Denník N

Môj otvorený list – kancelária prezidenta SR

Teda práve som dopísal a poslal štvorstranový list cez elektronickú podateľňu, portal slovensko.sk, cez overený elektornický podpis. Myslím si, že je to moje právo občana SR, vyjadriť sa k veciam verejným – k tomu, ako sa vykonáva moc v republike.

Teda, aby som uviedol do kontextu, žiadal som pred týždňom o informácie o legislatívnom rámci konania našich verejných funkcionárov, o zdôvodnenie toho, čo sa tu roky deje, a to na základe paragrafov „infozákona“. V úvode som písal, že je tu veľa informácií a dezinformácií a som zmätený. Teda uviedol som svoje pocity, potreby… Zdôvodnil som to tak, ako som predpokladal, že to bude potrebné. Kedže vieme akosi „intuitívne“ , ako sa tu zvykne prezident štylizovať – chápavo, „matersky“, láskavo a zmierlivo… A prišla mi po týždni „strohá“ odpoveď, že nie je možné na základe toho zákona niečo o práve povedať, žiadna informácia. TO však, podľa mňa, neznamená, že nemôžem na základ hociakého listu tiež „vyjadriť“ nejakú tú myšlienku, pochopenie…“že chápeme…a veríme …“ a také tie veci, ktoré sa zvyknú..teda ma to trochu prekvapilo, Teda, že tú „empatiu“ je len tak z diaľky cítiť „medzi riadkami“, „firemnú kultúru“, ducha prezidenta SR… A tiež chápem, že o tom, o čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať. I to, že kto mlčí, ten svedčí… A o tom, o čom treba asi mlčať, práve teraz v rádiu RTVS hovorí náš premiér…A teda argumenty typu, že je napísané v medzinárodnej dohode, že sa nevzdávame v uzatváraní dohody suverenity, a preto ak sa v ďašej dohode i píše iné, že to tak je, je taký argument, ako keď niekto v preambule zmluvy o hocičom a povie, že zmluva je uzatváraná na základe slobodnej vôle a pri plnom vedomí…to však neznamená, že v ďalšej dohode sa vzdá dotyčný – slobodne pri plnom vedomí – určitej časti slobody… No logika… nie je to smiešne…je to smutné… skôr na odstúpenie len za tento „logický úsudok“… A teda neviem, ako viac môžem apelovať na právny štát a na fakt, že tu máme republiku, ako takto. Odporúčam i ostatným. Vyjadríme sa. Kráľovsky – ako občania. Ako vieme z histórie, keď kedysi Caesar rušil republiku a stal sa diktátorom, tvoril monarchiu, tak dôsledok bol ten, že bol obeťou konšpirácie (teda reálne ho obrancovia republiky a ko zriadenia s tradíciou hromadne „zapichli“ (výrok, i ty, Brutus?!