Ako som sa stal cyklokuriérom vo Francúzku (4. – Preteky legálne aj nelegálne)

Súčasťou každého športu je meranie síl s ostatnými. Inak to nie je ani u cyklokuriérov. Podstata našej práce je nájsť čo najlepšiu a najefektívnejšiu cestu medzi jednotlivými miestami vyzdvihnutia a doručenia. To si až žiada vytvoriť nejaký typ preteku, ktorý by vedel ukázať, kto je v tom najlepší. A preto vznikol Alleycat!
Prvý takýto pretek sa odohral v Toronte v roku 1989. V roku 1993 torontskí kuriéri predstavili tento typ preteku na prvom medzinárodnom kuriérskom šampionáten (C.M.W.C Berlin). Odvtedy sa v rôznych obmenách rozšíril po celom svete. Pravidlá sú jednoduché: účastníci štartujú naraz z jedného bodu v meste. Po začatí preteku obdrží každí pretekár manifest – zoznam tkzv. checkpointov, ktoré musí navštíviť. Na každom z nich dostane pečiatku do svojho manifestu ako dôkaz, že ním prešiel. Trasu a poradie checkpointov si preteká vyberá sám. Vyhráva ten, kto ako prvý navštívi všetky checkpointy a dorazí do cieľa. Na tých najtradičnejších pretekoch (napr. Monstertrack v New Yorku) sa dodržujú dve legendárne pravidlá – fixedgear bicykel a žiadne brzdy! Mimo to žiadne pravidlá neexistujú. A áno, je to nelegálne.

Ja som prvý krát pretekal v Bruseli. Bol to pre mňa zlomový moment. Keďže som o tomto preteku nič nevedel a po francúzsky som nerozumel, po štarte som chytil jednej skupinky jazdcov a držal sa ich. V jednom okamžiku sme sa ocitli v štvorprúdovke v protismere a ja som videl predo mnou niekoľko fixedgear jazdcov pri západe slnka kľučkovať pomedzi protiidúce autá. V tom okamžiku som pocítil neuveriteľnú radosť a slobodu. Hneď po tom som si poskladal svoj prvý fixedgear bicykel.
Odvtedy som sa zúčastnil pretekov v Belgicku, Čechách, Ekvádore a Francúzsku. V Čechách to bol jeden z najnebezpečnejších. Bola tma, pršalo a my sme si muselidať pivo na každom checkpointe. V Belgicku pol zase jeden z najdlhších – každý checkpoint bol ďalší malý alleycat, takže sme nabehali niekoľko desiatok kilometrov!

V Bruseli sa jazdí alleycat King of Brussel. Môj kamarát ho vyhral celkom kurióznym spôsobom. Počas tohto preteku totižto pretekári nedostávali na checkpointoch pečiatky, ale mali spraviť fotku ako dôkaz, že tam boli. Môj kamarát to ale okabátil. Po štarte narýchlo našiel počítač a cez Google street view si nafotil všetky miesta, ktoré potreboval. Úlohu teda splnil a aj keď kontroverzne, stal sa na daný rok Kráľom Bruselu.
Mňa vo Francúzsku „zrazilo“ auto. Tento alleycat som jazdil s mojim kamarátom. V jednom momente predo mnou zastavil. Ja som ale nevidel nič, prečo by som mal zastavovať a tak som nespomaľoval. V momente ako okolo neho prešiel sa naľavo objavilo auto. Zabrzdiť som už nestíhal a tak som pridal. Auto ma chytilo zboku. Ani neviem ako, ale nespadol som, len som poskočil a pár čísel doprava. Prekvapený som zosadol z bicykla a chcel som začať nadávať na šoféra. V tom momente ale môj kamarát na mňa začal kríčať „Pokračuj, pokračuj! Nerieš to!“, a tak som to nechal tak. Neskôr mi povedal, že sa pri tomto incidente rozbilo predné svetlo na aute a ak sme nechceli strácať čas, museli sme rýchlo pokračovať.

V roku 2018 som sa zúčastnil kritérium preteku v Berlíne pod názvom RADRACE Last man standing. Kritérium je pretek, ktorý sa odohráva na uzavretej trati, často na letisku alebo inom veľkom priestranstve. Preteká sa na fixedgear bicykloch bez bŕzd a pretekajú poväčšinou profesionáli, nie kuriéri, ako to býva pri alleycatoch.
Keď som sa na tento pretek hlásil, nevedel som do čoho idem. Pretek sa odohrával na uzavretej trati pre motokáry. Keď som prišiel, videl som množstvo prísne sa tváriacich pretekárov, ktorí riešili každý detail preteku. Od prevodu, ktorý zvoliť až po vhodné plášte. Ja som prišiel absolútne nepripravený, nepoznal som pravidlá a môj bicykel nebol vôbec vhodný na tento typ preteku. A tak to aj dopadlo. Myslím, že som skončil predposledný. Bolo dobré si to vyskúšať lebo už viem, že takýto typ preteku ma vôbec nebaví.

