Vrece zemiakov Robert Fico a revolucionár Ján Budaj

Náhla starosť o demokraciu. Politologické charakterizovanie si v poslednom čase Fico zjavne obľúbil. Počas pandémie dokonca sa začal venovať dôležitosti demokracie. Hoci protipandemické opatrenia prakticky od začiatku viac ako ignoruje a ešte sa tým aj opakovane chváli. . Dokonca sa raz na svojej chatovej párty nechal počuť, že raz sfalšoval PCR test na covid.  Zrejme ale dôsledok pandémie, akými  je aj nuda, ho prinútili všimnúť si niečo, čo mu podľa jeho slov unikalo. Počas dlhých dlhých  pandemických večerov si totiž  všimol, čo prehliadal najmä počas vlády komunistov – že totiž existuje slovo demokracia. Po svojom objave ju dokonca v polovici decembra chcel  spolu so svojimi straníckymi pusipajtášmi pochovať.

„Tu odpočíva v nepokoji slovenská demokracia – 1989 – 2021,“ vyhlasovali spoločne do celého Slovenska.

Poslušný občan v čase diktatúry. Pre istotu si pripomeňme. Keď naozaj bolo treba bojovať o pluratinú demokraciu na Slovensku, vtedy Robert Fico nebol zďaleka bojovníkom za demokraciu, či revolucionárom. Naopak. Žil životom poslušného občana, ktorý prehliada, že komunistický režim autoritársky  potláčal akýkoľvek rozdielny politický názor, že vyhadzoval zo zamestnania, či zo škôl za rozdielne názory, že za ne zatváral do väzenia, už nehovoriac o tom, že počas päťdesiatych rokov tento diktátorský režim aj popravoval. Fico sa šarmantne, ako to len on dokáže, chváli aj tým: „Nevnímal som ho nejako detailne. Získal som prácu a venoval som sa jej,“ uviedol po páde režimu.  A nevšimol si ani to, že režim padol: „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom.“

Priam absurdne vyznieva, že napriek totálnemu nepochopeniu politických a spoločenských súvislosti stál  dvanásť rokov na čele slovenskej vlády.

 

Revolucionár. A tak mi prichádza na um meno Jána Budaja, súčasného ministra životného prostredia. Počas komunistického režimu dával najavo jednoznačný odpor voči totalitarizmu. Bol viackrát väznený a po prepustení ho ŠTB  sledovala, pravidelne vypočúvala a zadržiavala.  Nebolo mu dovolené dokončiť štúdiá, tak sa stal kuričom, ako v tom čase niekoľkí ďalší disidenti. Medziiným v roku 1980 bol spoluorganizátorom  periodika Kontakt, prvého občiansky orientovaného samizdatu na Slovensku.  Spoluorganizoval aj ekologickú iniciatívu Bratislava/nahlas, ktorá vydala  zborník odborných materiálov o ochrane životného prostredia, a stala sa  symbolom slovenského protirežimistického politického ťaženia. Áno, dokonca Bratislava/nahlas položila na Slovensku základ Nežnej revolúcii, ktorá dva roky po vydaní zborníka zvalila totalitarizmus. Počas masových demonštrácií, ktoré vošli do dejín ako Nežná revolúcia, bol spolu s Milanom Kňažkom ich moderátorom.

Občianska disciplinovanosť počas pandémie. Budaj nepotrebuje v súčasnosti predvádzať svoju revolučnosť, stojí za ním jeho  preukázateľná revolučná minulosť na presadzovanie demokracie v časoch, keď to bolo nanajvýš potrebné. A nepotrebuje sa predvádzať ako bojovník za demokraciu ani v časoch pandémie. Naopak. Jednoznačne pochopil, že pandémia neprišla preto, aby dala priestor na exhibíciu revolučnosti, ale že v súčasnosti zodpovední politici disciplinovane dodržiavať odporúčania vedcov a lekárov. Lebo ide o život. V súčasnosti  Budaj preto všemožne pomáha lekárom a odborníkom presadzovať ich opatrenia, aby sa pandémia zastavila. Očkovaciu kampaň podporil medziiným aj tým, že sa proti covidu nechal trikrát zaočkovať.

Pracovná disciplinovanosť. Nielen to. Ťažkú covidovú dobu minister Budaj prekonáva  pracovnou disciplinovanosťou. V predošlom roku sa  naozaj darilo  v rezorte  ministerstva životného prostredia, podarilo sa totiž presadiť aj veci „nepresaditeľné“. Veľkú zásluhu na týchto úspechoch má pravdaže aj verejnosť, ktorá si na pozadí pandémie uvedomila, že ochrana životného prostredia je viac ako vážna vec, nejde len o módnu tému.