“)). …Pripomína mi to, to s tou veľkosťou, „kráľovskosťou“ výraz z piesne, ktorú som zhodou okolnosti vymyslel. kde sa spieva“ A ty buď veľký, veľký, ako kráľ, či kráľovná, v dolinách to začína…“- Pieseň bola pôvodne skladaná z nejakej emócie, keď zomrel – tragicky – poslanec NR SR, poslanec miestneho i mestského parlamentu, V. Dolinay. Keďže sme sa trochu z nejakej tej spolupráce poznali, nenechalo ma to „chladným“, O to viac prekvapilo nepochopenie, a nízka podpora, i komunikácia s poslancami, cez grant, ktorý sme posielali na podporu vydania piesne a ďalšiu činnosť. Podobne nepochopenie ani zo strany ZA ľudí, ktorá reagovala podobne. Hovorím to preto, že chcem povedať, že práve na základe prosby nebohého poslanca som pred voľbami zmenil svoje rozhodnutie a volil reálne túto zvláštnu stranu – Za ľudí. Aby nebolo pochýb, že som nejaký dezolát, opica, je nižšie popísané len to, čo si môže každý občan – ako kráľ – myslieť…ak vravela pani prezidentka, máme myslieť v novom roku „kráľovsky“ a nie poddansky,, ,či konať? Neviem, nepočúval som, nevidel, len z počutia som to zachytil…a to, že veľká väčšina komunílnej koalície, ktorá sa tvári ako demokratická a „správna“, takto komunikuje, ako príklad tzv. „cancel culture“, že tu reálne v stave, keď sa všetci zoskupia do jednej koalície, že tu nevidím nejakú šancu niečo a niekoho skontrolovať, i na základe skúsenosti, ktorú mám za posledné dva roky, som sa rozhodol, že budem kandidovať i ja- ako nezáviský kandidát, že skúsim byť názorom občana našej časti mesta….. nik nevie v tomto infekčnom a mediálne toxickom období, ani dňa a hodiny, preto majme odvahu, tvorme si názory, kritické myslenie používajme, vedu…poznatky dostupné, pramene nezávislé, dáta…lebo svet, kde sme obmedzovaní časovo, mentálne i priestorovo na základe techniky, smartfonov…je potrebné vnímať cez seba…napriek tendenciám, s vnútnou slobodou, mindfulness… teda môj názor v prvom liste, v žiadosti bol taký, že odporúčam napr. referendum o tej zmluve s USA…aby som dokončil kontext…a tú pieseň, ktorú som spomínal, som nakoniec dokončil, som rozhodnutý ju i nahrať, ale aby neboli pochybnosti o tom, že či si nejdem robiť „meno“ a teda, aby si niekto nemyslel, že i ja sa snažím „vkliniť do tzv. „kultúrnej obce““ tak to bude len tak „pieseň“, meno nech si robia iní…členovia tzv. „kultúrnej obce“ (kto toto slovo vymyslel a prečo sa vôbec používa v tak malej krajine ako je Slovensko tak ako sa zvykne používať?). To len na okraj… Teda „gro“ listu, stanoviska, aký sa zvyklo písať napr. v Ríme (názov: „suasoria“), je o tom, že každé právo sa má vykonávať v súlade s drobrými mravmi…bez toho vlastne nemá výkon moci legitimitu…a vidíme, čo sa tu už druhý rok deje… Treba oddeliť situáciu, stav, „vonkajší“, od toho, čo je produktom moci na základe „vnútra“, motívov, prirodzenosti, človeka, ktorý dostal moc… naozaj so môže robiť, čo chce? Bez mandátu, ktorý získal vo voľbách na základe toho, čo deklaroval, že bude robiť?

