Denník N

Ministerstvo obrany a otázka, či chce náš ľud vojnu

Vzťah Ministerstvo obrany SR a otázka, či chce náš ľud vojnu nie je až tak od veci. Je jasné, že nemáme Ministerstvo vojny SR a tiež si nejak nespomínam, že by sme sa hrdili tým, že vojnová korisť, prepadávanie kláštorov, dedín na pobreží morí a oceánov, či v našich pomeroch prepady cudzích bohatých miest a dedín na druhom brehu riek – či za horami dolinami – by tvorili „DNA“ či tradíciu našich otcov.

Nie sme Vikingovia. Vedeli sme si dopestovať. Krajinu pod Tatrami neničili neustále dažde či severák a teploty pod bodom mrazu. Netúžili sme v mýtoch po krajine medu a vína. Mali sme chlieb i soľ. Tradícia Cyryl a Metód. Viera otcov… Vinohrady boli od hradieb mesta Bratislava až po koniec južných svahov hore na severe Malých Karpát.

A písal som to nedávno, môžeme si pamatať útok Slovákov v zboroch mesta Bratislava a Košice na Rusko počas prvej svetovej vojny. Využívala sa výhodná poloha v rámci monarchie na nasadenie tejto časti obyvateľstva… A kto by si nepamätal kuriozitu, keď po boku A. Hitlera na ZSSR zaútočil i verný spojenec …teda Slovensko za čias druhej svetovej vojny. Potom si pamätáme obdobie SNP, kde to malo skôr obranný charakter a nie je sa za čo hanbiť.

A čo sa zmenilo? Prišli voľby. Unavení ľud uveril mediálnym výzvam a sľubom a zvolil si, …svojich zástupcov… Igora Matoviča, Jaroslava Naďa, Veroniku Remišovú…ozaj ľudí za ktorých by dali ruku do ohňa v nie jednom tv seriáli..ale my žijeme i reálne. Kto ich reálne pozná? Komu napr. v komunálnej politike pomohli spraviť plynovod, opravili chodník, kto vie iným povedať, áno, čo mi sľúbili, to splnili a preto som ich zvoli i do NR SR? Toto nie je sranda. Nežijeme len pri TV správach, či pri politických tv diskusiách. Chceme normálne žiť…

A teda paralela dneška s prvou svetovou vojnou, kedy Nemecko malo svoje ambície a svoju propagandu a zapojili do svojej stratégie i ostatných z dvojspoloku ( a neskôr z trojspoloku)…

A bez ohľadu na údajnú „protislovanskú náladu“ nebol problém nechať bojovať i Čechov či Slovákov…v našom prípade hlavne proti Rusku (oblasť Halíča)…

A čo sme tým získali?

Podobne, otázka, čo sme získali po boku A. Hitlera o dvadsať rokov neskôr?

Nebolo to absurdné? Dnes sa na tom skôr smejeme, že oficiálne sme práve my vyhlásili vojnu ZSSR…ale sami by sme to nespravili… a dnes zdá sa, tiež nie… okrem faktu, že sa takto – aktívne – i Slováci zúčastnili i na genocíde etník na Ukrajine, či v Bielorusku (či v Rusku). Teda nielen doma porušovaním občianskych práv vlastných obyvateľov – rasové zákony…

A čo teda taká krajina, akou je dnes Slovensko, chce získať prípadnou vojnou?

Čo môže získať? Čo môže stratiť?

Príležitosti a hrozby…???

Aké máme dáta, aké úvahy, aké rozhodnutia?

Rozumné? Alebo výhody pre aktérov? Posluhovači či noví „otcovia národa“?

Či to bude možno také ako predtým, pred sto romi, že reku, uvidíme?

Teda môj text je dnes o tom, aby sme si uvedomili, kam nás to naši „mladíci“ s plnými ústami „pátosu“, fráz a osočovania iných (tých s iným názorom (v rámci demokracie)) možno dovedú.