 Reforma národných parkov. Úspechom číslo jeden je nesporne reforma národných parkov, ktorú minister Budaj označil za novú éru v ochrane prírody. V neposlednom rade je nanajvýš potrebná aj kvôli tomu, aby sa obnovili vodozádržné schopnosti lesa. Štátne lesy v národných parkoch sa konečne dostanú pod ochranu ochranárov. Za tento presun sa podpísalo niekoľko masových petícií a  niekoľko podporných demonštrácií.

„Drancovaním slovenských lesov si oligarchovia a vplyvní biznismeni presadzovali svoje záujmy na úkor občanov Slovenska a ochrany prírody. Tieto praktiky sa v národných parkoch skončili,“ vyhlásil Budaj po schválení reformy v parlamente. „Ťažba dreva sa v týchto vzácnych územiach zosúladí so zachovaním prírodného bohatstva,“ dodal.

Vytvorenie dezinformačnej kampane. Nebolo to ale zďaleka jednoduché. Proti reforme národných parkov sa vytvorila aj dezinformačná kampaň, ktorú živili najmä rôzneho druhu extrémisti. A došlo dokonca až k pokusom o fyzické napadnutie. Uvediem jeden príklad. Začiatkom augusta  vo Svite na jednom zo stretnutí, kde predstavitelia envirorezortu  vysvetľovali zámery reformy, sa poslanec Miroslav Suja, ktorý kandidoval do parlamentu s neonacistickými kotlebovcami,  pokúsil napadnúť štátneho tajomníka Juraja Smatanu. Z tohto stretnutia Branislav Becík, starosta obce Dvory nad Žitavou,  natočil video, kde tvrdil, že vinou Budaja lesy v národných parkoch pohltí lykožrút a  bežní ľudia budú mať do nich zákaz vstupu. „Nič z toho ten zákon neprináša. Snaží sa len odstrániť európsku anomáliu, keď štátne lesy v národných parkoch nemá v správe ochrana prírody, ale podnik Lesy SR, ktorého záujmom je ťažiť drevo,“ podčiarkol  Smatana. Tieto argumenty spolu s ostatnými predstaviteľmi envirorezortu opakoval  všade tam, kde bolo treba.

Denník N výstižne skonštatoval: „Nikdy doteraz nevenovali konšpirátori u nás životnému prostrediu toľko pozornosti, ako v prípade reformy národných parkov. Proti záujmom prírody sa postavili aj ľudia, ktorí protestovali proti pandémii a spochybňujú očkovanie. Pomáhajú si klamstvami, nepodloženými tvrdeniami, ktoré prezentujú ako vedu, a prekrúcaním faktov.“

Inštitúcie s právnou subjektivitou.  Už  v prvých mesiacoch tohto roka  sa národné parky začínajú  meniť na inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré budú môcť prevziať nie iba správu štátnych lesov na svojom území, ale aj svoju časť zodpovednosti za rozvoj regiónov.

Pralesy Slovenska.  Envirorezort pod vedením Jána Budaja nepresadil len reformu národných parkov, ale aj   schválenie desiatok  nových chránených území.  Vďaka tomu sa bude dať oveľa väčšmi  ochraňovať slovenská prírodná biodiverzita, v neposlednom rade do toho spadá aj  väčšia ochrana  dropa veľkého, či ohrozeného  hlucháňa hôrneho. Vlani v  decembri dokonca  pribudla nová rezervácia Pralesy Slovenska, ktorú tvorí 76 prírodných rezervácií na rozlohe takmer 6,5 tisíca hektárov. Je to reťazec najcennejších, preto aj málo prístupných horských území.  Vytvorenie Pralesov Slovenska sa podarilo tiež vďaka podpore verejnosti. Niekoľko mimovládnych organizácií v lete 2020 kvôli tomu spustilo petíciu, pod ktorú sa zozbieralo takmer 31 000 podpisov. Petícia posilnila apelatívnosť úsilia envirorezortu a napokon vláda schválila jeho návrh na vytvorenie tejto unikátnej rezervácie. Na záver nezaškodí pripomenúť si, o čo sme sa ukrátili počas boja o rezerváciu: Mimovládna organizácia Pralesy.sk vypočítala, že  od leta 2020 do schválenia nariadenia prišlo Slovensko o viac ako 200 hektárov identifikovaných pralesov a ich zvyškov, pretože boli jednoducho vyrúbané.