Kancelária prezidenta SR

Štefánikova 2, 811 05 Bratislava

VEC: Odpoveď na odpoveď k žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov

Áno, môže pôsobiť titulok dosť zvláštne. Ale ak si uvedomíme dôvod toho, prečo sa aktivovala do nášho práva povinnosť informovať občana SR o veciach, ktoré sa rozhodujú v jeho zástupnom mene, ako občana – nositeľa moci v demokratickej republike, tak je jasné, že v prvom rade by mal byť v tom vzťahu medzi „štátom SR“, ktorý tu je pre občana SR a občanom SR, v tom vzťahu by mal byť „cítiť“ rešpekt, partnerstvo, spoluprácu.   Teda, ako občan SR, človek so skúsenosťami s prácou na oddelení vzťahov k verejnosti, mám svoje skúsenosti i prax v písaní listov verejnosti. Taktiež,  na základe posledných rokov svojich aktivít vo voľnom čase,  môžem povedať, že som i občanom SR, ktorý založil občianske združenie a že z tejto činnosti nemám skoro nič, len skúsenosť a pocit určitej slobody a sebarealizácie. OZ sme založili  s úmyslom pomôcť k aktivizácií vôle občanov, spojenie ekologického cítenia a presadenie osobnostného rozvoja občana, príklad deťom, inklúzia…všetko v prostredí formálnom, mocenskom, byrokratickom, „technokratickom“, ktoré je založené na pragmatickom uznávaní hierarchie moci – tak ako sa to nezmenilo od čias normalizácie, či možno od čias monarchie.  I s poukazom na svoju nedávnu skúsenosť s akciou, kde čítali herci z knihy „Listy Tisovi“, môžem mať názor, že i tento list kancelárii prezidenta SR  bude archivovaný a možno tiež raz bude zdrojom nejakej knihy, ktorú budú posudzovať naši potomkovia… Je tu teda určitý predpoklad, že každý prezident SR má svoju úlohu a má si plniť svoje nezameniteľné poslanie v rámci presadzovania „ducha národa“ v dejinách smerom k realizácie dobra. Úlohu…Teda môžem povedať, že v čase, keď sme sa s pani prezidentkou stretli a odfotili spolu so synom na vojenskom cintoríne v Petržalke, pre obete prvej svetovej vojny, som mal iný dojem, predstavu, na základe obrazu, ktorý sa nám vo verejnosti vytváral cez média (i cez sociálne siete). A teraz mlčanie na činy, ktoré sa dejú v spoločnosti zo strany predstaviteľov verejných činiteľov, pri výkone zákona, práva, ktoré by malo byť, ako by mal vedieť každý dobrý právnik, vykonávané na základe dobrých mravov – právo vykonávané na základe dobrých mravov, tak, aby sa mohla dlhodobo udržiavať spoločnosť. Predpokladám, že ak je záujem o vzťah k občanovi, nič nebránilo napísať niečo „viac“ nie na základe zákona o slobode slova (ako ho nazývate – vypadlo slovo „právo“), ale na základe toho, čo chce niekto o sebe ukázať. Áno, chápem, že sa dáva dôraz na vizuálny obraz, nesmie tu chýbať fotograf, kamera, team spracovateľov posolstiev cez využívanie sociálnych médií… A teda tu je „len“ list, ktorý sa „len“ archivuje podľa zákona. A na základe vyššie uvedeného ma v tomto smere, ma zaujal Váš list plný empatie a porozumenia faktu, ktorý som uvádzal v úvode. Teda ide o fakt, že sa cítim – ako občan SR – v tomto právnom a mediálnom chaose zmätený. Legitímnosť výkonu práva v štáte, na základe právomoci, ktoré dostali poslanci – ako zástupcovia občanov v NR SR – sa stráca tým, že to nemá hlavu a ani pätu. Nemá to žiadnu oporu v stave, aký reálne vidíme a cítime, nie je to primerané a ani proporčné. So špinavou vodou sa vylieva i dané povestné dieťa, aby som použil frázu známu. Preto dávno nie je dôvera verejnosti v túto moc. Preto sa nepočúvali ani reči – príkazy a strašenie – vo veci vakcinácie. Aj obchodník predsa nič nepredá na základe obchodného stretnutia, keď si nezíska na úvod dôveru druhej strany. Nedá sa uspieť bez podpory verejnosti, to vedel z hľadiska PR už Abrahám Lincoln… Ako môže oficiálne stránka ku Covid uvádzať smrtnosť 2,2%, keď je to cca. 0,23% (ako uvádza Ján Drgonec v poslednom rozhovore pre E Report)? To je predsa z hľadiska legitimity výkonu moci, prijímanie opatrení kľúčové.  Každopádne to neukazuje primeranosť opatrení, keď pri predkladaní tzv. covid passov ľudia bežne celé minúty stoja zoskupení pred bránou obchodu v obchodnom dome, bez dodržiavania sociálnych rozostupov a tak reálne môžu šíriť infekciu (napriek očkovaniu a výroku, že očkovaní sú slobodní). Už sa vie, že očkovaní sú tak isto nútení sa nechať testovať, lebo konečne, po mesiacoch ignorácie faktov, ktoré sa šíria mimo hlavných prúd médií, ktoré neplnia právo občanov na informácie, ktoré ignorujú fakty a dáta, medzinárodne zverejnené vedecké štúdie a odvolávajú sa na odborníkov, o ktorých nik z verejnosti  nevie, kto ich platí (zjavne nie sú zamestnanci napr. Ministerstva zdravotníctva SR- nemajú plat napr. z titulu „hlavný radca“). A tak som sa vďačný dozvedel, že zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, ktorý voláte nejak inak ma svoje limity. A teda vďaka za informáciu. I keď ide o právnu informáciu… Predpokladám, že pani prezidentka SR, ktorej vy ste predstavitelia (kancelária prezidenta SR) má záujem mať normálne vzťahy s verejnosťou. Zvlášť, keď vyzýva v novoročnom prejave k roku 2022 ku „kráľovskému“ postoju. Teda princípy komunikácie ako sú rešpekt, slušnosť, či „láskavosť“… a imidž, ktorý sa darilo pani prezidentke vytvárať pred verejnosťou v čase volebnej kampane a v prvých rokoch vo funkcií prezidenta by nemal byť v rozpore s dejmi, ktoré sa v priestore a čase v spoločnosti dejú…

 