Teda, napriek tomu, že je chlapík, ročník 1981, ochotný sa i staviť o funkciu, že tu nebudú vojaci USA a letiská si užijú naši letci s novými lietadlami od USA… F16, tak viem si predstaviť (hoc nie som vojak a odborník „zo štábu“), viem si to predstaviť, lebo to nie je veľmi ťažká predstava, že zrazu nejakí vojaci, ktorí možno ani nevedia, kde sú „umiestnení“, sa rozhodnú, že „vypália“ nejakú raketu zem – zem smerom na východ.

Veď jasné, doma by ich to možno tiež napadlo, ale pre pocit, že sú doma, by si rozmysleli, či sú ochotní obetovať „na šachovnici“ štát Wasington či Iovu… Alebo rodnú Omahu…

Tu – v prípade obce Kuchyňa či v prípade obce Sliač je to trochu iné.

Teda, my staršie ročníky sme sa dosť obávali – viac ako covidu – tej možnej jadrovej vojny (počas „studenej vojny). Áno, nie sme ročník 1981… Hovorilo sa, že keď jedni začnú, druhí odpovedajú. Rátalo sa s jadrovým programom a nejak sme nemali dosť fantázie, aby sme tie úvahy a predstavi naozaj domysleli…Bolo by po planéte…

Ale nemusíme ísť tak ďaleko.

Stačí si to predstaviť, keď niekto namieri späť nejakú zbraň na tú obec Kuchyňa (zbraň, kto vie akú – aby sme neboli prekvapení)…

No a tak povedzme si, či pozrime si na mape, aké veľké je Slovensko. Ako by to asi vyzeralo?

NIe je teda otázka na mieste, že prečo by to jedni, či druhí robili, veď sa pozrime do histórie, že vojny sa bežne viedli… i so škandálmi, s neskorším vytriezvením, spoužitím dezinformácií, či rôznych hier, zámienok…kto nepozná históriu, ten si ju i zopakuje…

Nechcem nič hovoriť, ale naozaj sme tak odhodlaní zabojovať v nejakej vojne? Stojí nám to za to? Sme vycvičení? v dobrej kondícií? Dobrá demografia v SR?

NATO sa prezentuje ako obranná aliancia a my nemáme ministerstvo vojny SR ale máme Ministerstvo obrany SR…

Prečo asi?

Hovoril niekto pred voľbami, že je tu ohrozenie, a keď nás zvolíte, sľubujeme, dáme si to i do programového vyhlásenia vlády, že vyrazíme do boja a získame i mier i nejaké tie ložiská zemného plynu.

Zabojujeme ako nik pri mieste Stalingrad a bude nám už sveta žiť? No nepamätám si.

A teda je to zrelé na referendum, nalejme si čistého vína, podporme domácich výrobcov, teda povedzme si pravdu, že prispievame k niečomu, že sa nás to týka – tak ako v roku 1914 pred prvou svetovou vojnou.

Toto už nie je sranda. Mne sa zdá tento hazard, dobrodružstvo, úplne hlúpy nápad. Neviem, či má táto vláda na to mandát. Otázne je, prečo nepočúva názor odborníkov, právnikov, prokurátorov. Veď kto iný má hájiť charakter štátu, ak nie prokurátor?

Otázka v referende by mala byť taká:

Chcete prípadnú vojnu?

Chcete v prípade prvého útoku znášať nejaké kompenzácie, v prípade potreby vysťahovať sa do nejakého tábora pre utečencov, keď polovica Slovenska prípadne „nebude obývateľná“?

Stačí vám potom, keď minister vojny splní sľub a vzá sa funkcie?

Text je skôr apel pre súdnych ľudí…otázky na zamyslenie… včasnú odbornú konštruktívnu diskusiu…

Foto je len ilustračné, skúšal som toho Caesara dnes načrtnúť. Tiež bol neporazitešný. A potom ako obeť konšpirácie dopadol neblaho… Známy je výrok:   Et tu, Brute?! (Aj ty, Brutus?! )…

Teraz najčítanejšie