Denník N

Generálny prokurátor v Rusku – proste škandál ?

Ruskej prokuratúre, ruskej vláde, ruskému prezidentovi, premiérovi a čomukoľvek, máme čo vyčítať, počúvame všade. Nie však v súvislosti s tým, čo spravili nám, ale čo robia doma a inde. Čo nás do toho, zameťme si pred vlastným prahom, povedia iní.

Pravidelne sledujem rozhodnutia ruských súdov, ruskú legislatívu, ruské zásahy štátnych úradov do rôznych slobôd, nemám najmenšie ilúzie.    Ale  všímam si, že nedemokratické, autoritárske spôsoby preberá aj naša vláda, to však naše médiá nekritizujú, hoci je to ako cez „ruský“ kopirák.

Ale rovnako sledujem dianie napríklad v Maďarsku, Českej republike, Rakúsku, Nemecku, vo Veľkej Británii, USA a Španielsku. Z pohľadu advokáta.

Kolegovia medzi sebou komunikujeme. Nemáme ilúzie o prístupe štátnej moci k ľudským právam. Nemáme ilúzie ani o tom, že by sme očakávali, že bude jestvovať ideálny svet, v ktorom bez snaženia a prispenia viacerých dosiahneme, nie ideálny, ale znesiteľný stav.

Počúvam  rozhovory o súčasnej napätej situácii a možnej vojne s Ukrajinou. Politológov, analytikov, občanov Ruska, ich domácu alternatívnu scénu, ktorú by na Slovensku  mainstream označil za konšpirátorov, dezolátov, ktorí nie sú dvakrát obľúbení Putinovým režimom. Ale  fungujú a napriek hrozbe obmedzení a možno aj trestných postihov.  Akurát musia o sebe uvádzať, že sú zahraničnými agentmi, hoci tvrdia, že nie sú. Sú Rusi a záleží im na Rusku. Debatovali o tom, či chcú Rusi, ako obyčajní ľudia, vojnu. Rusi žijú mnohokrát v zlých ekonomických podmienkach, nerealizujú slobodu prejavu, politické a ani iné vzletné práva. Úradníci s nimi nejednajú ako s pánmi v krajine. Ale keď sa ich opýtate, ako sa im žije, povedia, že je to dobré, lebo nie je vojna. Rus chce mať právo dobre zomrieť, nie dobre žiť, čudujú sa ruskí diskutéri. Každá rodina si nesie ohromné traumy z vojny, o ktorých my, na Slovensku, nemáme ani predstavu. Ani o tom, aký je tam pre niektorých tvrdý život.

Najbližších príbuzných mám v USA. Dlhé roky žili v meste Detroit, v časoch jeho najväčšej slávy. Živiteľom rodiny bol jeden z hlavných inžinierov automobilky, šľachtického pôvodu, emigrant z Maďarska po II. svetovej vojne. Od čias studenej vojny a železnej opony sme boli v kontakte a pod dohľadom. Nemám najmenšie ilúzie o americkom živote a šťastí v Amerike.

Mať vojenské  základne všade po svete a miešať sa do záležitostí národov a štátov po svete nepatrí medzi sny a túžby bežného Američana. Ale medzi záujmy obchodníkov a tých, ktorí z medzinárodných konfliktov a obchodov bohatnú, to patrí určite. A keďže tí, čo robia peniaze, vlastnia aj politikov, tak vytvárajú aj vôľu Ameriky, ktorá je aj nám prezentovaná. A majú dosť peňazí na korupciu, aj tú politickú. Podľa úrovne vlastenectva našich politikov, Slováci v politike nie sú až taký drahý artikel.

Aj USA sú plné korupčných afér, zneužívania moci, rodinkárstva a to aj zo strany prokurátorov. Pozrite si len, ako sa dosadzujú do funkcií. Sú plné spravodajských hier  a propagandy vytváranej dobre platenými médiami. Ale svoj život vydávajú za ideál. „To do, not to be.“ Lebo im bolo od malička vštepované, že mať štyri pracovné miesta, zadĺžiť sa za hrob, aby  mohli vyštudovať, padať na hubu a behať v jednom kolotoči ako myš, je tá najsvätejšia definícia slobody a amerického sna. Alebo americkej formy otroctva.

Môj prastarý otec trpel v komunistickom väzení v Maďarsku v 50 tych rokoch, za rekonštrukciu katolíckeho kostola. Podlomilo mu to zdravie a spôsobilo predčasnú smrť. Dostal ocenenie od pápeža, život mu to nevrátilo, ale žil a  zomrel ako hrdý človek.

Ďalších najbližších príbuzných mám v Nemecku, v Bavorsku a v Hamburgu, a vo Švajčiarsku. Je to iné ako v USA. Z môjho pohľadu lepšie, ale ak chcete, iný typ obmedzení, iný typ otroctva. Je to len o prioritách. Ideálny svet nejestvuje.

Ale existuje domov, naše rodisko. Miesto, kde máme svoje korene, svojich blízkych. To máme v krvi. To nás formuje a vtláča nám svoju pečať. Obvykle k nemu máme vrúcny vzťah, chránime ho a sme naň hrdí.

Myslíte, že keby boli štáty V4, alebo iné štáty, s ktorými sme v EÚ, podrobne informované o aktivitách niektorých bývalých generálnych prokurátorov SR, nemohla by ich domáca politická a mediálna scéna oprávnene namietať, ak sa ich prokurátori zúčastnia na nejakom výročí na pozvanie slovenskej prokuratúry ? Napríklad na pozvanie prokurátora, ktorému bola do jeho kancelárie nainštalovaná kamera ? 

Nedorábajú sa trochu tí, ktorí kritizujú našu účasť na oslavách výročia prokuratúry v Rusku. Netrčí aj nám „slama z topánok“ ?

A ďalšia otázka. Myslíte, že ignorovanie, izolácia tých „zlých“ je cestou, ktorá ich vytrhne z toho, aby nepokračovali vo vyšliapaných chodníkoch ? Čo myslíte, ako vnímajú prítomnosť prokurátorov z krajín, kde je vyššia úroveň rešpektu k panstvu práva a individuálnym slobodám, vyššia rezistencia voči politickým vplyvom, tí prokurátori na domácej scéne ( napríklad ruskí), ktorí majú rovnaké nastavenie  a sú doma čiernymi ovcami?  Nemôže to byť pre nich povzbudením ?

Mnohí kritici o tom nič nevedia, lebo majú čierno-biele nastavenie videnia sveta. Ani sa nad tým nezamýšľajú.  Načo ? Pochopiť to, si vyžaduje cit pre hĺbku, nadhľad a lásku k životu. Pri obracaní pera, na zabezpečenie životného štandardu na to možno nie je čas.

Ale  čiernobiely svet nie je krásny, a nie je ani  reálny.

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..