätských posolstvách vyzývajúce k účasti na referende a hlasovaní za ochranu rodiny. Čudesné proto-fašistickékonšpiračné portály na slovenskom webe sa pretekajú v mobilizácií za ochranu rodiny, ktorú paradoxne argumentujú tým istým extrémnym kresťanstvom ako skupiny spomenuté vyššie. Taktiež netreba zabúdať na minuloročný pastiersky list biskupov v ktorom bolo aj známe varovanie proti kultúre smrti, za ktorú nosiča pokladali iniciátori pravdepodobne každého moderátnejšieho člena našej spoločnosti.

Je prekvapivé, že v časoch kedy západná spoločnosť čelí úplne novým výzvam, sociálnym zmenám a otázkam na ktoré nemajú jednoznačné názory ani najrešpektovanejší predstavitelia západných náboženstiev, sa v našej krajine nájdu pomerne silne fundamentalistické, kresťanské skupiny, ktoré držia drzí monopol na univerzálnu pravdu.

Keď prezentujem svoje pohľady na danú tematiku pred svojimi „umiernenejšími“ veriacimi kamarátmi, často sa stretávam s tvrdením, že nie sú všetci kresťania takí ako ich opisujem. Vraj nemôžem hodnotiť na vzorke pár „pošahaných“ jednotlivcov a skupín celú kresťanskú komunitu na Slovensku. Ja s nimi nepochybne súhlasím, no nemožno ma pre moje zjednodušené vnímanie viniť.

 

Dôvod prečo mnohí nedištancovaní vidíme slovenských veriacich ako ultrakonzervatívnych a netolerantných je preto, lebo práve ich hlasy sú hlasnejšie a oveľa častejšie prezentované ako hlasy liberálnych veriacich. Títo moderátnejší veriaci sa spravodlivo ohradzujú, no sú to hlavne oni čo svojou útlou prezentáciou vydláždili cestu na vzostup fundamentalistickým kresťanom. Pri ich vyvíjajúcej sa angažovanosti v politickej sfére a vo verejnom živote je jednoduché dedukovať, že si tieto skupiny budú stále viac nárokovať kontrolu nad legislatívnymi zmenami (najmä v neprospech menšín), väčší dosah na školské osnovy a pokusy o akékoľvek snahy odlúčiť náš štát od cirkvi.

Niekedy spravím chybu a paušalizujem svojich tolerantných veriacich kamarátov za nepeknú prezentáciu ich menej tolerantnejších fundamentalistickejších kolegov. Bol by som sám hlúpy a stereotypizujúci ak by som v tomto svojom postoji ostal no je na to nutný aj hlas vás, tolerantných a progresívnych kresťanov. Nehovorte mi o tom, že nie ste všetci rovnakí, snažte sa sami svojim silným postojom dištancovať od fundamentalistov a kresťanov, ktorí zneužívajú aj vašu vieru na šírenie svojej demagógie, nenávisti a obmedzovania slobôd iným.

 

Prečo ma táto problematika trápi a vyjadrujem sa k nej ako ateista? V prvom rade preto, lebo nerád vidím dogmy a polopravdy vo verejnom živote, ktoré sa skrývajú za „ušlachtilé“ ciele ako ochrana rodiny. V druhom rade preto, lebo považujem za dôležité konfrontovať a následne spochybniť názor, že viera musí byť principiálne proti sexuálnym menšinám, liberálnemu zmýšľaniu a zdravému rozumu.

Viem, že aj na slovensku sa nájde veľa tolerantných a rozumných kresťanov, ktorí vedia rozoznať lásku od nenávisti, klamstvá od poloprávd a lží, a dokážu zakročiť vtedy, ak sa v mene viery manipuluje s verejnosťou a so životami tých, ktorí vieru neohrozujú. Mnohí z týchto kresťanov odsudzujú Kotlebovský klérofašizmus a rasizmus skrývajúc sa pod ochranu „kresťanského ducha“. Rovnako vedia, že žiadne referendum nezlepší život slovenských rodín ak budú samotné rodiny diskriminované zlým, sociálnym systémom. V neposlednom rade chápu, že ani desať Putinov nepretlačí „tradičné hodnoty“ ťažením proti zvrhlému západnému liberalizmu tak silno ako akýkoľvek rozumný a tolerantný kresťan svojou úprimnou láskou k bližnému svojmu kdekoľvek vo svete.

Jediné čo treba spraviť je prehovoriť, postaviť sa proti zneužívaniu viery k šíreniu neznášanlivosti. Prejavte sa verejne, v práci, na internete, pred svojimi známymi. Nebojte sa svoje názory prezentovať v mene šírenia dobrého mena pre svoj svetonázor. Konfrontujte konšpiračné bludy podporujúce teórie o „správnom“, tradičnom kresťanstve. Zakročte rázne tam, kde sa spája kresťanstvo s rasizmom a xenofóbiou a ak náhodou nepatríte do prvej línie aliančníkov za rodinu, zdeľte svetu prečo a možno sa aj v ultrakonzervatívnych kruhoch začnú viesť vyrovnané diálogy.

Práve vy môžete ovplyvniť ako bude tvár slovenského kresťanstva v budúcnosti vyzerať. Vyspelá krajina si zaslúži váš duchovný „coming out“ kde ukážete, že kresťanstvo na slovensku nemusí nutne znamenať synonymum netolerancie voči iným rasám, menšinám a názorom. Možno keď sa nám podarí táto progresívna obroda, budú nás na cestách sprevádzať oveľa pozitívnejšie billboardy a na svete bude oveľa viac porozumenia a lásky (či už kresťanskej, alebo akejkoľvek inej).

 

 

Teraz najčítanejšie

Dominik (Niko) Dubovsky

Spoločenský introvert so širokým spektrom záujmov. Pôvodom z Bratislavy, žijem v Spojených Štátoch kde pracujem a študujem v oboroch politológie a medzinárodných vzťahov.