V spoločnosti sa dejú veci, ktorý by nemali slušného človeka, občana, zvlášť toho, ktorý zastupuje občanov v nejakej inštitúcií „ľahostajný“. Zvlášť, keď sa traduje v rámci imidžu i vlastníctvo vysokoškolského diplomu s právnickým vzdelaním. Ja mám iný druh vzdelania a i pár semestrov s výučbou práva, či filozofie práva a štúdium niektorých zákonov SR v rámci svojej profesie, mi dovoľuje vyhlásiť, že výkon právomoci verejného činiteľa nemá byť len striktne v právnom rámci, ale vždy je základ práva konanie v súlade s dobrými mravmi.  A teda môj list, žiadosť, bol v tomto duchu, upozorňoval som na zúfalý stav, kde je príčina, nesúlad s dobrými mravmi. Ako sa tu môže porušovať ľudské právo: Ako môže ústavný súd dávať rozhodnutia, ktoré sú príčinou ďalších sporov a nepráva? Ako sa môže každý s každým súdiť, obviňovať? Ako môže mediálny svet ignorovať tieto procesy, neinformovať, nedávať priestor na diskusiu, napr. o možnostiach liečby  (RTVS)?  Ako môže niekto tvrdiť, že nám treba zvýšiť obranu a predkladá zmluvu, ktorá nás reálne ohrozuje, mení nás z mierovej krajiny v krajinu, ktorá je na jednej strane nebezpečného konfliktu a to v stave nerovnocennom, kde si ako vazali môžeme len poskočiť, keď iný „zavelí“ do útoku? Čo robili tzv. odborníci na Ministerstve obrany SR? Koľko krát sa stretli s predstaviteľmi USA a riešili, vyjednávali detialy? Je možné, že ani raz? Že nik neinicioval túto agendu a preto je tak úboho vyjednaná? JE možné, že „ako vždy“ sa niečo robí na poslednú chvíľu? Podobne ako pri prístupových rokovaniach, plnení kapitol v prístupe do EÚ? Je to OK? Nie je nik zodpovedný? Nikoho to nezaujíma? Zanedbanie povinnosti verejného činiteľa? JE to v súlade so sľubom, ktorí skladali na Ústavu SR? Teda, je to v skutočnosti v súlade s dobrými mravmi? Lebo o tom je tá prísaha. O tom je príklad plagiátorov. O tom je príklad násilia, ktoré slovne vyjadruje minister i iní, keď sa vyjadrujú o občanoch (ktorí sú si rovní), že sú „opice“ či „dezoláti“? Čo to je „dezolát“? V živote som toto hanlivé pomenovanie nepočul? Ani hanlivé: „konšpirátor“. Ani použitie slova „dezinformácia“, keď veľakrát ide o legitímne súperenie opozičných politikov na poli politiky (vždy boli povolené rôzne názory a neboli osočovaní protivníci, že my sme tí, ktorí maj pravdu (máme patent či diplom na pravdu) a oni sú tí, ktorí klamú (dezinformujú)… Ako môže štátna moc neprimerane obmedzovať právo na základe zavádzania? Ako môže verejný činiteľ vyhlasovať že tu je stav pandémie, ako môže tento pojem používať, zavádzajúco? ak zároveň platí potrebný súlad výkonu funkcie s dobrými mravmi?  Ako môže niekto tvrdiť, že hovorí pravdu, keď každý druhý týždeň tvrdí veci rôzne, čo nie je v súlade s princípom logiky, výroková logika (pravda/nepravda)? Kde ide často o opačný význam??? Ako je možné že prezident SR mlčí?  Koho potom je prezident? Tak len na rýchlo dám do vyhľadávača slovo „pandémia“: A čo mi ukázalo? Aké významy? Ako sa podľa nich teda zariadiť? Ako by sa mal riadiť verejný činiteľ v právnom štáte, kde je súlad výkonu práva v súlade s dobrými mravmi? Ako má používať pojem, ktorý je zjavne neadekvátny na vývoj situácie? Už predsa vieme, že tu neležia na ulici mŕtvi. Už by nás malo zaujímať to, ako sa to dá liečiť? S kým to liečiť? Kde ich liečiť? A čím ich ohodnotiť (potlesk je síce fajn, ale je to len gesto, súčasť obrazu, kampane…). Prečo máme prijímať fakt, že nemáme kapacity na liečbu, keď tí, ktorí to mohli riešiť pred rokom, to neriešili a nechali odísť ľudí, odborníkov s praxou z nemocníc??? Prečo oni neodišli? Prečo prezident SR, ktorý zastupuje podľa svojich slov všetkých občanov, mlčí? Čo ústavné právo občana SR na bezplatnú liečbu? Ako sa aplikuje reálne a prečo média mlčia?

