Denník N

Ako povedať dieťaťu, že jeho blízky zomrel

Pravidelne sa na nás obracajú rodičia a príbuzní s prosbou o radu, ako dieťaťu oznámiť, že jeho blízky zomrel. Napísali sme niekoľko jednoduchých princípov, o ktorých sa viac dočítate v článku.

Pravidelne sa na nás obracajú rodičia a príbuzní s prosbou o radu, ako dieťaťu oznámiť, že jeho blízky zomrel. Hoci univerzálny návod neexistuje, pripravili sme niekoľko jednoduchých princípov, ktoré sa nám osvedčili v praxi. Môžete sa o ne oprieť pri rozhovore s dieťaťom i v ďalších dňoch po úmrtí blízkeho.

Buďte prítomní iba ľudia, ktorí sú dieťaťu blízki, ktorým dôveruje a pozná ich.
Ak dieťaťu zomrie rodič, mal by mu to oznámiť jeho najbližší človek – teda druhý rodič, prípadne spolu so starými rodičmi, či inými blízkymi ľuďmi z rodiny, s ktorými sa denne stretáva.

Správu oznámte dieťaťu v bezpečnom, pokojnom prostredí.
Vhodné je urobiť to v súkromí – na mieste, kde dieťa môže prejaviť svoje emócie a  kde vás nebude vyrušovať niekto cudzí.

Konkrétne a jednoducho povedzte, čo sa stalo. Pripomeňte mu, čo sa dialo: ”Vieš, že ocino bol chorý a dlho sa liečil”.
Skúste si v duchu pripraviť, čo dieťaťu poviete. Hovorte konkrétne fakty a vyslovte ich jasne, nie v náznakoch.

Detaily mu nevysvetľujte, ak sa viac nepýta. Ak má ďalšie otázky, pravdivo mu odpovedajte.
Ak dieťa bude chcieť vedieť viac, ako ste mu povedali, opýta sa Vás. Vtedy mu odpovedzte podľa skutočnosti.

Neklamte dieťaťu.
Povedzte mu iba pravdu, dieťa ju potrebuje počuť, aby sa mohlo aj ďalej cítiť bezpečne.

Dieťa môže reagovať rôzne – plač, hnev, smútok, agresia… Malo by mať priestor a čas na vyjadrenie emócií.
Môže plakať, môže odísť z izby a  chcieť byť samé, môže sa hnevať. Nechajte ho prejaviť emócie a prijmite ich s porozumením.

Pomôžte dieťaťu cítiť oporu, že nie je samé, môže sa na vás obrátiť a ste tam pre neho.
Buďte pri dieťati, vnímajte ho naplno, objímte ho, ak to potrebuje.

Dieťaťu ukážte, že prejavenie smútku je v poriadku.
Nech vie, že aj vy ste smutný(á) a môže tak v bezpečí prejaviť aj svoj žiaľ.

Dieťa ubezpečte, že hoci tu už jeho blízky nie je, stále ho môže ľúbiť.
Povedzte mu, že aj keď jeho blízky odišiel, dieťa sa mu môže prihovárať, môže na neho myslieť.

Dieťaťu povedzte, že môže ísť na pohreb, no nenúťte ho, ak ísť nechce. Väčšie dieťa sa môže samo rozhodnúť.
Keď dieťa povie, že na pohreb nechce ísť, rešpektujte jeho rozhodnutie a rovnako vtedy, ak naopak na pohreb chce ísť.

Spravte si vlastnú rozlúčku, dieťa môže nakresliť blízkemu obrázok, či niečo vyrobiť.
Ak sa dieťa chce rozlúčiť v súkromí, môžete to urobiť napríklad na obľúbenom mieste, kam ste spoločne chodievali.

Mladším deťom opíšte, ako bude pohreb vyzerať. Povedzte mu, kto tam príde a čo približne sa bude diať.
Dieťa by malo vopred vedieť, ako bude približne obrad prebiehať, čo sa tam udeje a kto tam bude.

Ak by dieťa chcelo z pohrebu odísť, je dobré dohodnúť sa dopredu s niekým blízkym, s kým by prípadne počas pohrebu mohlo byť.
Môže to byť napríklad starý rodič, váš súrodenec, či priateľ, ktorého dieťa pozná.

Dennú rutinu a zaužívané zvyky dieťaťa nemeňte po smrti blízkeho.
Nie je vhodné zmeniť dieťaťu denný režim, náhle odcestovať či robiť niečo, na čo nie je zvyknuté. Takéto zmeny by mu mohli priniesť zbytočnú neistotu.

Ak cítite, že prvé dni sami nezvládnete a potrebujete emociálnu pomoc, pozvite blízkych ľudí, napríklad starých rodičov, k sebe domov.
Ak sa cítite zle a máte pocit, že je pre vás náročné sa o dieťa starať, požiadajte blízkych o pomoc. Ak nemusíte, neodchádzajte z domu vy s dieťaťom. Lepšie bude, ak blízki prídu ku vám.

Nevyhýbajte sa s dieťaťom prostrediu, v ktorom ste žili doteraz.
Ak je to možné, zostaňte s dieťaťom tam, kde to pozná a kde je zvyknuté žiť.

Návrat do školy je pre každé dieťa individuálny. Niektoré deti sa lepšie cítia aj v prvých dňoch po smrti blízkeho v kolektíve, iné potrebujú viac času.
Môžete sa opýtať dieťaťa, či chce ísť do školy. Komunikujte aj so školou a pedagógmi.

Využite bezplatné konzultácie s psychológom – Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, aby sa bezplatne poradili s psychológom. Môžete sa na nás obrátiť aj ihneď po úmrtí, no i kedykoľvek neskôr v najbližšom období niekoľkých mesiacov. Pokúsime sa Vám poradiť s konkrétnymi otázkami či s rôznymi situáciami, ktoré môžu po strate rodiča či súrodenca nastať. Každé dieťa je iné, ale budeme spoločne hľadať cestu, aby ste stratu blízkeho zvládli. Prihlásiť sa môžete tu: https://www.plamienok.sk/pomoc-v-smuteni/strata-v-rodine-konzultacia-s-psychologom.

Teraz najčítanejšie

PLAMIENOK n.o.

Sme nezisková organizácia, ktorá je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytujeme nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Deti navštevujeme doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy. Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ulici 6 bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska. Od roku 2003 vzdelávame študentov, odborníkov a laickú verejnosť, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala. Týmto blogom chceme prispieť k tomu, aby sa povedomie o paliatívnej starostlivosti na Slovensku zvyšovalo.