Denník N

Fico na skúške neobstál. Korčok predviedol vysokú školu argumentácie.

ZDROJ: Správy RTVS
ZDROJ: Správy RTVS

Nedeľa je už tradične časom nie len rodinného (prípadne aj iného – proti gustu žiaden dišputát) pokoja, ale aj časom politických diskusných relácií. Diváci si už možno privykli na umelecké estrády a neustále porovnávanie voličských preferencií, ktoré sú pomerne zbytočné (ak sa nenachádzame v bezprostrednom období pred voľbami), a ktoré zaberajú prevažnú časť týchto relácií. Je úplne pochopiteľné, že človeka, ktorého politika zaujíma maximálne tak v čase, kedy nedeľný vývar bubloce a (síce streotypne) žena vyklepáva maso na prepečené rezne, takýto obsah nadchne. Neustále hladenie vešteckej gule a predpovedanie toho, kto s kým pôjde do koalície a kto nie, je síce sexi bulvárnou témou, no mrhá to časom, ktorý by mohol byť využitý na trefné a neuhýbavé odpovede.

Dnešok však priniesol veľký duel dvoch štátnikov stojacich na odlišnom brehu názorového spektra. Duel, ktorému bol moderátor zbytočný. Minister MZV a skúsený diplomat, Ivan Korčok, predviedol divákom vysokú školu diplomacie a vecnej argumentácie voči ostreľanému súperovi, ktorý nedbá na pravidlá debaty. Pracovným nástrojom Róberta Fica sa stalo skákanie do reči a uzemňovanie moderátora relácie, ktoré je na politika jeho rangu prinajmenšom nevkusné.

Podstatou relácie bola dohoda s USA, ktorá dnes vyvoláva vášne, zdesenie a strach. Avšak o potrebe takejto dohody by sa z pozície Slovenska ani nemala viesť politická debata, z ktorej si kde-kto môže vytĺcť politický kapitál. Bezpečnosť krajiny je prvoradým a najdôležitejším bodom, na ktorom sa zhodneme.  Ako môžeme vidieť na príklade Ukrajiny, nášho bezprostredného suseda, bezpečnosť a mier nie je samozrejmosť. Je to privilégium, ktoré by sme si mali chrániť a ctiť. Už od anexie Krymu v roku 2014 sa Ukrajina zmieta vo vojne s nepriateľom, s ktorým máme historickú skúsenosť aj my, Slováci. Občas to vyzerá, že Slováci si neuvedomujú blízkosť vojny a krehkosť mieru, ktorý môže byť kedykoľvek a kýmkoľvek narušený. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj ďalšie krajiny. Práve to, že vytvárame spolky a patríme do väčších organizácií, ktoré garantujú bezpečnosť znižujeme riziko napadnutia iným štátom. Ak by aj napriek tomu k napadnutiu došlo, takáto zmluva s hegemónom ako USA je jednou zo záruk, ktoré nám v prípade konfliktu dovolia okamžite reagovať na podnety tak, že aj naša malá krajina sa v prípade konfliktu stane tvrdším orieškom.

Slovensko sa v posledných rokoch ocitalo v akomsi nejasnom šere v otázkach zahranično-politických. Svojvoľné a nekoordinované návštevy bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka na vojenských prehliadkach v Moskve, či jeho obed s Vjačeslavom Volodinom, ktorý je na sankčných zoznamoch EÚ, vysielali čudný signál našim spojencom. Súčasný kabinet ministra zahraničných vecí však dbá na konzistentnosť a jasné smerovanie Slovenska, ktoré je pro-európske a nebojí sa to obhájiť aj v neľahkej debatnej prestrelke so súperom, ktorý z dnešnej nedeľnej relácie vyšiel ako porazený. Porazila ho vlastná, účelová interpretácia práva, ktorá vynecháva odseky v zmluvách.

Teraz najčítanejšie