Ako môže niekto v tichosti tolerovať stav, kde média používajú nesprávne pojmy, či tvrdenia? Kde tzv. odborníci, experti, vychádzajú zo zjavne skreslených dát, faktov a na základe toho si robia nejaké tzv. odborné závery? Veď to človek s kritickým myslením vidí v použití metodiky, nemusí byť ani odborník na diagnostiku, na evidenciu dát, štatistík….Ako je možné, že v záujme zlepšenia kvality poznania, či zlepšenia liečby, jedni odmietajú diskutovať s druhými? Ako je možné, že vláda používa systém direktív, arogancie a propagandy a očakáva, že napriek nedôvere, ktorú vo verejnosti v rámci vlastných rozhodnutí získali, niekto bude motivovaní ich chápať, či s rešpektom počúvať? Ak raz povedia, že máme veriť tomu a o týždeň neskôr tí istí  – s vážnou tvárou – povedia, že máme veriť opaku? Buď je pravda jedno, alebo druhé. Ak je teda niekto odborník, na základe toho, že jeho predpoklady povedú spoločnosť k zlepšeniu, tak nie je normálne, aby i na základe toho, že tvrdí opak, bol ten istý človek – stále –  považovaný za odborníka…. Aby mal dôveru. Ľudia nie sú hlúpi…. Ako môže mať potom dôveru vláda, ktorá stavia na vyhláseniach takýchto ľudí? Ako je možné, že niečo je považované za pandémiu, keď to má „smrtnosť“ 0,2% a na oficiálnych stránkach je pritom číslo 2,2%? Ako je možné rozhodovať sa na základe nedostatočných dát? Ak máme nepresné testy, bez spätnej kontroly toho, čo diagnostikujú, kde niekto je pokladaný za infekčného a pritom nemusí byť ani infekčný a ani chorý.. ako je možné na základe toho robiť nejaký zodpovedný úsudok, rozhodnutie (experti)?.

 

Ako je možné, že niekto na medzinárodnú zmluvu, ktorá kardinálne mení pravidlá, istoty, bezpečnosť, či možnú budúcnosť Slovenska, niekto povie niečo a nezaujíma ho, že niekto povie opak? Ako je možné, že tieto veci necháme na právomoc jedného človeka, keď sa týkajú všetkých občanov? Ako je možné, že pripomienkované konanie neprebehne v súlade so zákonom? Ako potom má niečo platiť, keď sa verejnosť nevyjadrila? Aký rešpekt k občanovi zo strany „demokrata“, zástupcu občanov vo funkcií? Zvlášť, keď ten človek – ako minister – má veľmi nízku dôveru a kredit (výroky o tom, že ľudia – občania – sú opice mu veľa k obľube asi nepridali). Navrhujem, ako „kráľ“, občan…seriózne stretnutie napr. pani prezidentky s týmto ministrom na verejnej pôde, kde bude i zástupca odbornej verejnosti (napr. Doc. J. Drgonca), na základe tohto, čisto apolitického – odborného – stretnutia by si mohla verejnosť vytvoriť predstavu o tom, či je niečo na obranu, alebo skôr či sme na strane agresora, zas v stave vojny, ktorú nemusíme vyhlasovať, lebo s ňou potenciálne súhlasíme práve na základe tejto medzinárodnej zmluvy… a jednoznačne je to vec referenda alebo odmietnutia normálnymi politikmi. Na toto títo politici predsa nedostali mandát od voliča, ako teda – v súlade s dobrými mravmi – majú konať? Teda, ako človek, ktorý vyrastal v prostredí tzv. studenej vojny, skoro rovesník s pani prezidentkou SR, môžem spomenúť to, čo sa vtedy bežne vnímalo. Ak jedni hodia bombu, tak druhí to do pár minút zopakujú. Ak teda z Kuchyne vyletí raketa, tak zo pár minút je odpoveď z druhej strany a polovica Slovenska môže byť neobývateľná. Dá sa ten, ktorý prežije na pochod do nejakého utečeneckého tábora. Kde bude „zabudnutý“ žiť, i s rodinou, celé desaťročia, podobne ako napr. ľudia na hranici s Gruzínskom… To si niekto uvedomuje? TO je obrana Slovenska, keď sa možno stane cieľom a bojiskom? Kto zabráni vojakom, ktorí nemajú žiadnu povinnosť hájiť naše územie, ktorí sú tu cudzí, aby takú zbraň „odpálili“? Spýtajú sa slabšieho a čo asi slabší môže povedať? A čo sa stane, ak nebude súhlasiť? No spravia to buď dohodou alebo silou, tak či tak… Slovensko bude možno zničené i s polovičkou Európy. A koho to na druhej polovici sveta bude trápiť? Ja som vždy rád vnímal USA. Vnímal som všetky tie príbehy o indiánoch. Svet, ktorí ukázali Apači. Či sa nám to páči a či nepáči. O zmluve, ktorú predkladá USA, hovorí Ján Drgonec, že pripomína zmluvy, ktoré sa predkladali roky indiánom. Ktoré sa porušovali… Život indiánov v rezerváciách. Kniha Duša indiána od CH. Eastmena, poradcu prezidenta USA s indiánskom pôvodom… Teda má to tu charakter jedného puča… Kde je súlad so zákonom, kde je súlad výkonu moci s dobrými mravmi, pani Zuzana Čaputová? Všetci si píšeme svoj príbeh a históriu nie vždy píšu víťazi a interpretuje sa celé veky. Podobne ako pri diktátorovi G.J. Caesarovi, ktorý zlikvidoval republiku a bol za monarchiu…

