Denník N

Ako sa mánička Michal do Švédska nedostal

Pamätáte si, koho v Československu volali „mánička“? Príbeh jednej takej máničky, dnes uznávaného sochára, ukazuje nezmyselnosť rokov Husákovej normalizácie. Pripomína, čo všetko boli ľudia ochotní urobiť, aby sa z tej „sivej“ krajiny dostali. Dnes sa už aj Michal Blažek počas rozprávania svojho príbehu smeje.

Michal Blažek (19. novembra 1955 v Prahe) je český sochár a reštaurátor. Už počas základnej školy chodil aj do základnej jazykovej školy, kde sa učil francúzštinu. Po základke išiel na gymnázium. Na výtvarnú školu sa nedostal, pretože mal z kreslenia trojku. Bola to jeho jediná trojka, z ostatných predmetov mal na základnej škole jednotky. Na akadémiu výtvarných umení sa dostal až v roku 1977. Paradoxne až po tom, čo sa odohral príbeh jeho nepodareného pokusu o útek z Československa, o ktorom bude v tomto blogu reč.

Michal zažil príchod sovietskych tankov, demonštrácie v roku 1969 a počas gymnaziálneho štúdia sa kamarátil s hudobníkmi (napr. Michalom Pavlíčkom) a výtvarníkmi. Po maturite sa na prvýkrát na akadémiu nedostal z politických dôvodov. Asi kvôli vyhranenému názoru jeho otca na sovietsku okupáciu. Ďalej teda študoval francúzštinu a pracoval ako zememerač. Na vysokú školu ho nevzali ani na ďalšie pokusy a už mu hrozil nástup na základnú vojenskú službu. Tej sa chcel vyhnúť aj tak, že si zháňal „papiere na hlavu“. A chcel tiež ujsť zo „zadrôtovanej“ krajiny.

V roku 1976 sa už začal črtať plán úteku. Michal sa na večernom kurze kreslenia pripravoval na skúšky na vysokú školu. A dal sa dohromady s ďalšou trojicou rovnako zmýšľajúcich. V štvorici bol okrem Blažka jeho kamarát a dve dievčatá. S jednou z nich Michal chodil. Bola to Kateřina Krausová, sestra známeho herca a moderátora Jana Krausa.

KrausováMichal Blažek a Kateřina Krausová, rok 1977 (zdroj: archív Michala Blažka)

Cez kamaráta sa dostali k jednému zamestnancovi Čedoku, ktorý sa pochválil, že si vyrobil falošnú výjazdnú doložku, na ktorú bez problémov vycestoval do Švédska a zase sa vrátil. Za vystavenie falošných dokladov ten človek požadoval 8 tisíc korún za každú doložku. Milan Blažek zaplatil za všetky štyri doklady. Zo svojho prémiového sporenia mladých, ktoré mu platil jeho otec. Mal na ňom 30 tisíc korún.

Traja zo skupiny ešte v týždni absolvovali skúšky na akadémiu a v nedeľu sa už v poľskom prístave Świnoujście stretli s človekom, ktorý im tam odovzdal falošné cestovné doložky. Stačilo prejsť colnicou a nastúpiť na trajekt smerujúci do Švédska. Štvorica vlasatých mladých ľudí (viď máničky) zo spriateleného Československa musela byť colníkom nápadná na prvý pohľad. Určite to nepatrilo k bežným zážitkom pasovákov. Alebo boli výjazdné doložky nedokonalé? Tak či onak, Poliaci štvoricu zadržali.

Blažek aj s kamarátom už vo vojenskej cele zadržania začali hrať hru na bláznov. Keďže Michal už mal za sebou jednu takúto fingovanú samovraždu, keď sa chcel vyhnúť vojenskej službe (a mal to aj v zdravotných záznamoch), bol v tom vedúca osobnosť. Poliaci im síce vzali všetky nebezpečné predmety, ale Michal mal okuliare. Rozbil ich a sklíčkom sa podrezal na rukách. Kamarát v cele sa zľakol a nedokázal to urobiť sám. A tak to Michal urobil aj za neho. Samozrejme po chvíli, keď už bola cela plná krvi, zavolali na stráž, aby sa im nič nestalo.

Ošetrili ich v nemocnici a previezli do väzby vo Varšave. Tam čakali, kým ich vydajú do Československa. Bol už rok 1977 a Štátna bezpečnosť mala plné ruky práce s Chartou 77. Po jednom služobnom jednaní eštébákov v Poľsku ich na spiatočnej ceste prevzali a lietadlom doviezli do Prahy. Rovno do väznice v Ruzyni. Tam sa Michal Blažek pre istotu ešte raz „pokúsil“ o samovraždu. Tento pokus už možno nebol tak úplne fingovaný. Michal sa totiž namiesto vysnenej Ameriky ocitol vo väzení a čakal pár rokov basy.

Tieto jeho pokusy pri konečnom rozhodnutí o jeho osude možno aj zabrali. Na súde mladíci „zakryli“ vinu dievčat. Tie údajne o ničom nezákonnom nevedeli. Blažek bol odsúdený za trestný čin opustenia republiky. Dostal 8 mesiacov s podmienkou na dva roky. V ďalšom kole mu tento trest zrušili a zmenili rozsudok na trestný čin používania falošných dokladov. A za ten dostal 3 roky s podmienkou na štyri roky. Oveľa viac, ale nebol to politický trestný čin. Z celej skupiny dostal ako organizátor najvyšší trest. Mimochodom ten človek, čo im doklady vyrobil, dostal rok nepodmienečne.

Michal Blažek si vo väzbe posedel 5 a pol mesiaca. Paradoxne, práve vtedy Michala na akadémiu výtvarných umení prijali. A na jeseň 1977 tam aj začal študovať. Na útek z Československa ale neprestal myslieť. A na Západ sa nakoniec aj dostal, ale úplne iným spôsobom. Zoznámil sa s jednou Taliankou a vzali sa. Keď mu podmienečný trest uplynul, požiadal si o pas a dostal povolenie vycestovať. Napriek tomu, že ho ŠtB ešte tlačila do spolupráce a on nepodpísal a znova na nich použil aj hru na „magora“.

Počas pobytu v Taliansku Michal zistil, že spôsob štúdia výtvarného umenia v Taliansku mu nevyhovuje. Podľa jeho slov sa tam v ateliéroch nič nedialo. A tak sa Michal do Československa ešte legálne vrátil.

Galerie U ŘečickýchTu pôsobil Michal Blažek pred nežnou revolúciou. V sobotu 18. novembra 1989 sem prišiel a pani, ktorá to tu strážila, jednoducho poslal domov so slovami, že sa galéria revolučne obsadzuje. (zdroj: Respekt)

Dnes je z Michala uznávaný sochár. Okrem iného reštauroval sochy v Kambodži a v súčasnosti tiež vydáva časopis Sochařský zpravodaj.

Michal Blažek(zdroj: Lux et Lapis)

Ostatní traja zo skupiny máničiek nakoniec predsa len v priebehu 80. rokov emigrovali. Michalova priateľka Kateřina Krausová emigrovala v roku 1985, ale o päť rokov neskôr v Amerike zomrela. Ďalší dvaja v USA údajne žijú dodnes.


Celé rozprávanie Michala Blažka je k dispozícii v zvukovom archíve Českého rozhlasu.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný ilustračný obrázok: Máničky, oppressed long-haired people of Communist Czecho-Slovakia

Zdroje:

Príběhy 20. století: Michal Blažek (audio)

Paměť národa: Michal Blažek

Michal Blažek (Wikipédia)

Osobná stránka Michala Blažka

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie