Denník N

T. Snyder: Cesta do neslobody (Čitateľský denník 1/2022)

„Politika večnosti v každodennej prevádzke znamená výrobu krízy a manipulovanie ňou vyvolanými emóciami. Politici večnosti — aby odpútali pozornosť od ich neschopnosti reformovať spoločnosť — vedú občana, aby v krátkych intervaloch pociťoval striedavo triumf a frustráciu, utápajúc budúcnosť v prítomnosti.

V zahraničnej politike politici večnosti zhadzujú a prípadne negujú výdobytky iných štátov, ktoré by mohli ich občanom poslúžiť ako vzor. Politici večnosti pomocou technológií rozširujúcich politickú fikciu doma aj v zahraničí popierajú pravdu a usilujú sa život redukovať na spektákel a pocit.“

Snyderovu knižočku O tyranii považujem za to najlepšie, čo som na tému demokracie, slobody a celkovej príčetnosti v 21. storočí čítal. Kompaktné, úderné, praktické, osobné. Jeho Krvavé územie, štúdia vojnových zločinov na území strednej a východnej Európy, už pre mňa bola trocha inou skúsenosťou. Kvantum informácií, súvislostí, archívnych materiálov — skôr skriptá pre študentov dejín, než kniha určená bežnému čitateľovi. No a Cesta do neslobody stojí svojím obsahom i formou zhruba niekde uprostred.

Snyder v nej celý čas žongluje s dvojicou pojmov — politikou nevyhnutnostipolitikou večnosti. Politika nevyhnutnosti hovorí o známom „konci dejín“; pocitom, že ľudstvo (a najmä teda Západ) už spoznalo všetky zákonitosti pokroku a jeho budúcnosť smeruje len a len k blahobytu a mieru. Preto už netreba robiť nič; demokracia je samo udržateľná, nezničiteľná, nevyhnutná. Politika večnosti, tak obľúbená v autoritárskych režimoch, zas vidí čas ako kruh, v ktorom sa donekonečna striedajú útoky ohrozujúce „národ“. Preto je úlohou vlády či vodcu neustále brániť ľud pred hrozbami zvonka.

Cesta do neslobody začína i končí autorovým zamyslením, v ktorom na celú problematiku nazerá osobnou optikou — to mi pripomenulo zväzok O tyranii. Jadro knihy zas tvorí súhrn tak trocha suchých faktov zameraných najmä na konflikt na Ukrajine — to je zas svojou formou podobné Krvavému územiu. Viac mi sedí ten prvý prístup, napriek tomu som si v knihe našiel mnoho zaujímavých postrehov: skepsa rozkladá demokraciu; sloboda závisí od schopnosti ľudí rozlišovať medzi pravdou a tým, čo chcú počuť; integrácia, spolupráca a medziľudská dôvera zabraňuje nástupu tyranie.

Snyder sa, samozrejme, venuje aj Rusku, USA, Európskej únii, nástupu nových technológií, hybridným vojnám, dezinformáciám, dôležitosti pravdy a faktov. Všíma si aj šikovný trik autoritárov spochybňovať morálku svojich oponentov („keď už nemôžeme vyvrátiť, že sa u vás žije slobodnejšie, zdravšie a blahobytnejšie, aspoň vás obviníme z nemorálnosti a LGBTI lobby“).

Cesta do neslobody je tak ďalším varovaním pred neomylnými vodcami, zaslepujúcimi emóciami, klamstvami a autoritárstvom každého druhu. Ak ste študijný typ, pustite sa do nej. Ak chcete výživný (a údernejší) derivát, siahnite radšej po osvedčenej Tyranii.

„Cynik tvrdiaci, že pravda vôbec nejestvuje, je občanom ponúkajúcim tyranovi, aby sa chopil moci.“

T. Snyder: Cesta do neslobody
Premedia 2018
344 strán
*
70 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.