Všetko, čo tvrdím, v liste č. jedna, je moje právo a stojím si za tým, je to môj názor…

 

A wikipédia (internet) uvádza:

 

Pandémia (gr. πανδημία zo slov pan, pantos = všetko, demos = národ, ľud) je rozsiahla epidémia, ktorá sa rozširuje na geograficky rozsiahlom území, dokonca medzi kontinentmi a celosvetovo.

 

Kde je potom v praxi kritické myslenie a kde sú média a právo občana na informácie? Kde je politické korektný „boj“, keď sme svedkami dezinformácií, propagandy, manipulácie a ostrakizovnia iných s tým, že sú „konšpirátori“? Vie niekto zdôvodniť rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou? Je to presne to isté vymedzenie stavu, ktorý nastane a toho stavu, ktorý nejaké teória, i vedecká, predpokladá, že môže nastať. Veď konšpirácia je iné pomenovanie pre sprisahanie a tie sa reálne v dejinách v politickom či mocenskom boji diali. Napr. smrť Caesara v antike. Teda prosil som o presné zdôvodnenie – o informáciu –  podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov o poskytnutie informácie, na základe akých právnych dôvodov zo strany štátu je presadzované (legálne a oprávnene) a táto činnosť, ako som si žiaľ sám musel odpovedať, napriek tej empatií a srdečnosti, ktorú bolo cítiť „medzi slovami“ z odpovede kancelárie prezidenta SR, na žiadosť občana, že tu nie je súlad výkonu verejných funkcií s dobrými mravmi. Niekto sa potom čuduje násiliu detí a mládeže na školách? Prípad v Miloslavove… Ak je takýto príklad neúcty ministra obrany SR (či iných poslancov vládnej koalície – a to som, žiaľ, volil stanu Za ľudí…) k občanovi či k odborníkovi? A či je to v poriadku, v súlade s dobrými mravmi, pani Zuzana Čaputová, keď niekto verejne nazve občana opicou a novinár sa neohradí  – lebo asi píše pre občana, klienta, a nie pre opice…??? Tak potom tu máme kultúru netolerancie, násilia, arogancie…zneužívania moci. To tiež dnes „vzdeláva naše deti“… V prírode má však každá sila nejaký vývoj a i toto na základe tohto, ako som to charakterizoval, nemôže mať normálny vývoj, neprispieva k udržateľnému životu, a tak ako skončil A. Hitler, J. Stalin, čo Caesar, skončí skôr či neskôr, každý mocou posadnutý človek, tak vravia celé dejiny boja dobra so zlom, či dejiny presadzovania dobra vo svete. Za peniaze, či za tých povestných „tristo strieborných“, si dušu nekúpi… Prídu teda i ďalší Apači, odkaz je tu i napriek tomu, že históriu píšu „víťazi“, indiáni a ich duša te niečo, čo je východiskom pre celý svet, i z hľadiska ekológie, či z hľadiska uhlíkovej stopy či stopy metánu….

 

S pozdravom

 

V Bratislave dňa 15.1. 2022

 

Podpis žiadateľa

 (ilustračné foto je z toho cintorína, minule som ten výrok spomínal…ukazuje loajalitu vojakov prvej svetovej vojny, ktorých sa nik nepýtal, ktorí plnili záujem iných, imperialistický …na základe propagandy..v prípade tej z Nemecka sa uvádza, že malo íst o zápas „germánskeho sveta voči slovanskému svetu“ (tak sa uvádza v knihe historikov (vydavateľstvo VEDA) píšem o tom inde…)

 

Teraz najčítanejšie