V roku 2019 som prvý krát navštívil ECMC (Európsky kuriérsky šampiónát), ktorý sa ten rok odohrával v Bruseli. Na túto udalosť som sa veľmi tešil. V Bruseli som mal už zázemie a aj túto udalosť pripravovali moji kamaráti. Kuriérsky šampionát trvá poväčšinou 4-5 dní, skladá sa z niekoľkých pretekov a atmosféra býva viac než priateľská. Hlavný pretek je v podstate veľmi špecifický alleycat. Odohráva sa na uzavretom priestranstve, najčastejšie v meste. Organizátori vytvoria trať, ktorá pripomína malé mesto. Nachádzajú sa tam checkpointy a rôzne prekážky ako napr. jednosmerné cesty alebo úseky, kde musí pretekár zosadnúť s bicykla. Deň pred pretekom každí učastník dostane mapu alleycatu, aby si ju mal čas naštudovať. Pri štarte obdržia pretekári manifest(y) s úlohami, ktoré určujú kde majú balík naložiť a kde vyložiť. Vyhráva ten, ktorý splní čo najviac úloh v čo najkratšom čase.

Tento pretek má dve hlavné kategórie – hlavný pretek a cargo pretek. Cargo bicykle sa volajú nákladné bicykle. Tie majú predĺžený tvar a v predu sa nachádza plošina, ktorá dokáže odviezť až 80kg. Počas cargo preteku musia pretekári prenášať rôzne druhy nákladu ako palety, sudy alebo tehly.
Mimo týchto hlavných pretekov sa odohráva veľa menších podujatí ako sú alleycat, footdown (Po slovensky tiež „skopávaná“. Pretekári jazdia v kruhu a snažia sa bez použitia tela zhodiť súperov z bicykla. Tento kruh sa postupne zmenšuje.), longest skid (Pretekári na fixedgear bicykloch sa snažia o čo najdlhší šmyk), trackstand (Účastníci balancujú na bicykloch. Postupne sa musia prestať dotýkať bicykla napr. jednou rukou, potom druhou, potom nohou atď. Vyhráva ten, ktorý udrží balanc najdlhšie.), goldsprint (Tento pretek sa koná na bicykloch pripevených v stojanoch a k počítaču. Šprintuje sa väčšinou na 500m.) alebo tracklocross (Pretekári súťažia na terénnom okruhu). Mňa osobne tieto disciplíny bavia oveľa viac ako hlavný pretek!

Rok 2020 nebol pre verejné udalosti priaznivý, a tak sa ďalší ročník ECMC konal v roku 2021 v Basileji vo Švajčiarsku. Tešil som sa nemenej ako dva roky dozadu. Nechýbala dobrá atmosféra a starí známi z minulého roka. Kvôli pandemickým opatreniam sa miesto hlavného preteku presunulo z centra mesta do továrenského objektu. Nechýbali taktiež tracklocross, trackstand, uphill sprint (pretekári súťažia do strmého kopca na čas) a moja obľúbená disciplína footdown, ktorú som vyhral už druhý ročník po sebe!

Posledný pretek celého šampionátu bol špeiciálny alleycat. Basilej je preslávená svojímy drobnými fontánkami, ktoré sa nachádzajú skoro na každom rohu. Tradične sa v nich stretávajú domáci, namáčajú si do nich nohy a pijú šampanské. Preto podstatou tohto alleycatu bolo nájsť ich čo najviac, namočiť sa do nich, spraviť si v nich fotku a v časovom limite prísť do cieľa. Ja som pretekal so slovenským tímom a chalani to zobrali poctivo! Pri každej fontáne sa vyzliekli dohola a celí sa ponorili, na rozdiel od iných tímov, ktoré si do fontán namočili tak akurát prst…. Takýmto tempom sme nakoniec skončili tretí, ale zato sme zožali veľký rešpekt!

Budúci rok sa bude európsky šampionát konať v Brémech v Nemecku. Uvidíme, či sa mi podarí sa dostaviť a obhájiť si svoj titul najlepšieho skopávača. Tak či onak, týchto podujatí je kopec a ja môžem len odporučiť takéto niečo zažiť na vlastnej koži. A vôbec nemusíte byť kuriér!