Pralesy Slovenska a hlucháň hôrny. Náš chránený vták hlucháň hôrny na svoje prežitie potrebuje prirodzené lesy a pralesy, ktoré sa vyvíjali prakticky  bez zásahu človeka.  Je alarmujúcim fakom, že najmä kvôli ťažbe dreva sa od  roku 2004 populácia tohto lesného vtáka na Slovensku znížila  takmer o polovicu.  Žiaľ, aj v tých slovenských lesoch, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, čiže patria k chráneným územiam členských krajín Európskej únie, sa donedávna intenzívne ťažilo drevo. V júni 2020 sa na Súdnom dvore EÚ ocitol návrh na začiatok konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho. Podľa EÚ totiž Slovensko správne nezaviedlo, alebo nedodržiavalo niektoré články európskej smernice o biotopoch a o vtákoch. Slovensku pre to hrozí miliónová pokuta.

Minister Budaj hneď po schválení Pralesov Slovenska upozornil, že na  tretine ich výmery sa vyskytuje práve hlucháň hôrny. Vyslovil aj predpoklad, že vytvorenie tejto prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany presvedčí Európsku komisiu, že Slovensko chráni prírodné lesy.

 Celoročná ochrana vlka. Envirororezort minulý rok pretlačil aj celoročnú ochranu vlka, čo slovenskí ochrancovia prírody  pokladali tiež za nedosiahnuteľné.  K ochrane rysa a medveďa  v roku 2021  teda pribudla aj ochrana vlka dravého. Tieto tri šelmy charakterizujú divokú prírodu Karpát. Odstrel vlka je od leta 2021 možný iba výnimočne. Podarilo sa to opäť preto, že ministerstvo životného prostredia  sa mohlo oprieť o  podporu zapálených aktivistov, medzi ktorými je najznámejšie Lesoochranárske zoskupenie VLK.

„Vlk je lekár lesa. Loví najmä chorú alebo poškodenú zver. V prípade diviakov nám pomáha likvidovať mor ošípaných, pretože napáda choré zvieratá, ktoré sa nechajú ľahko uloviť. Jeho lekárska funkcia v lese je mimoriadne dôležitá“ vysvetlil Juraj Lukáč, z  Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

V porovnaní so škodami, ktoré  zapríčiňujú  voľne žijúce  živočíchy, vlk škody takmer nenapácha, aj keď ho niektorí charakterizujú ako krvilačného predátora. Napríklad voľne žijúce kopytníky podľa desaťročného výskumu spôsobujú 17-krát väčšie škody poškodením mladých stromov a poľnohospodárskych plodín. Vlky najmä napádajú zle chránené stáda a dobytok. Dá sa ale voči tomu zabrániť tým, že stáda a dobytok budú strážiť pastierske  psy.

„Dôsledkom súčasného stavu, ktorý umožňoval lov, bolo narušovanie štruktúry a správania svoriek. Svorky, ktorým poľovníci odstrelili vodcov, začali uprednostňovať lov oviec a podobných hospodárskych zvierat, ako ľahšie dostupnej potravy,“ zdôraznil Ján Budaj.

Ochranu  v roku 2021 nezískali iba vlci, ale aj nelegálne chované (a transportované) exotické zvieratá. Vďaka schváleniu novely zákona sa na našom území zakazuje ďalšie množenie exotických zvierat a ich chov v nelegálnych podmienkach.

 Koniec doby plastovej. Že doba plastová ovládla prakticky celý svet,  svedčí aj prípad mŕtvej veľryby, ktorú našli pred tromi rokmi v Thajsku. V žalúdku mala osem kíl igelitových tašiek.  Okrem toho mala v žalúdky plastové poháriky, fľaše, či dokonca gumené šľapky na nohy. Odvtedy sme žiaľ podobných úmrtí zaznamenali hneď niekoľko.

Budajovský envirorezort sa  s plnou vážnosťou pustil do likvidácie plastov, aby sa na konci roka dalo skonštatovať, že doba plastová sa končí. Spustilo sa zálohovanie pet fliaš a hliníkových obalov z nápojov.  Od januára sa okrem toho prestávajú  používať jednorazové plastové obaly.  Jedlo zabalené v tradičnom plastovom obale sa stáva minulosťou. Končia sa  aj plastové príbory, vatové tyčinky, paličky na balónoch, či umelohmotné slamky. Takýto plastový odpad je pôvodcom až polovice plastikového znečistenia morí a oceánov. Jeho zákaz platí už vo viacerých krajinách EÚ.

Doterajšie plasty sa už v týchto dňoch nahrádzajú rozložiteľnými materiálmi (ako napr. celulóza), resp. rozložiteľnými plastami.

 Zálohovanie. Vráťme sa ešte k zálohovaniu pet fliaš a hliníkových obalov. Jeho cieľom  je dosiahnuť do roku 2025 stav, keď sa  bude recyklovať najmenej 90 percent PET fliaš a plechoviek. Na základe skúseností krajín, kde zálohovanie funguje už roky, je toto zvýšenie možné len cez zálohový systém. Cez triedený zber, ktorý funguje aktuálne, sa dá vyzbierať do 60 percent obalov. Zálohovanie tak dáva šancu vyzbierať oveľa viac na recykláciu. Už nehovoriac o tom, že sa rapídne  zníži odpad v lesoch, na lúkach, či  pri riekach a jazerách.

Zákaz dovozu jadrového odpadu. Historickou zmenou je tiež zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu. Predošlé vládne garnitúry sa v súvislosti s dovážaným rádioaktívnym odpadom zo zahraničia jednoducho zahrali na mŕtveho chrobáka a nevšímali si to. Bol to Ján Budaj, ktorý zverejnil tento fakt a ma zažehnanie tohto nebezpečenstva inicioval novelu zákona. Opäť aj vďaka podpore verejnosti poslanci v októbri 2021 schválili zákaz budúceho dovozu  rádioaktívneho odpadu na Slovensko. Pokiaľ bude platiť súčasný právny stav, už nehrozí, že sa Slovensko stane „európskou jamou na spracovanie jadrového odpadu“.

Začiatok odstraňovania PCB látok z Chemko Strážske. Nové vedenie envirorezortu prešlo aj v oblasti envirozáťaží do ofenzívy. Skončilo sa utajovanie týchto „špinavých“ problémov. Začali sa hovoriť mená (ne)zodpovedných vlastníkov, aj z radov oligarchov. Minister a odborníci ministerstva začali navštevovať a zverejňovať pravdu o envirozáťažiach. Nastal koniec neférovým verejným obstarávaniam, cez ktoré sa v minulosti pri envirozáťažiach tunelovali verejné zdroje.

Podarilo sa čosi dovtedy neuskutočniteľné, a to začať s odstraňovaním stoviek ton PCB látok z areálu Chemko – Strážske.  Tieto nebezpečné, doslova otravné látky, tam ležali pohodené  viac než 35 rokov.   Koncom novembra minulého roka sa v spolupráci s ministerstvom vnútra  začali odstraňovať v Chemku Strážske z tzv. Ošipárne a prekladali sa do špeciálnych, hermeticky uzavretých kontajnerov.

„Prešli sme od prázdnych fráz k činom a začali sme so záchrannými prácami. Ide o náročnú úlohu a manipulácia s nebezpečným odpadom si vyžiada profesionálny a zodpovedný prístup záchranných zložiek,“ povedal minister Budaj.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra bude analyzovať tieto jedovaté  látky a na základe analýz určí spôsob ich zneškodnenia. Geológovia zároveň naďalej monitorujú ďalšie lokality v areáli Chemka Strážske, a to Prameň a Tepláreň.

Za zmienku stojí aj to, že odkalisko Poša a lokalita Chemko Strážske boli prvou pracovnou cestou Jána Budaja za envirozáťažami z pozície ministra životného prostredia. Vďaka aktívnemu zásahu Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa zastavilo dotekanie škodlivých vôd do odkaliska Poša.

Zásadné ekonomicko environmentálne  rozhodnutia. Klimatická kríza a ničenie životného prostredia ovplyvnili podľa denníka E  aj zásadné ekonomické rozhodnutia. Svoje tvrdenie denník podoprel faktom, že tretina prostriedkov v národných plánov obnovy musí byť viazaná na „zelené projekty“. V rámci Plán obnovy a odolnosti SR ide o dve miliardy eur. Z nich štvrtina má ísť na obnovu rodinných domov.

Nie revolucionár, ale vrece zemiakov.  Súčasná krehká a zraniteľná doba kvôli vážnym problémom, vyplývajúcim z dlhotrvajúcej pandémie, ktorú sme desaťročia nezažili, vyžaduje od politikov zodpovednosť a disciplinovanosť, nie populistické hranie sa na revolúciu. Napokon politicky a spoločensky významná revolúcia vždy bola o zodpovednosti. Revolucionár Budaj je jej predstaviteľom v tom najlepšom slova zmysle.

Na opačnom póle je Róbert Fico. Ten  v roku 2013 povedal nezabudnuteľnú vetu o pravicovom extrémistovi Mariánovi Kotlebovi: „Aj vrece zemiakov porazí pána Kotlebu.“ Všetci veľmi dobre vieme, že sa tak nestalo. Ani len to vrece zemiakov Mariána Kotlebu neporazilo, stal sa na štyri roky županom Banskobystrického kraja a je už druhý raz zvolený za poslanca parlamentu. V tom istom parlamente v tej istej funkcii je napokon aj Róbert Fico. A zrejme ho tento fakt deprimuje, pretože v  tomto roku pokračuje v neúnavnom boji o dosiahnutie  stavu, keď sa celkom premení na ním spomínané vrece zemiakov. Aj keď sa hrá na revolucionára. Ale tým je naozaj len ako revolučne prvý politik, ktorý sa dobrovoľne premieňa na vrece zemiakov.